Daniel Ortega: Rozdiel medzi revíziami
d dnv/dúv |
d wikilinky |
||
Riadok 17: | Riadok 17: | ||
V roku [[1967]] sa stal vodcom FSLN pre guerillové akcie v mestách. V snahe zaobstarať finančné prostriedky pre odboj toho istého roku vylúpil banku, bol však chytený a odsúdený do väzby, kde bol až do roku [[1974]]. Po prepustení bol vyhostený na [[Kuba|Kubu]], kde s podporou kubánskeho a sovietskeho režimu pripravoval revolúciu. |
V roku [[1967]] sa stal vodcom FSLN pre guerillové akcie v mestách. V snahe zaobstarať finančné prostriedky pre odboj toho istého roku vylúpil banku, bol však chytený a odsúdený do väzby, kde bol až do roku [[1974]]. Po prepustení bol vyhostený na [[Kuba|Kubu]], kde s podporou kubánskeho a sovietskeho režimu pripravoval revolúciu. |
||
Sandinovskému frontu sa podarilo v roku [[1979]] zvrhnúť diktatúru rodu Somozovcov. Ortega sa v roku [[1981]] stal koordinátorom vládnej junty a v roku [[1984]] bol zvolený v demokratických voľbách za prezidenta (časť opozície tieto voľby bojkotovala). Jeho režim bol podporovaný zo strany [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Počas občianskej vojny za jeho vlády prebiehal boj s pravicovými ozbrojenými jednotkami |
Sandinovskému frontu sa podarilo v roku [[1979]] zvrhnúť diktatúru [[Somozovci|rodu Somozovcov]]. Ortega sa v roku [[1981]] stal koordinátorom vládnej junty a v roku [[1984]] bol zvolený v demokratických voľbách za prezidenta (časť opozície tieto voľby bojkotovala). Jeho režim bol podporovaný zo strany [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Počas občianskej vojny za jeho vlády prebiehal boj s pravicovými ozbrojenými jednotkami „[[contras]]“ podporovanými a vyzbrojovanými zo strany [[Spojené štáty|USA]] na čele s [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]]. „Contras“ podnikali voči sandinovskému režimu ozbrojené akcie z územia Hondurasu a Kostariky. Vyvrcholením americkej podpory bolo zamínovanie hlavných nikaragujských prístavov. Danielovi Ortegovi sa podarilo dosiahnuť, že Medzinárodný súdny dvor v Haagu tento krok odsúdil a vyzval USA, aby skončili s podporou protisandinovských ozbrojených organizácií<ref>Kolektív autorov: ''Kronika ľudstva.'' Fortuna Print, 1992, s. 1097</ref>. Po konci [[Studená vojna|studenej vojny]] v roku [[1990]] podpísali obidve strany prímerie; Ortega následne prehral prezidentské voľby s [[Violeta Chamorro|Violettou Chamorrovou]]. |
||
Ortega kandidoval aj v ďalších prezidentských voľbách. V roku 1996 prehral s [[Arnold Alemán|Arnoldom Alemánom]]a v roku [[2001]] s [[Enrique Bolaños Geyer|Enriquom Bolañom]]. Vyhral až voľby v roku [[2006]] v atmosfére pretrvávajúcej chudoby a nespokojnosti s liberálnymi reformami a korupciou. K jeho víťazstvu prispel aj jeho príklon ku katolíckej cirkvi. Pred voľbami sa zaručil za bezpečnosť zahraničných investícií. |
Ortega kandidoval aj v ďalších prezidentských voľbách. V roku 1996 prehral s [[Arnold Alemán|Arnoldom Alemánom]]a v roku [[2001]] s [[Enrique Bolaños Geyer|Enriquom Bolañom]]. Vyhral až voľby v roku [[2006]] v atmosfére pretrvávajúcej chudoby a nespokojnosti s liberálnymi reformami a korupciou. K jeho víťazstvu prispel aj jeho príklon ku katolíckej cirkvi. Pred voľbami sa zaručil za bezpečnosť zahraničných investícií. |
Verzia z 10:52, 31. júl 2012
José Daniel Ortega Saavedra | |
Prezident Nikaraguy | |
Narodenie | 11. november 1945 (78 rokov) La Libertad |
---|---|
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Daniel Ortega |
José Daniel Ortega Saavedra (* 11. november 1945, La Libertad) je nikaragujský prezident. Svojej funkcie sa ujal 10. januára 2007.
Život
Ortega vyrastal v rodine ktorá bola v opozícií voči diktatúre rodu Somozovcov. V roku 1962 vstúpil do odbojovej organizácie Sandinovský front národného oslobodenia (FSLN). O rok neskôr začal študovať na Universidad de América Central, štúdium však nedokončil a venoval sa odbojovej činnosti. Oženil sa s revolučnou spisovateľkou Rosariou Murillovou.
V roku 1967 sa stal vodcom FSLN pre guerillové akcie v mestách. V snahe zaobstarať finančné prostriedky pre odboj toho istého roku vylúpil banku, bol však chytený a odsúdený do väzby, kde bol až do roku 1974. Po prepustení bol vyhostený na Kubu, kde s podporou kubánskeho a sovietskeho režimu pripravoval revolúciu.
Sandinovskému frontu sa podarilo v roku 1979 zvrhnúť diktatúru rodu Somozovcov. Ortega sa v roku 1981 stal koordinátorom vládnej junty a v roku 1984 bol zvolený v demokratických voľbách za prezidenta (časť opozície tieto voľby bojkotovala). Jeho režim bol podporovaný zo strany ZSSR. Počas občianskej vojny za jeho vlády prebiehal boj s pravicovými ozbrojenými jednotkami „contras“ podporovanými a vyzbrojovanými zo strany USA na čele s Ronaldom Reaganom. „Contras“ podnikali voči sandinovskému režimu ozbrojené akcie z územia Hondurasu a Kostariky. Vyvrcholením americkej podpory bolo zamínovanie hlavných nikaragujských prístavov. Danielovi Ortegovi sa podarilo dosiahnuť, že Medzinárodný súdny dvor v Haagu tento krok odsúdil a vyzval USA, aby skončili s podporou protisandinovských ozbrojených organizácií[1]. Po konci studenej vojny v roku 1990 podpísali obidve strany prímerie; Ortega následne prehral prezidentské voľby s Violettou Chamorrovou.
Ortega kandidoval aj v ďalších prezidentských voľbách. V roku 1996 prehral s Arnoldom Alemánoma v roku 2001 s Enriquom Bolañom. Vyhral až voľby v roku 2006 v atmosfére pretrvávajúcej chudoby a nespokojnosti s liberálnymi reformami a korupciou. K jeho víťazstvu prispel aj jeho príklon ku katolíckej cirkvi. Pred voľbami sa zaručil za bezpečnosť zahraničných investícií.
Referencie
- ↑ Kolektív autorov: Kronika ľudstva. Fortuna Print, 1992, s. 1097
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Daniel Ortega