Hodrušská hornatina
| Hodrušská hornatina | |
| geomorfologický podcelok | |
 Kapitulské bralá
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Nitriansky, Banskobystrický |
| Okresy | Levice, Banská Štiavnica, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen |
| Nadradená jednotka |
Štiavnické vrchy |
| Susedné jednotky |
Turovské predhorie Jastrabská vrchovina Žiarska kotlina Raj Župkovská brázda Veľký Inovec Hronská pahorkatina Kozmálovské vŕšky Hronská niva Ipeľská pahorkatina Sitnianska vrchovina Skalka |
| Podradené jednotky |
Vyhnianska brázda Breznické podolie Slovenská brána |
| Mesto | Banská Štiavnica |
| Súradnice | 48°31′59″S 18°52′55″V / 48,533°S 18,882°V |
| Najvyšší bod | Paradajs |
| - výška | 939 m n. m. |
| Najnižší bod | koryto Hrona |
| - výška | cca 180 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hodrušská hornatina je geomorfologický podcelok Štiavnických vrchov. Najvyšší vrch podcelku je 939 m n. m. vysoký Paradajs.
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Podcelok zaberá severozápadnú časť Štiavnických vrchov a v rámci pohoria susedí na východe so Sitnianskou vrchovinou a Skalkou, juhozápadným smerom nadväzujú Kozmálovské vŕšky. Severným smerom sú údolím Hrona oddelené podcelky Kremnických vrchov, Turovské predhorie a Jastrabská vrchovina, na severozápade potom Žiarska kotlina, južnejšie Raj a Župkovská brázda (podcelky Vtáčnika) a pás hôr západným smerom uzatvára Pohronský Inovec s podcelkom Veľký Inovec. Juhozápadným smerom leží Hronská pahorkatina, Hronská niva a Ipeľská pahorkatina, patriace do Podunajskej pahorkatiny.[1]
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
Na území Hodrušskej hornatiny sa nachádzajú 3 geomorfologické časti:[1]
- Vyhnianska brázda
- Breznické podolie
- Slovenská brána
Vybrané vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
- Paradajs (939 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
- Končiar (881 m n. m.)
- Ostrý vrch (868 m n. m.)
- Veľký Žiar (856 m n. m.)
- Zlatý vrch (850 m n. m.)[2]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Takmer celé územie je súčasťou CHKO Štiavnické vrchy a leží tu maloplošné územia:
- Krivín – prírodná rezervácia
- Kamenné more – prírodná rezervácia
- Kojatín – prírodná rezervácia
- Kamenný jarok – prírodná rezervácia
- Bralce – prírodná rezervácia
- Szabóova skala – prírodná rezervácia
- Putikov vŕšok – prírodná pamiatka
- Žakýlske pleso – prírodná pamiatka
- Kašivárová – národná prírodná rezervácia[3]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Západným a severným okrajom územia vedie rýchlostná cesta R1 (Nitra – Zvolen) i cesta I/65, v údolí Hrona prechádza i Železničná trať Nové Zámky – Zvolen, z ktorej v Hronskej Dúbrave odbočuje trať do Banskej Štiavnice. Východným okrajom vedie cesta I/51, južným smerom cesta II/524.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- ↑ Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-01]. Dostupné online.