Preskočiť na obsah

Turčianske Teplice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom okrese pozri Turčianske Teplice (okres).
Turčianske Teplice
mesto
Modrý kúpeľ
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Turčianske Teplice
Región Turiec
Vodný tok Teplica
Nadmorská výška 518 m n. m.
Súradnice 48°51′32″S 18°51′49″V / 48,858889°S 18,863611°V / 48.858889; 18.863611
Rozloha 33,48 km² (3 348 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 178 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 184,53 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1281
Primátor Igor Hus[3] (nezávislý)
PSČ 039 01
ŠÚJ 512729
EČV (do r. 2022) TR
Tel. predvoľba +421-43
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Partizánska 413/1
039 01 Turčianske Teplice
E-mailová adresa poslať email
Telefón 043 / 490 60 10
Fax 043 / 492 26 67
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Turčianske Teplice
Webová stránka: turciansketeplice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Turčianske Teplice (do roku 1948 Štubnianske Teplice, nem. Bad Stuben, maď. Stubnyafürdő) sú mesto ležiace v Žilinskom kraji, historické centrum Horného Turca a okresné mesto.[4]

Mesto sa nachádza v južnej časti Turčianskej kotliny, približne 25 km južne od Martina. Východne od mesta sa dvíha podhorie Veľkej Fatry, západne sa nachádza úpätie Žiaru, mesto samotné však leží v rovinatej časti kotliny. Od Kremnice je vzdialené 21 km severne, od Banskej Bystrice 34 km severozápadne a od Nitrianskeho Pravna 23 km východne.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom preteká rieka Teplica (miestne nazývaná aj Žarnovica).

Turčianske Teplice patria medzi najstaršie kúpeľné mestá Slovenska. Prvá písomná zmienka o meste, resp. o teplých prameňoch pochádza z roku 1281, kedy vtedajší kráľ Ladislav IV. darovacou listinou poručil hájske panstvo a na jeho západnej časti ležiace teplé pramene grófovi Petrovi.

V roku 1533 sa Turčianske Teplice stali majetkom mesta Kremnice. Kremnica sprístupnila pramene všetkým vrstvám spoločnosti a začala kúpele nielen využívať, ale aj budovať. Aj keď boli teplické liečivé pramene známe a navštevované, predsa sa túžby Kremnice, postaviť v Turčianskych Tepliciach vhodné budovy na ubytovanie hostí, splnili až v 19. storočí.[4] Postupne sa začali budovať a rozrastať. Po februári 1948 boli Štubnianske Teplice premenované na Turčianske Teplice a druhýkrát v histórii sa stali sídlom okresu. Dňa 20. februára 1949 sa Kremnica vzdala svojich práv na kúpele a vznikli Československé štátne kúpele a žriedla.[4]

V Turčianskych Tepliciach sa ako v jediných kúpeľoch na Slovensku liečia choroby obličiek a močových ciest. S úspechom sa tu liečia i choroby pohybového ústrojenstva, najmä stavy po reumatických zápaloch kĺbov, degeneratívne chronické ochorenia, ochorenia bedrových, kolenných kĺbov, chrbtica, poúrazové deformácie a pooperačné stavy pohybového ústrojenstva. Okrem dospelých sa tu od roku 1993 liečia aj deti. Kúpele ponúkajú aj liečebné a rehabilitačné pobyty pre široký okruh záujemcov.

Na liečebné účely sa využívajú horúce pramene liečivých vôd, ktorých teplota sa pohybuje od 38 do 46 °C. Síranovo-hydrouhličitanová vápenato-horečnatá hypotonická voda sa využíva v bazénových a vaňových procedúrach. Pri chorobách obličiek a močových ciest sa predpisuje liečba pitnými kúrami. K týmto procedúram sa pridružujú masáže, suché zábaly, individuálna pohybová liečba, rehabilitačné cvičenia, vodoliečba, fyzikálna liečba, elektroliečba, sauna a terénna liečba. V roku 1996 sa Turčianske Teplice stali tretíkrát okresným mestom, ktorého budúcnosť je úzko spojená s rozvojom cestovného ruchu, kúpeľníctva, ale aj s budovaním turistických zaujímavého čistého zdravého mesta.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria Mikuláša Galandu

Nachádza sa tu jeden z najstarších a najrozľahlejších kúpeľných parkov na Slovensku, v ktorom rastie mnoho cudzokrajných drevín, v tomto čase 2012 značne dendrologicky zanedbaný a javí známky pustnutia. Posledná zásadná údržba parku bola vykonaná pred cca 10 – 15 rokmi. Park nie je priebežne obnovovaný ani rekonštruovaný. Posledná známa plošnejšia výsadba nových drevín bola v 80 rokoch 20 storočia keď bola vykonaná menšia rekonštrukcia parku.

História kúpeľov v Turčianskych Tepliciach siaha až na koniec 13. storočia, ide o jedny z najstarších termálnych kúpeľov na Slovensku a v Európe.

V dnešnej dobe kúpele pozostávajú z liečebných domov Veľká Fatra, ktorý bol zrekonštruovaný v roku 2004 a ďalej Aqua, Malá Fatra a Kollár. V roku 2006 bol v areáli postavený akvapark a do budúcna sa plánujú ďalšie investície.

Zo siedmich termálnych prameňov za sekundu vyvrie na povrch 30 l síranovo-hydrouhličitanovej, vápenato-horečnatej, hypotonickej vody s obsahom vyše 1500 mg rozpustených minerálnych látok v 1 litri.

Sírany, hydrouhličitany, vápnik, horčík, železo a ďalšie pôsobia liečivo na množstvo chorôb. Pre vysoký obsah vápnika, horčíka a fluóru je minerálna voda z Turčianskych Teplíc veľmi vhodná aj na pitné kúry, ktoré pôsobia proti osteoporóze a viacerým typom obličkových kameňov ako aj pri žlčníkových a črevných ťažkostiach. Bohato mineralizovaná termálna voda z turčianskych kúpeľov má dokázateľne liečivé účinky na ochorenia pohybového aparátu, urologické, nervové a gynekologické ochorenia.

  • Bývalý Kráľovský učiteľský ústav, dnes Pedagogická a sociálna akadémia. Eklektická stavba z roku 1908.[6]

Mesto leží na železničnej trati Vrútky – Zvolen a východným okrajom prechádza cestná komunikácia I/65 na Kremnicu a Banskú Bystricu. Cez Diviaky sa pripája cesta z Nitrianskeho Pravna a obce Budiš.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[8]

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b c História [online]. turciansketeplice.sk, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  5. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. pamiatky.sk, [cit. 2016-12-30]. Dostupné online.
  6. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. pamiatky.sk, [cit. 2016-12-30]. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Partnerské mestá [online]. turciansketeplice.sk, rev. 2021-05-05, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KOVÁČIK, Marián. Turčianske Teplice a okolie. Martin : Osveta, 1960.
  • NIŽŇANSKÝ, Eduard. Turčianske Teplice : 700 rokov od prevej písomnej zmienky o teplých prameňoch na území mesta. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. 272 s.
  • VALENTINI, Ján. Turčianskoteplické elégie. 1. vyd. Martin : Osveta, 1986. 47 s.
  • MALIŠOVÁ, Eva. Turčianske Teplice včera a dnes. 1. vyd. Martin : Neografia, 2006. 139 s. ISBN 80-88892-72-4.
  • HORNÍKOVÁ, Zuzana. Turčianske Teplice : zo spomienok grófky Elizabeth. Vrútky : Hemibos Ante Portas, 2015. 108 s. ISBN 978-80-971919-0-0.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]