Zoologická záhrada Košice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z ZOO Košice)
Zoologická záhrada Košice
ZOO Košice
ZOO
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Košice I
Mesto Košice
Mestská časť Kavečany
Súradnice 48°47′10″S 21°12′03″V / 48,786121°S 21,200905°V / 48.786121; 21.200905
Adresa Ulica k Zoologickej záhrade 1[1]
Email zoo@zookosice.sk
Telefón +421 55 7968 011
Fax +421 55 7968 024
Web zookosice.sk
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Košíc
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Časť areálu ZOO.
Zoo Košice odchovala od roku 2008 už vyše 40 mláďat tučniakov jednopásych.
Dino Park

Zoologická záhrada Košice[2] (iné názvy: ZOO Košice, Košická zoologická záhrada[3]) je celkovou rozlohou, veľkosťou expozičnej časti a počtom chovaných jedincov živočíchov najväčšia zoologická záhrada na Slovensku a z hľadiska celkovej rozlohy dokonca najväčšia v Strednej Európe. Rozprestiera sa na ploche 289 ha v prírodnom prostredí Čiernej Hory v Košiciach – mestskej časti Kavečany. Z celkového areálu je dnes takmer 75 ha prístupných návštevníkom. V tom je na ploche takmer 5 ha jediný DinoPark na Slovensku, otvorený 1. júna 2013. Zoologická záhrada Košice bola zriadená Krajským národným výborom v Košiciach k 1. máju 1979 ako príspevková organizácia. Od roku 1993 je jej zriaďovateľom štatutárne Mesto Košice.

Počiatky úvah o vybudovaní ZOO v Košiciach spadajú do prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia. Zásadný podiel na konečnom presadení jej výstavby a výbere lokality pre zoo areál mal Ing. Josef Vágner, dlhoročný riaditeľ svetovo známej Zoologickej záhrady vo Dvore Králové v Česku. S výstavbou ZOO sa začalo v roku 1979, ale budovanie tak rozsiahleho areálu sa komplikovalo a pre verejnosť bola ZOO otvorená až v roku 1986 – vtedy na ploche 7 ha s 23 druhmi zvierat najmä pôvodnej, karpatskej fauny. Od roku 1985 do roku 1991 v Centre mládeže na Popradskej ulici, ZOO prevádzkovala Vivárium prístupné školám a verejnosti. V danom čase to bola najväčšia kolekcia vivárijných živočíchov, teda rýb, obojživelníkov a plazov vo vtedajšom Československu. Po vybudovaní pavilónu exotária bolo Vivárium v meste v roku 1991 zrušené. V súčasnosti v ZOO Košice žije viac ako 320 druhov zvierat v počte približne 2800 kusov. Viacero druhov vystavuje ako jediná na Slovensku, napr. tulene obyčajné a tučniaky jednopáse, ale aj wapiti sibírske, tukany veľkozobé či kondory veľké. Nachádza sa tu najväčšia voliéra na Slovensku, unikátna najmä svojim technickým riešením a najväčší areál medveďa hnedého v ZOO strednej Európy. V roku 2002 sa podaril jedinečný chovateľský úspech, keď sa tu narodili medvedie pätorčatá, ktoré boli zapísané do svetovej Guinnesovej knihy rekordov. Dva z nich žijú dodnes.[4][5]

ZOO bola v počiatkoch budovaná prevažne ako mestská Stavba mládeže v „Akcii Z“. Jej pôvodné zameranie na prevažne eurázijskú faunu sa postupne zmenilo a ZOO sa dnes buduje ako univerzálna ZOO väčšieho typu so zastúpením fauny všetkých kontinentov.[5]

Od roku 2017 sa ZOO stala riadnym členom najprestížnejšej Asociácie svetových zoologických záhrad a akvárií (WAZA), ktorá združuje okolo 270 elitných svetových ZOO.[5]

ZOO je dostupná z Košíc mestskou hromadnou dopravou (linka 29) na konečnú zastávku ZOO.[6] Priemerná ročná návštevnosť sa pohybuje na úrovni približne štvrť milióna návštevníkov ročne.[7] Za rok 2019 košickú zoo navštívilo 254 528 návštevníkov, z ktorých zhruba 35 percent tvorili zahraniční turisti.[8]

Ako jediná ZOO na Slovensku má vybudovaný botanický náučný chodník (2011), ku ktorému postupne pribudli vtáčí chodník (2012), včelársky chodník (2013) a geologický chodník (2015), porovnávajúci pohoria Karpaty v strednej Európe a Altaj v strednej Ázii. Súčasťou chodníka je na ploche takmer jedného hektára jediný areál kozorožcov sibírskych na Slovensku a interaktívne prvky s geologicko-paleontologickou tématikou. V roku 2019 ZOO vybudovala náučný chodník Lužný les, kde okrem moderných interaktívnych tabúľ, prezentuje návštevníkom pôvodnú fauny karpatských lužných lesov na 3D modeloch obojživelníkov, plazov o bezstavovcov. ZOO chová aj pomerne veľkú kolekciu plemien domácich zvierat, spomedzi ktorých sú najcennejšie huculské kone, ktoré boli v minulosti zaradené do genofondu Slovenska a Kozy Walisserské – pôvodné plemeno čiernobielych kôz alpskej oblasti Francúzska a Švajčiarska.[5]

14.septembra 2022 Zoo otvorila vysunuté pracovisko - Centrum ekologickej výchovy na Mojmírovej ulici 1 v centre Košíc ozvláštnený expozíciou terarijnej výstavy.

Riaditeľ košickej zoologickej záhrady Mgr. Erich Kočner bol v rokoch 2016 - 2022 prezidentom Únie českých a slovenských zoologických záhrad (20 členských ZOO). Vo funkcii vystriedal Mgr. Michala Bobka, dlhoročného riaditeľa pražskej ZOO. Od roku 2022 zastáva v tejto organizácii volenú funkciu viceprezidenta. Od roku 2019 je personálnym členom Rady EAZA (vrcholného orgánu Európskej asociácie zoo a akvárií, sídliacej v Amsterdame), kde zastupuje Slovensko. Rovnako od roku 2019 do marca 2022 bol členom Prezídia EARAZA so sídlom v Moskve. Po vojnovom útoku na Ukrainu na protest z tejto pozície odstúpil. [5]

Zapojenie do ochrany druhov[upraviť | upraviť zdroj]

ZOO je zapojená do medzinárodnej záchrany biodiverzity v rôznych programoch. V spolupráci s WWF a Krkonošským národným parkom sa podieľala v 80. a 90. rokoch 20. storočia na repatriácii rysa karpatského (Lynx lynx carpathicus) do voľnej prírody vo Francúzsku a Česku.[5]

V rokoch 1991 a 2011 poskytla na repatriáciu do voľnej prírody v Mongolsku tri kobyly tu odchovaných koní Przewalského (Equus przewalskii), ktoré sa začlenili do novovytvorených stád divých koní v NP Kchomi -Tal a Takhin -Tal.[5]

Zoo poskytytla odchované mláďatá kuvika obyčajného (Athene noctua) na repatriačný projekt v Česku.

Veľký záujem odbornej i laickej verejnosti si najnovšie Zoo ziskala spoluprácou so Záchrannou stanicou Zázrivá a správami príslušných národných parkov pri rehabilitácii a prijatím do svojej opatery celkovo až siedmych medvieďat z oblastí Vysokých aj Nízkych Tatier a Malej Fatry v rokoch 2020 až 2023. Jedince budú zapojené do medzinárodného záchranného programu EEP.

V rámci európských chovných programov a plemenných kníh pre ohrozené druhy je zapojená do chovu 16 druhov zaradených do európskych chovných programov (EEP – European Endangered species Programme) a 17 druhov zaradených do európskych plemenných knih (ESB – European Studbooks).

Od roku 2018 ako historicky prvá slovenská zoo vôbec koordinuje celoeurópsky chovný program EEP a to populáciu vyhynutím ohrozených tučniakov jednopásych (Spheniscus Humboldtii) aktuálne chovaných v 97 zoologických záhradách Európy v počte približne 2400 jedincov. Od roku 2019 sa zapojila do pripravovaného projektu UCSZOO na záchranu vzácnych zebier bezhrivých (Equus quagga borensis) dovozom dvoch prvých jedincov s perspektívou záchrany tohto miznúceho poddruhu stepných zebier chovom v ľudskej opatere.

Členstvo v odborných organizáciách[upraviť | upraviť zdroj]

Zoologická záhrada Košice je riadnym a aktívnym členom vo významných medzinárodných organizáciách: WAZA (Svetová asociácia zoologických záhrad a akvárií), EAZA (Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií), UCSZOO (Únia českých a slovenských zoologických záhrad), EARAZA (Eurázijská asociácia zoo a akvárií), IZE (Medzinárodná asociácia vzdelávacích pracovníkov zoo) a Species360 (Medzinárodný informačný systém druhov zvierat chovaných v zoo sveta) a ďalších medzinárodných ochranárskych organizácií.

Najvzácnejšie chované druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Najvzácnejšie chované druhy v zoo k 31. decembru 2021:

japonensis/orientalis)

Najväčšie chovateľské úspechy v počte odchovaných mláďat (k 30.12.2023)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obojživelníky – listárka červenooká (4 ks – 1. miesto, cena Biely slon za odchov roka v českých a slovenských ZOO za rok 2016), rosnička včelia (32 ks) a rebrovník Waltlov (16 ks)
  • Plazy – krokodíl čelnatý (2 ks), korytnačka kuora malajská (5 ks), korytnačka močiarna (5 ks), korytnačka leopardia (2 ks), užovka štvorpása (101 ks), vretenica severná ( 17 ks), korálovka mexická (6 ks), anakonda paraguajská (6 ks), veľhadovec kubánsky (24 ks), veľhadovec bahamský - sivý (10 ks), pytón kráľovský (3 ks), gekon veľký (16 ks), bazilišok páskovaný (6 ks) a agama kočinčínska (26 ks)
  • Vtáky – emu hnedý (58 ks), nandu pampový (25 ks), tučniak jednopásy (49 ks), plameniak červený a starosvetský (5 ks), beluša malá (13 ks), belaňa tundrová (12 ks), potápač chocholatý (4 ks), 1 kačica Bernierova, kazarka hrdzavá (27 ks), sova laponská (4 ks), kuvik obyčajný (5 ks), výr sibírsky (5 ks), 1 výr skalný, 1 ara horská, ara modrožltá (9 ks), myšiak štvorfarebný (11 ks), tragopan modrolíci (4 ks), bažant Wallichov (25 ks), bažant pestrý/Edwardsov (6 ks) bažant sedlatý (11 ks), bažant Hamiltonov (13 ks), monal lesklý (17 ks), kariama červenozobá (3 ks), žeriav stepný [2 ks], tukan veľkozobý (2 ks), zobákorožec šedolíci (3 ks), turako bielohlavý (7 ks), kraska červenozobá (9 ks), drozd čiernoprsý (8 ks), 1 majna Rothschildova a medárik modrolíci (3 ks)
  • Cicavce – kengura červenokrká (5 ks), kosmáč bieločelý (7 ks), tamarín pinčí (13 ks), lemur kata (4 ks), malpa hnedá (11 ks), 1 mačiak husársky, makak magot (8 ks), lasica sibírska (3 ks), medveď hnedý (10 ks), puma americká (2 ks), rys ostrovid karpatský (2 ks - cena sympatie československej verejnosti v súťaži Odchov roka udelená Nadáciou Česká Zoo za rok 2012), tiger sumatriansky (7 ks), mara slanisková (10 ks), kapybara močiarna (18 ks), dikobraz bielochvostý (5 ks), 1 urzon stromový, lama huanako (22 ks), lama krotká (30 ks), lama alpaka (5 ks), ťava dvojhrbá (20 ks), kôň Przewalského (11 ks), zebra Chapmannova (14 ks), zebra bezhrivá (4 ks), kulan turkménsky (13 ks), huculský kôň (92 ks), pekari bielopásy ( 9 ks), muflón lesný (264 ks), vodárka lečve kafuenská (44 ks), pakôň pásavý modrý (13 ks), priamorožec šabľorohý (11 ks), byvolec bieločelý (5 ks), antilopa losia (2 ks), antilopa nilgau pestrý (25 ks), antilopka jeleňovitá (11 ks), zubor európsky (14 ks), uhorský stepný dobytok (55 ks), wapiti americký (2 ks), 1 jeleň milu, 1 wapiti sibírsky, kamzík vrchovský (35 ks), kozorožec sibírsky (14 ks), markhur turkménsky (5 ks), tahr himalájsky (21 ks) a 1 daman skalný.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • tučniak jednopásy
    tučniak jednopásy
  • pelikány ružové
    pelikány ružové
  • pavilón exotária
    pavilón exotária
  • Dino Park
    Dino Park
  • tuleň sivý
    tuleň sivý
  • komentované kŕmenie tuleňov
    komentované kŕmenie tuleňov
  • zebra Chapmanova
    zebra Chapmanova
  • ťava dvojhrbá
    ťava dvojhrbá
  • leopard čínsky
    leopard čínsky
  • panda červená
    panda červená

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ZOO Košice. Kontakt [online]. Košice: zookosice.sk, [cit. 2020-06-09]. Dostupné online. Archivované 2020-08-08 z originálu.
  2. ↑ Finstat. Zoologická záhrada Košice [online]. finstat.sk, rev. 2020-04-17, [cit. 2021-09-01]. Dostupné online.
  3. ↑ Slovensko: kultúrno-společenský mesačník. Zväzok 18. [s.l.] : Matica slovenská, 1994. Dostupné online.
  4. ↑ Slávne medvedie pätorčatá z košickej zoo oslávili včera svoje piate narodeniny. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-01-19. Dostupné online [cit. 2020-06-09]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ a b c d e f g ZOO Košice. O nás [online]. zookosice.sk, [cit. 2020-06-09]. Dostupné online. Archivované 2020-09-18 z originálu.
  6. ↑ DPMK. Linka 29 [online]. dpmk.sk, rev. 2020-05-13, [cit. 2020-06-09]. Dostupné online.
  7. ↑ SITA. ZOO Košice mala rekordnú návštevnosť. Ľudí zaujal aj švédsko-nemecký tulení pár. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-01-09. Dostupné online [cit. 2019-06-19]. ISSN 1336-197X.
  8. ↑ Košice Online. Košickú ZOO vlani po prvýkrát v histórii navštívilo vyše 250-tisíc ľudí [online]. Košice: kosiceonline.sk, 2020-01-05, [cit. 2020-06-09]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Košický portál
Biologický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoologická_záhrada_Košice&oldid=7775714“