Senec: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Odobraných 6 bajtov ,  pred 10 rokmi
d
rímsko-katolícky → rímskokatolícky
d (rímsko-katolícky → rímskokatolícky)
Obsiatej plochy bolo 264 uhorských [[Jutro|jutár]] ozimín a 440 jutár jarín. Úhorom ležalo 426 jutár chotára, vyklčované lúky predstavovali 167 jutár, klčoviská 1083 jutár a kopaníc bolo 134 jutár. Na tejto výmere sa chovalo 30 býčkov, 108 koní, 115 kráv, 25 junčekov a 3910 oviec.
 
Podľa súpisu pôdy a majetku bolo v r. 1768 v mestečku 218 poddanských rodín. Dôležitým dokladom vtedajších pomerov je takzvaný Jozefínsky dotazník z r. 1785, podľa ktorého bol zemepánom Senca gróf František Eszterházi, Senec mal 328 domov a 374 rodín. Celkový počet obyvateľov bol 1814, zloženie obyvateľstva bolo nasledovné: 19 Židov, 99 zemianskych rodín, 2 šľachtické rodiny, 35 obecných zamestnancov, 98 vidiečanov, žijúcich v mestečku, 195 nájomníckych rodín. Z 1814 obyvateľov bolo 212 detí do 12 rokov, 75 mladých ľudí od 13 do 17 rokov, 914 žien a 613 mužov. Z ďalších otázok (spolu ich bolo 18) sa môžeme dozvedieť, že obyvatelia boli rímsko – katolíckehorímskokatolíckeho náboženstva, národnosti maďarskej, slovenskej a nemeckej (prevažne Židia). Podľa zmapovania etnických pomerov r. 1773 na južnom Slovensku z r. 1924 Alexejom Petrovom sa Senec nachádzal spolu s okolitými obcami Veľký Biel, Boldog a Réca v severnom maďarskom jazykovom výbežku slovensko-maďarskej etnickej hranice.
 
V mestečku bol kostol s farárom, ktorý užíval jednu usadlosť s lúkami, vinohradom a faru s 5 miestnosťami. V mestečku bol aj chudobinec, ktorí obývalo 6 ľudí. Richtárom bol Štefan Molnár, jeho povinnosťou bolo viesť hospodársku, súdnu a administratívnu agendu a byť v styku s panskou stolicou a bol oslobodený od daní. Okrem toho v mestečku sídlili remeselníci – kolári, krajčíri, čižmári, kožiar, hodinár, pekár, zlatník, sklenár a panský staviteľ. Bol tu aj mlyn na obilie. Chotár mestečka bol v prvej akostnej triede, lúky a vinohrady v druhej, vykazovali sa panské lesy, neúrodná pôda nebola. Pestovali sa najmä raž, pšenica a jačmeň, darilo sa kukurici a strukovinám, v okolí [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čiernej vody]] konope a ľan, čiastočne zelenina. Severozápad chotára zaberali vinice.
* Evanjelický kostol (Lichnerova ul.) – funkcionalistická stavba z roku [[1952]].
* Obytný dom (Lichnerova ul.) – eklektická jednopodlažná stavba z roku [[1926]], po rekonštrukcii.
* Obytné domy (Štúrova ul., SNP) – približne 20 prízemných eklektických domov z rokov [[1924]]–[[1927]], fasády bohato členené (rôzne výklenky, pilastre, ľudské hlavy, rímsy , vežičky a pod.) Podobné stavby sa nachádzajú aj na Hviezdoslavovej, Trnavskej (secesné vily z 20.rokov) a Šafárikovej ul.
* Socha sv.[[Vendelín]]a (Trnavská ul.) – z roku [[1882]]
* Sedliacky dom (Štúrova ul.) – pôvodný sedliacky dom z roku cca [[1840]] – zbúraný v roku [[2006]]. Podobné domy, aj keď mladšie sa nachádzajú aj na ul. SNP, Šafárikova, Hviezdoslavova, Svätoplukova, Boldocká, Nitrianska a Pivničná.
33 417

úprav

Navigačné menu