Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tokáreň
vrch
Tokáreň
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Belianske Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 1 218,6 m n. m.
Súradnice 49°15′31″S 20°16′27″V / 49,2586°S 20,2741°V / 49.2586; 20.2741
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup nie je prístupný
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Tokáreň
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tokáreň[1] (1 218,6 m n. m.[2][3]) je vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 17 km severozápadne od Kežmarku.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na východnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú na severnom úpätí situovaný Ždiar, východne leží Lendak, západne Podspády a Tatranská Javorina a južne Tatranská Lomnica.[3] Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Mohutný masív Tokárne leží v rázsoche, ktorá vybieha severným smerom z Bujačieho vrchu (1 947 m n. m.) v hlavnom hrebeni Belianskych Tatier. Západne sa nachádza vrch Zadné Jatky (2 020 m n. m.), Gáflovka (1 626 m n. m.), Veľký Grúň (1 274 m n. m.), Javorinka (1 259 m n. m.), Strednica (1 127 m n. m.) a Repisko (1 259 m n. m.), severne leží Prehrštie (1 209 m n. m.), Magurka (1 193 m n. m.), Filipský vrch (1 017 m n. m.) a Slodičovský vrch (1 167 m n. m.), východne Bukovina (1 176 m n. m.), Smrečiny (1 158 m n. m.), Skalka (1 069 m n. m.), Čierny vrch (1 054 m n. m.) a Pálenica (1 175 m n. m.) a južne Kobylí vrch (1 109 m n. m.), Skalné vráta (1 620 m n. m.), Bujačí vrch (1 947 m n. m.), Predné (2 012 m n. m.) a Prostredné Jatky (1 984 m n. m.).[3] Západné svahy odvodňuje Tokárenský potok, južné a východné Babí potok a severné len krátke prítoky riečky Biela v povodí Popradu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky neprístupný vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z odlesnených lokalít možno pozorovať okolité vrchy hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, Spišskú Maguru, Levočské vrchy a mnohé prihraničné vrchy južného Poľska.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Tokáreň patrí do národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, preto je podobne ako ostatné vrcholy tejto časti Tatier, turisticky neprístupný.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-25]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 18.
  3. a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-25]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-25]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-25]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]