Postupimská konferencia: Rozdiel medzi revíziami
d →Postupimská dohoda: wikilinky |
d robot Odobral: kk:Постдамдық конференция (deleted) |
||
Riadok 49: | Riadok 49: | ||
[[ja:ポツダム会談]] |
[[ja:ポツダム会談]] |
||
[[ka:პოტსდამის კონფერენცია]] |
[[ka:პოტსდამის კონფერენცია]] |
||
[[kk:Постдамдық конференция]] |
|||
[[lt:Potsdamo konferencija]] |
[[lt:Potsdamo konferencija]] |
||
[[lv:Potsdamas konference]] |
[[lv:Potsdamas konference]] |
Verzia z 22:17, 8. február 2013
Postupimská konferencia (kódové meno Terminal) bola konferencia, ktorá sa konala v nemeckom meste Postupim (neďaleko Berlína) od 1. júla do 2. augusta 1945. Zúčastnila sa jej takzvaná „Veľká trojka“: Josif Stalin za ZSSR, Harry Truman za Spojené štáty a Winston Churchill za Spojené kráľovstvo (v priebehu konferencie však bol po prehraných domácich voľbách nahradený Clementom Attleem). Predmetom konferencie bola povojnová správa Nemecka, ktoré pred deviatimi týždňami kapitulovalo, usporiadanie a rekonštrukcia vojnou zničenej Európy.
Výsledky konferencie
Postupimská dohoda
Hlavný článok: Postupimská dohoda
Hlavným výsledkom konferencie bola tzv. Postupimská dohoda, v ktorej boli stanovené nasledujúce závery:
- Všetky nemecké anexie po roku 1937 budú vrátené späť, Rakúsko bude oddelené od Nemecka.
- Pre spojeneckú okupáciu Nemecka boli stanovené hlavné ciele: demilitarizácia (odzbrojenie nemeckej armády), denacifikácia (zbavenie moci nacistov a ich potrestanie), demokratizácia a dekartelizácia.
- Rozdelenie Nemecka a Rakúska na 4 okupačné zóny (britskú, americkú, francúzsku a sovietsku). Na čele týchto zón stála Spojenecká kontrolná rada, ktorá sa skladala z vrchných veliteľov okupačných vojsk a sídlila v Berlíne.
- Niektorým štátom boli stanovené nové štátne hranice, Česko-Slovensko stratilo Zakarpatskú Ukrajinu; uznané boli západné hranice Poľska na riekach Nise a Odre (tento problém však definitívne vyriešila až vzájomná zmluva Nemecka a Poľska z roku 1990).
- Bola schválená požiadavka na odsun Nemcov zostávajúcich mimo nemecké hranice.
- Okupačným mocnostiam bola priznaná možnosť čerpať vojnové reparácie z vlastných okupačných zón.
Postupimská deklarácia
Druhou časťou ujednania bola tzv. Postupimská deklarácia, ktorá vyzývala Japonsko ku kapitulácii. Deklaráciu podpísali 26. júla americký prezident Harry Truman, britský premiér Winston Churchill a čínsky vodca Čankajšek (ZSSR v tej dobe nebol s Japonskom vo vojnovom stave). V deklarácii sa stanovili podmienky pre prípadnú japonskú kapituláciu a Japonsku jeho nepriatelia hrozili úplným zničením, pokiaľ nekapituluje.
Ďalšie témy
V priebehu konferencie sa Truman Stalinovi v krátkosti zmienil o „mocnej novej zbrani“; Stalin (ktorý bol o americkej jadrovej zbrani informovaný) použitie ľubovoľnej zbrane, ktorá by skrátila vojnu, podporoval. Stalin si však zrejme plnú silu a funkčnosť atómovej bomby nevedel predstaviť.