Modra

O iných významoch výrazu Modra pozri Modra (rozlišovacia stránka).

Modra
mesto
Mestská brána
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Pezinok
Región	Malokarpatský región
Nadmorská výška	175 m n. m.
Súradnice	48°19′54″S 17°18′32″V
Rozloha	49,62 km² (4 962 ha)
Obyvateľstvo	9 201 (31. 12. 2023)
Hustota	185,43 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1158
Primátor	Juraj Petrakovič (nezávislý)
PSČ	900 01
ŠÚJ	508101
EČV (do r. 2022)	PK
Tel. predvoľba	+421-33
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Modra
Webová stránka: modra.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Mordan

Modra (nem. Modern, maď. Modor, lat. Modorinum) je mesto na Slovensku ležiace v okrese Pezinok, v Bratislavskom kraji.

Polohopis

Miestne časti

• Modra (mesto) (nem. Modern, maď. Modor)
• Kráľová (nem. Königsdorf, maď. Modorkirályfalva, Királyfalva)
• Harmónia (nem. Harmonie, maď. Harmónia)
• Piesok (nem. Sand, maď. Homok)

Najbližšie susedné obce: Šenkvice (JV, 4,5 km), Vinosady (JZ, 3 km), Pezinok (JZ, 32 589 km), Vištuk (V, 7,5 km), Budmerice (V, 9 km), Dubová (SV, 4 km), Častá (SV, 8 km). Mesto Trnava je vzdialené od Modry severovýchodne 24 km, Bratislava juhozápadne 27 km.

Symboly obce

Erb

Erb mesta Modra tvorí: zlato-červeno štiepený štít v pravom poli zo šikmého trojvršia vyrastajúci vinič s tromi strapcami hrozna, všetko zelené, v ľavom poli tri strieborné brvná. Medzníkom vo vývoji erbu je rok 1607, kedy Rudolf II. povýšil Modru na slobodné kráľovské mesto a k pôvodnému symbolu – viniču – pridal prvok z uhorskej štátnej symboliky – červeno – strieborne delenú polovicu erbu. Miniatúra z listiny je záväznou predlohou modranského erbu, pretože aj formálne vyjadruje najvyššie postavenie mesta v minulosti.

Vlajka

Mestské farby ako základ farieb mestskej vlajky a zástavy sa odvodzujú od farieb erbu, kde ako prvá je farba hlavnej erbovej figúry (zelený vinič a hrozno) a potom farba štítového poľa zlatá (žltá). Mestská vlajka má teda dva farebné pruhy: hore pruh zelenej farby a dolu pruh žltej farby. Vlajka - zástava je v pomere 2:3, teda šírka ku dĺžke.

Pečať

Pečať mesta má v strede erb mesta a v kruhopise nápis: Mesto Modra

Politika

Primátori

• 1990 - 1994 - Martin Smolenický
• 1994 - 1998 - Vladimír Medlen
• 1998 - 2002 - Vladimír Medlen
• 2002 - 2006 - Vladimír Medlen (nezávislý kandidát)
• 2006 - 2010 - Peter Majtán
• 2010 - 2014 - Hana Hlubocká
• 2014 - súčasnosť - Juraj Petrakovič

Obyvateľstvo

Námestie

Etnické zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)

• Slováci - 98,0 %
• Česi - 1,00 %
• Maďari - 0,41 %
• Nemci - 0,16 %
• Rusíni - 0,06 %
• Rómovia - 0,04 %

Náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)

• rímski katolíci - 52,60 %
• evanjelici a. v. - 25,77 %
• bez vyznania - 15,03 %

grécki katolíci - 0,28 % a iní

Kultúra a zaujímavosti

Múzeá

Múzeum Ľudovíta Štůra

• Múzeum Ľudovíta Štúra: Štúrova 84, 900 01 Modra
• Pamätná izba Ľudovíta Štúra
• Galéria Ignáca Bizmayera
• Múzeum keramiky: Súkenická 41, 900 01 Modra

Stavby

Sakrálne pamiatky

• Najstaršou sakrálnou pamiatkou je rímskokatolícky gotický Kostol sv. Jána Krstiteľa s patrocíniom, s románskym pôvodom z 13. stor. Je situovaný na Dolnom predmestí, v areáli cintorína, vymedzenom kamenným múrom a renesančnou zvonicou zo 17. stor.
• Rímskokatolícky farský historický Kostol sv. Štefana kráľa z rokov 1873 - 1876, postavený na mieste gotického Kostola sv. Barbory, patrónky baníkov, v centre historického jadra Modry.
• Rímskokatolícka baroková Kaplnka Najsvätejšej Trojice z polovice 18. stor. pri mestskom rybníku.
• Rímskokatolícka baroková kaplnka Panny Márie Snežnej z roku 1740 pri fare.
• Rímskokatolícka Kaplnka sv. Márie Magdalény na Pieskoch z roku 1876.
• Rímskokatolícky Kostolík sv. Michala Archanjela z roku 1873 na Kráľovej.
• Nemecký evanjelický a. v. kostol z r. 1866 v klasicistickom slohu, postavený na mieste staršieho kostola z r. 1696 - 1715, nachádza sa pri evanjelickej fare.
• Slovenský evanjelický a. v. kostol z rokov 1825 - 1835 s neorománskym výrazom, postavený na mieste staršieho kostola z r. 1715, sa nachádza pri Nemeckom kostole.
• Evanjelický kostol na Kráľovej z r. 1868 - 1875.
• Kláštor uršulínok, v historickej pamiatkovej zóne, pod Kostolom sv. Štefana dal postaviť ostrihomský arcibiskup, primas Klaudius Vaszary v r. 1901.
• Synagóga z r. 1902 v historickom slohu na Sukeníckej ulici.

Profánne pamiatky

• Mestská veža sa začala stavať r. 1574 pri gotickom kostole sv. Barbory ako strážna veža, jadro historickej zóny.
• Mestské opevnenie bastiónového typu, hradobný múr s tromi mestskými bránami a kruhovou strážnou vežou so strieľňami, r. 1610 až 1646. Čiastočne sa zachovalo opevnenie s bastiónmi, tzv. Horná brána a bašta.
• Počiatky Starej Keramiky, spolu s juhozápadným bastiónom mestského opevnenia, siahajú do r. 1607.
• Meštianske domy na námesti a Dolnej ulici zo 16. až 17. stor., späté s pôsobením štúrovcov.
• Modranské pivnice.
• Evanjelická latinská škola mestského typu, založená Gašparom Agricolom z Norimbergu, neskoršie evanjelické gymnázium, lýceum.
• Renesančný kaštieľ zo 17. stor., na hornom, severnom konci mesta bol postavený pravdepodobne na mieste bývalého hradu, alebo kúrie spätej s hlavným mlynom, ktorý tu bol.
• Modranské mlyny.
• Budova mestskej radnice z 1. pol. 19. stor. v neoklasicistickom štýle.
• Modranský evanjelický sirotinec zo zač. 20. stor., na ulici Vajanského, bol prvý ústav tohto typu na Slovensku.
• Vila Harmónia r. 1888, Pánsky dom r. 1889, Piesok.

Pozoruhodnosti

Vrch Veľká Homoľa (Kugel) je možno najrozľahlejší a zároveň najdominantnejší vrch Malých Karpát, známy už v staroveku.

Praveké hradisko Zámčisko v časti Modra - Harmónia, bolo využívané v staroslovienskom období (9. stor. n.l.)

Prostredie Modry je tvorené nánosmi, hlinou, už od praveku je tu zaznamenaná keramická činnosť.

Medzi najstaršie historické pamiatky Modry patrí gotický kostol sv. Jána Krstiteľa a pôvodný gotický kostol sv. Barbory, historický výskum však predpokladá ešte staršie založenie, taktiež už z r. 1330 je zachovaný záznam o katolíckej farnosti v Modre.

Modra (1607) bola jedným zo slobodných tavernikálnych kráľovských miest, s vlastným mestským opevnením bastiónového typu, mestskými bránami a rotundovou baštou, tzv. Červenou vežou.

Zatiaľčo Kráľová geograficky pod Modru nepatrí, historicky však áno, vždy s určitým odmietnutím tohto statusu, Vinosady geograficky náležia k Modre, historicky však nie, i keď boli obdobia keď k Modre patrili.

Modranské letoviská patria k najstarším a najpopulárnejším na Slovensku. Modra spolu s Pieskom je mestom s najväčším prevýšením a s najvyššie položeným prírodným kúpaliskom v Malých Karpatoch, a zároveň najjužnejším mestom na Slovensku s lyžiarskym strediskom vo svojej mestskej časti.

Modranský turistický spolok je jedným z najstarších turistických spolkov na Slovensku.

Modra mala najväčšiu rozlohu viníc na Slovensku, po r.1945 sa ich rozloha drasticky znížila, stále však Modra patrí k obciam s najväčšou rozlohou viníc.

Dlažba mačacie hlavy sa zachovala na ulici Sládkovičova. Na Baštovej ulici pri opevnení nájdete zvláštnu obrovskú guľu. Cestou na Široké v nádvorí kaštieľa môžete vídať zvláštny veľký typ vinárskeho prístroja pripomínajúceho draka. Na Súkeníckej, Dolnej ulici môžete nájsť starobylé slnečné hodiny.

Medzi stavebné pamiatky Modry patria aj mestské pivnice.

Šport

• Hádzanársky oddiel hlupák MODRA
• Šachový klub Modra
• Volejbalový oddiel (muži), TJ Slovan MODRA
• Hokejbalový club HC ORLY MODRA
• MALÉ KARPATY ŠPORTOVÝ KLUB - horolezectvo, turistika
• Futbalový klub FC Slovan Modra
• Tanečná skupina ADT Crew

Pravidelné podujatia

• Malokarpatské vinobranie: Vinobranie v meste Modra sa koná pravidelne každý tretí septembrový týždeň.
• Vitis Aurea: Odborná degustačná výstava vín.
• VINOFORUM: Medzinárodná výstava vína, konajúca sa počas Malokarpatského vinobrania
• Deň otvorených pivníc: Každoročne sa otvárajú pivnice vinárov v Malokarpatskej oblasti pre návštevníkov
• Slávnosti hliny: podujatie keramikárov, spravidla prvý septembrový víkend
• Slávnosti lesa a Huncokárske hody: tradičné drevorubačské slávnosti koncom júla na Piesku (Zochova chata)
• Fašiangové slávnosti vo februári, súťaž vo varení kapustnice a i.
• Pravidelné výstavy a medzinárodné koncerty v sieni umení Eunika (bývalý nemecký evanjelický kostol)
• Púť ku kaplnke sv. Márie Magdalény: každoročné verejné letné púte v období júl - august na Piesku (Zochova chata)

Hospodárstvo a infraštruktúra

Významné modranské firmy

• Slovenská ľudová majolika: Výrobca tradičnej modranskej keramiky.
• VULM: Výskumný ústav liečiv Modra.
• Chateau Modra: Popredný slovenský výrobca prívlastkových vín.

Školstvo

• Materské školy: Materská škola na ul. SNP, Materská škola na Partizánskej ul., Materská škola na Kalinčiakovej ul., Materská škola na Sládkovičovej ul.
• Základné školy: Základná škola Ľ. Štúra v Modre, Základná škola Vajanského ul. č. 93 v Modre, Základná umelecká škola v Modre
• Stredné školy: Gymnázium Karola Štúra v Modre, Pedagogická a kultúrna akadémia v Modre, SOU Lesnícke, Stredná vinársko-ovocinárska škola v Modre
• Univerzity: Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (Astronomické a geofyzikálne observatórium Modra), Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského

Osobnosti

Pamätná tabuľa Ľudovíta Štůra na múri múzea

• Ján - 13. stor., stoličný hodnostár, posledný priamy mužský potomok rodu Tŕnovských z Veľkého Tŕnia (Vinosady), vyznamenal sa počas dynastických vojen medzi Arpádovcami a Přemyslovcami, za svoje služby dostal r. 1287 majetok (asi) v Modre, podľa testamentu z roku 1291 daroval svoj majetok Tŕnie bratislavskému kostolu sv. Spasiteľa.
• Jakub Haško - (1622 - 1695), katolícky cirkevný hodnostár, mecén, kanonik, pôsobil v Modre.
• Eliáš Augustíni - ( - 1702), ev. kňaz, náboženský spisovateľ, pôsobil v Modre.
• Pavol Jakobei (Jakobaei) - (1695 - 1752), náboženský spisovateľ, ev. farár v Modre, pripisuje sa mu autorstvo školskej gramatiky.
• Eliáš Chrastina - (1731 - 1787), študoval a pôsobil v Modre, bol významným slovenským pedagógom, básnikom, autorom latinských veršov, zberateľom alchymistických spisov, ale aj alchimistom. Zhromaždil pozoruhodnú zbierku tejto literatúry, ktorá sa nachádza v Kežmarku.
• Ján Pavol Klar - (1739 - 1772), učiteľ a prorektor gymnázia v Bratislave, evanjelický farár v Modre, autor periodických tabuliek svetovej histórie.
• Juraj Ribay - (1754 - 1812), spisovateľ, jazykovedec, etnograf, publicista, spolutvorca porovnávacej metódy v dejinách slovenskej jazykovedy, venoval sa výskumu dialektov, v Modre študoval, pôsobil ako organista a pomocný učiteľ.
• Samuel Libai - (1782 - 1869), narodil sa v Modre, umelecký zlatník, čestný člen zlatníckych cechov vo Viedni a v Budapešti.
• Gabriel Kováč-Martini - (1782 - 1845), prírodovedec, pedagóg, študoval na gymnáziu v Modre, kde potom pôsobil ako pedagóg a riaditeľ, spracoval aj dejiny gymnázia v Modre, v odborných predmetoch odchoval celú generáciu slovenských národných a kultúrnych dejateľov (Ľ. Štúr, J.M. Hurban, M.M. Hodža a i.), jeho učebnica fyziky mala vysokoškolský charakter, zhrnul v nej najmodernejšie poznatky, využil vlastné experimenty, určil zemepisnú dĺžku, šírku i nadmorskú výšku Modry, robil barometrické pozorovania, v rukopise zostali jeho matematické a astronomické tabuľky a príklady z matematiky.
• Ján Heuffel (Häufel) - (1800 - 1857), narodil sa v Modre, botanik, lekár, kustód cisárskych prírodovedných zbierok, zanechal veľký herbár, člen učených spoločností v Európe.
• Karol Štúr - V rokoch 1839-46 profesor a rektor gymnázia v Modre, 1847-51 ev. farár modranskej cirkvi.
• Ľudovít Štúr - Do Modry prichádza po smrti brata Karola r. 1851 aby sa ujal výchovy jeho siedmich detí. V Modre r. 1856 zomiera. Pochovaný je na cintoríne v Modre.
• Jozef Štúr - V roku 1839 sa presťahoval z Beckova do Modry, kde pôsobil ako evanjelický učiteľ, otec Dionýza Štúra.
• Dionýz Štúr - Významný slovenský vedec, geológ, paleontológ, spätý s Modrou.
• Viliam Pauliny-Tóth - od r. 1837 žil v Modre u otčima.
• Ján Kalinčiak - Prišiel do Modry r. 1846, aby prevzal rektorstvo gymnázia. Vyučoval latinčinu, maďarčinu, nemčinu i slovenčinu. Spoločne s K. Štúrom tu založili prvé slovenské kasíno r. 1849, neskôr sa s Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom pokúšali vybudovať v Modre centrum slovenského školstva, alebo aspoň dosiahnuť poslovenčenie existujúceho gymnázia, čo sa však napriek veľkému úsiliu nepodarilo. V r. 1858 odchádza za riaditeľa nemeckého evanjelického gymnázia v Těšíne.
• Ferdinand Písecký - Pedagóg, politik, kapitán československých légií, pobočník generála M. R. Štefánika. Od marca 1919 bol riaditeľom Učiteľského ústavu v Modre, založil obecnú knižnicu v meste a v okolitých obciach, Telovýchovnú jednotu Sokol, ktorej sa stal predsedom, na učiteľskom ústave ochotnícky súbor, bol jedným z hlavných organizátorov politického a spoločenského života v Modre. Pochovaný je v Modre.
• Svetozár Hurban Vajanský, zvaný aj "patriarcha Slovákov", študoval na Modranskom gymnáziu, je po ňom nazvaná ulica, podľa ktorej sa nazýva aj miestna základná škola.
• Ivan Branislav Zoch- Do Modry prišiel až na odpočinok, pôvodne k svojmu bratovi Pavlovi Zochovi, ktorý sa však jeho príchodu už nedožil. Stal sa aktívnym účastníkom a spoluorganizátorom spoločenského života, zúčastňoval sa stretnutí kasína, tradičných augustových výletov na Panský dom, kde usporadúval detské športové hry, pomáhal pri výchove v evanjelickom sirotinci.
• Pavel Zoch - Na evanjelickej synode r. 1892 žiadal, aby sa na preparandiách a gymnáziách vyučovalo v slovenčine, r. 1897 bol zvolený za farára v Modre, kde pôsobil až do svojej smrti (r. 1907). Vyučoval slovenčinu na evanjelickej dievčenskej meštianskej škole, založil a spravoval evanjelický sirotinec, pomáhal pri zakladaní tlačiarne Šimona Roháčka. Zomrel na porážku po ukončení nedeľných služieb božích.
• Samuel Zoch - Po smrti svojho strýka Pavla Zocha bol r. 1907 zvolený za farára v Modre, kde sa okrem farárskeho úradu ujal aj správy evanjelického sirotinca, ktorý dobudoval - zaslúžil sa o postavenie novej budovy a zorganizoval niekoľko úspešných verejných zbierok na podporu sirotinca, r. 1919 sa stal administrátorom biskupského úradu a r. 1923 biskupom Západného dištriktu a preniesol biskupský úrad do Modry. Po r. 1918 pôsobil ako župan bratislavskej župy, načas preniesol do Modry aj sídlo župy až do príchodu Vavra Šrobára, ministra povereného správou Slovenska, bol osnovateľom martinskej deklarácie z 30. októbra 1918, starostom bratislavskej sokolskej župy a miestneho Sokola v Modre, zúčastnil sa 8. všesokolského zletu v Prahe r. 1926, kam viedol slovenské župy, zaslúžil sa o rozvoj modranskej keramickej dielne založením účastinnej spoločnosti Slovenská keramika. Od r. 1925 bol poslancom Národného zhromaždenia, presadil presťahovanie okresného úradu z Pezinka do Modry, v presťahovaní okresného súdu mu zabránila smrť. Zomrel náhle na porážku v nemocnici v Bratislave.
• Anna Kafendová-Zochová - klaviristka, hudobná pedagogička, pôsobila v Modre.
• Mária Izáková - ev. učiteľka, pôsobila v Modre.
• Karol Kanka - (1817 - 1908), narodil sa v Modre, lekár - oftalmológ, organizátor očného lekárstva v Bratislave.
• Vladimír Jurkovič - Od r. 1897 pôsobil ako evanjelický kňaz v Modre-Kráľovej, kde zotrval takmer 40 rokov a počas svojho účinkovania rozvinul veľkú kultúrnu a osvetovú činnosť, avšak bol činný i v hospodárskej oblasti. Zúčastňoval sa roľníckych zjazdov v Skalici, pomáhal zakladať potravinové družstvá, spolu so Samuelom Zochom a bratom Dušanom Jurkovičom založil a spoluviedol účastinnú spoločnosť, ktorá zachránila upadajúcu výrobu keramiky v Modre, bol členom mestského zastupiteľstva v Modre a župného výboru v Bratislave, členom výboru Slovenskej národnej strany, členom Melioračného zväzu, Modranského kasína, inicioval osadenie pamätných tabúľ v Modre, v Harmónii, Brezovej i Cerovom, ako člen sirotincového výboru viedol pokladňu, bol predsedom správy dievčenskej meštianskej školy v Modre.
• Ferdinand Dúbravský - Od r. 1924 žil v Modre, kde pôsobil ako príležitostný publicista, veršovec a plodný prozaik, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40 titulov. Pod pseudonymom strýčko Ferdinand písal verše, rozprávky, poviedky, humoresky, romány aj divadelné hry pre deti i dospelých, vydal turistického sprievodcu, monografiu o Skalici, zbierku kuchárskych receptov a vlastných prednášok, prekladal do časopisov z nemčiny a češtiny.
• Ján Smrek - Bol od r. 1907 vychovávaný v evanjelickom sirotinci v Modre, tu aj vyštudoval na učiteľskom ústave. Ako hovorí vo svojich spomienkach, „modranská fara za zochovskej dynastie“ bola pre neho „ozajstnou oázou v púšti”. Strávil tu takmer celé detstvo a hoci ho osud zavial na iné pôsobiská, Modra zostala pre neho zdrojom inšpirácie v jeho básnickej tvorbe. V r. 1978 pri príležitosti 80. narodenín bolo Jánovi Smrekovi udelené čestné občianstvo mesta Modry.
• Jozef Pospíšil - Na učiteľskom ústave študoval s Jánom Smrekom (1897-1976), neskôr akademický sochár a reštaurátor. Spolu vydávali študentský humoristický časopis Iskry, do ktorého Smrek písal, Pospíšil kreslil karikatúry a ilustrácie. Časopis vychádzal ako rukopis v 1 exemplári.
• Jozef Mička - Džbánkar, zakladateľ modranskej keramickej dielne a Keramicko-priemyselného učilišťa.
• Heřman Landsfeld - Džbánkar, maliar ľudovej fajansy a obrázkov na skle, figuralista a zberateľ ľudovej keramiky, ktorý sa v Modre naučil maľovať keramiku, pôsobil ako vedúci maliarskej dielne a prispel k formovaniu vlastného umeleckého výrazu modranskej keramiky. Vytvoril vzorkovník s vyše 800 farebnými vzormi modranských výrobkov, kde zachytil celú šírku vyrábanej keramiky, jej námety, farebnosť i variabilitu dekoru.
• Krištof Chorvát (pseudonym Chrt) - (1872 - 1897), spisovateľ, etnograf, ev. farár, pôsobil v Kráľovej, podpredseda a predseda spolku Tatran, patril medzi prvých zapisovateľov rituálu smrti a pochovávania.
• Ján Bežo - (1842 - 1905), pedagóg, kníhtlačiar, vydavateľ, zaslúžil sa o rozvoj detskej literatúry
• Ján Bakoš - Zakladateľ modernej slovenskej orientalistiky.
• Ľudovít Petrovský - Vyštudoval v Modre na učiteľskom ústave, pôsobil ako učiteľ. Vo svojich románoch čerpal námety z modranského prostredia v období prvej republiky.
• Alexander Filipek - (1846 - 1927), lesný inžinier, kultúrny a národný aktivista, organizátor ľudových zhromaždení, divadelných predstavení, spoločenských podujatí, zakladateľ a predseda Meštianskeho kasína, zaslúžil sa o vybudovanie mestskej časti Harmónia.
• Róbert Binder - významný lesnícky odborník, budovateľ lesníckeho vysokého školstva na Slovensku.
• Antonín Krátky - (1882 - 1937), profesor kreslenia v učiteľskom ústave v Modre, maliar, grafik, výtvarný pedagóg, autor moderných pedagogických publikácií, tvoril predovšetkým akvarely a kresby, ilustroval knihy pre deti.
• Štefan Gojdič - (1887 - 1968), gréckokatolík, spisovateľ ukrajinskej národnosti, učiteľ, prívrženec karpatskoruskej orientácie, predseda Spolku A. V. Duchnoviča.
• Jozef Roháček - spisovateľ, urobil prvý evanjelický preklad Biblie do slovenčiny, 1925 - 1935 prof. náboženstva v Modre
• Ján Krasko - (1893 - 1967), hudobný skladateľ, pedagóg a osvetový pracovník, zberateľ ľudových piesní, pôsobil ako hudobný pedagóg v Modre.
• Ján Milan Petrík - V r. 1937 - 1971 ev. farár v Modre - Kráľovej.
• Ján Farkaš - Nar. 1923 v Modre, slovenský enológ a výskumník, tvorca Viney.
• Ľubomír Kellenberger - Bol formovaný veľkomestským prostredím Bratislavy a vinohradníckym prostredím Modry. Detstvo prežil v Modre.
• Štefan Cpin - Žil v Modre od r. 1949, pôsobil ako učiteľ výtvarného odboru na Ľudovej škole umenia.
• Peter Cpin - Výtvarník, ilustrátor.
• Jozef Ilečko - Pôsobil v Slovenskej keramike v Modre. Od r. 1953 v Modre, vytvoril nástenné maľby pre čitáreň Univerzitnej knižnice.
• Štefan Svoreň - Hudobný pedagóg a skladateľ.
• Ilja Zeljenka - Jeden z najvýznamnejších slovenských hudobných skladateľov.
• Ján Bibza - (1911 - 1982), hudobný pedagóg.
• František Hrtús - Jeho krajinky sú inšpirované modranskými zátišiami a zákutiami.
• Lýdia Vadkerti-Gavorníková - Vyštudovala na Učiteľskom ústave v Modre a pôsobila ako učiteľka.
• Vincent Šikula - Pracoval ako učiteľ hudby na Ľudovej škole umenia v Modre.
• Veronika Šikulová - Prozaička.
• Michal Pridala - V Modre sa narodil.
• Vladimír Branislav Bodický - V Modre zomrel.
• Vojtech Fodor - doktor prírodných vied, významný modranský lekárnik.
• Viera Kraicová - Pochádza z Modry.
• Jozef Mihalkovič - V Modre žije a tvorí. 28. januára 2010 bolo pánovi Mihalkovičovi udelené čestné občianstvo mesta Modry.
• Ignác Bizmayer - V mestskej časti Harmónia žije a tvorí. O ňom hovorí dokumentárny film z cyklu Portréty - Ignác Bizmayer /STV Bratislava 1998, scenár Ľubomír Stanček, réžia Fedor Bartko/
• Ľubomír Rapoš - Modranský rodák, umelecký fotograf a maliar.
• Marián Polonský - Akademický sochár, medailér.
• Jozef Krajčovič - V Modre sa narodil, tu aj v roku 1939 maturoval na Štátnom učiteľskom ústave.
• Milan Peťovský (1931-2000), režisér, kameraman a pedagóg, jeden z priekopníkov slovenského animovaného filmu žil a zomrel v Modre - Kráľovej.
• Juraj Tóth - slovenský astronóm, narodil sa v Modre-Harmónii.

Partnerské mestá

• Benátky nad Jizerou, Česko
• Hustopeče, Česko
• Martres-Tolosane, Francúzsko
• Overijse Belgicko

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Modra

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Modre

Externé odkazy

• www.modra.sk Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
• www.modranet.sk Regionálny spravodajský portál.