Veľké Borové

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:20, 17. október 2015, ktorú vytvoril Zajano (diskusia | príspevky) (preklepy)
Veľké Borové
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Nadmorská výška 835 m n. m.
Súradnice 49°11′54″S 19°31′00″V / 49,198333°S 19,516667°V / 49.198333; 19.516667
Rozloha 10,99 km² (1 099 ha) [1]
Obyvateľstvo 45 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 4,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1646
Starosta Kamil Jančura[3] (KDH)
PSČ 027 32 (pošta Zuberec)
ŠÚJ 511137
EČV (do r. 2022) LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu 		Obecný úrad Veľké Borové
č. 88
027 32 Zuberec
Telefón +421-44-559 41 31
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Veľké Borové
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Ženy z obce spievajú na folklórnom festivale amatérskych hudobníkov Letokruhy
Drevené plastiky, diela ľudového rezbára Jozefa Smutniaka z Jóbovej ráztoky pri Veľkom Borovom
Leto vo Veľkom Borovom, pohľad na svahy krasovej plošiny Svorad, v pozadí Prosečné (1 372 m n. m.)
Lúky na krasovej plošine Svorad
Zima vo Veľkom Borovom
Zvonica pri hornom penzióne. Je to zároveň esteticky poňatá trafostanica.
Prosiecka dolina
Kvačianska dolina, Oblazy, horný mlyn

Veľké Borové je malá horská obec na severnom Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Obec leží na okraji Chočských vrchov, v bezprostrednom okolí sa nachádza Kvačianska a Prosiecka dolina – krasové doliny s vápnomilnou vegetáciou, vodopádmi, ponormi a vyvieračkami. V Kvačianskej doline (lokalita Oblazy) sú dva drevené vodné mlyny a píla. Nad obcou sa rozprestiera lúčnatá krasová plošina Svorad, neďaleko Západné Tatry (Roháče). S vedľajšími goralskými obcami Malé Borové a Huty tvorí svojrázny mikroregión, zdieľajúci spoločnú históriu.

Prírodné pomery

Obec leží na rozhraní Skorušinských vrchov, Chočských vrchov, Oravskej vrchoviny a Zubereckej brázdy (podcelok Podtatranskej brázdy), na pomedzí Liptova (okres Liptovský Mikuláš) a Oravy (okres Dolný Kubín), horný koniec – „na chotári“ sa nachádza priamo v sedle (900 m n. m.), tvoriacom hranicu regiónov. Obcou preteká potok Borovianka, ústiaci kaňonovitým úsekom s ponorom a vodopádmi do Kvačianskej doliny. Tesne pred sútokom s Kvačiankou na Oblazoch ešte zľava priberá Ráztocký potok, tečúci z osady Jóbova ráztoky, vytvárajúci úzku roklinu s 8 metrovým Ráztockým vodopádom v závere. Na JZ sa nad obcou rozprestiera rozsiahla lúčnatá krasová plošina Svorad, nesúca názov podľa sv. Andreja-Svorada, ktorý tu podľa legendy prebýval. Na lúkach Svoradu pramení potok Prosiečanka, pred vstupom do Prosieckej doliny sa nachádza jej mohutný závrtovitý ponor.

Dejiny

Obec založená pravdepodobne v 16. storočí goralskými osadníkmi z hornej Oravy. Prvá písomná zmienka z roku 1646.[4] Raná história obce súvisí so sklárskou výrobou, sklárske huty vznikli na mieste neďalekej goralskej obce Huty, kde prebiehala aj ťažba kremeňa. Sklárska výroba trvala až do vyčerpania náleziska začiatkom 19. storočia. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec, súkromným poľnohospodárstvom, podomovým sklárstvom. 9. mája 1895 blízko obce dopadol meteorit.[chýba zdroj] Za I. ČSR rozvinuté remeslá, obyvatelia chodili po celej republike a okolitých štátoch ako sklári, riečičiari (řiečica – drevené sito s veľkými okami na osievanie obilia a iných sypkých materiálov) a sitári

Súčasnosť

  • obec trpí úbytkom a starnutím obyvateľstva, čiastočne zapríčineným odľahlou polohou a komplikovanou dostupnosťou pracovných príležitostí. Veľa z pôvodne trvalo obývaných domov je dnes preto využívaných na rekreačné účely, prevažne ako súkromné chalupy.
  • chov oviec, súkromné poľnohospodárstvo, agroturistika

Kultúra

  • v osade Jóbova ráztoka do nedávna žil a tvoril miestny ľudový rezbár Jozef Smutniak († 15. január 2013 [5]). Jeho rezbárske dielo bolo presťahované do Liptovskeho Hrádku, kde je vystavené v priestoroch A-projektu n.o. na Moyzesovej ulici č. 194. Galériu spravuje A-projekt n.o. a Spolok rezbárov, prístup je možný po telefonickom dohovore.
  • v obci sa príležitostne koná letný folklórny festival amatérskych hudobníkov Letokruhy človeka a krajiny pod Svoradom (organizátor a dramaturg je Viliam Gruska)
  • nad obcou, na úpätí vrchu Súšava vo výške 953 m n. m. rastie borovica, ktorá v roku 2004 zvíťazila v celoslovenskej ankete Strom roka (odhadovaný vek je 250 až 350 rokov, obvod vo výške 130 cm dosahuje 460 cm). Pod pahorkom, vedľa cesty na „chotár“, stojí rázovitý informačný panel, venovaný borovici.

Architektúra

  • zachovaná ľudová architektúra, liptovské zrubové chalupy so šindľovou strechou, pôvodne bez komínov (kúrenie pod strechu)
  • murovaný rímskokatolícky kostol z roku 1823, v rokoch 1880 – 1890 zrekonštruovaný na klasicistický

Demografia

  • 1784: 461 obyvateľov, 64 domov
  • 1828: 597 obyvateľov, 112 domov
  • 1910: 670 obyvateľov, 114 domov
  • 1991: 152 obyvateľov, 133 domov, 59 trvalo obývaných
  • 2001: 99 obyvateľov, 131 domov, 51 trvalo obývaných
  • 2004: 86 obyvateľov
  • 2006: 70 obyvateľov
  • 2010: 60 obyvateľov
  • 2013: 57 obyvateľov

Podrobné údaje zo sčítania z roku 1910:

  • 670 obyvateľov
    • z toho 308 mužov, 362 žien
    • z toho 69 momentálne žijúcich mimo obce
    • z toho 0-5 ročných: 100, 6-11: 113, 12-14: 62, 15-19: 81, 20-39: 124, 40-59: 142, starších ako 59 rokov: 48
    • z toho 382 slobodných, 245 ženatých/vydatých, 43 ovdovených, 0 rozvedených
    • z toho 669 s materinským jazykom slovenským, 1 s maďarským
    • z toho 21 schopných dohovoriť sa po maďarsky
    • z toho 670 s rímskokatolíckym vierovyznaním
    • z toho 372 gramotných
  • 114 domov
    • z toho 1 kamenný, 113 drevených
    • z toho 114 so šindľovou strechou

zdroje: [4] [6] [7]

Prístup

Veľké Borové je koncovou obcou na okresnej ceste z Hút. Prístup je možný:

Turistika, šport

V bezprostrednom okolí obce možnosti pre dlhé prechádzky v prírode, pešiu turistiku rôznej náročnosti, cykloturistiku, bežecké lyžovanie. Strediská pre zjazdové lyžovanie v okolí blízkej obce Zuberec, krátky lyžiarsky vlek aj v obci Huty. Na hornom konci obce, od penziónu Pri Veži trasa zdravia so zastávkami na rôzne športové a strečingové aktivity.

Značené turistické trasy v okolí obce:

Služby

  • predajňa potravín (uprostred obce pri obecnom úrade)
  • reštaurácia (penzión Borovec, penzión Pri Veži)
  • sauna (penzión Pri Veži)

Ubytovanie

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. ↑ a b http://www.statistics.sk
  5. ↑ Jozefa Smutniaka bude pripomínať jeho dielo v Dalovej galérii [online]. Bratislava: SME (Petit Press), 2013-02-03, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online.
  6. ↑ http://en.e-obce.sk/obec/velkeborove/2-historia.html
  7. ↑ http://www.radixhub.com/radixhub/places/velke_borove

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroje

  • Turistická mapa č. 111, Chočské vrchy - vodná nádrž Liptovská Mara, 1:50 000, VKÚ Harmanec, 2000. ISBN 80-8042-137-4
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veľké_Borové&oldid=6140820“