Dielo Majstra Pavla z Levoče
| Dielo Majstra Pavla z Levoče* | |
|---|---|
| Národná kultúrna pamiatka | |
| Typ: | súbor sochárskych prác |
| Obec: | Slovensko |
| História zápisu | |
| Poradové č.: | 70** |
| Zápis: | 1961 |
 | |
| * názov podľa Zoznamu NKP ** číslo v Zozname NKP | |
Dielo Majstra Pavla z Levoče tvorí jedinečný súbor sochárskych prác tohto neskogotického rezbára.
Medzi národné kultúrne pamiatky patrí od roku 1961 aj dielo Majstra Pavla z Levoče. Nikde sa však nehovorí o konkrétnych dielach čo presne vystihuje situáciu, v akej sa nachádza bádanie o tomto významnom umelcovi záverečného obdobia slovenskej gotiky.
Výskum Pavlovho diela
Tvorba Majstra Pavla sa dostala do širšieho povedomia verejnosti až po druhej svetovej vojne, keď sa zreštauroval hlavný oltár farského kostola v Levoči, a najmä po výstave jeho prác v roku 1967 - 450 rokov od dokončenia oltára. S menom Majstra Pavla sú spojené najvýznamnejšie diela našej neskorej gotiky i celý okruh prác, rozličnej kvalitatívnej úrovne, ovplyvnených jeho slohom, ktorý intenzívne vyžaroval až do dvadsiatych rokov 16. storočia.
Levoča
Hlavné a najslávnejšie dielo vytvoril počas svojho pôsobenia v Levoči kam prišiel okolo roku 1500 na pozvanie levočského mešťana Juraja Thurzu. Vďaka niekoľkým zachovaným údajom je u nás jedným z mála neskorostredovekých umelcov známych podľa mena. Ako autor hlavného oltára Chrámu svätého Jakuba sa uvádza na epitafe rodiny kamenára Martina Urbanowitza z roku 1621, umiestnenom na východnej stene južnej predsiene kostola. Z neho vyplýva, že kamenárova manželka Margita bola vnučkou rezbára Pavla, ktorý vyrezal hlavný oltár tohto kostola. Na základe doloženého autorstva a v porovnaní s oltárom sa potom jednotliví znalci pokúšali vymedziť ostatnú Pavlovu tvorbu. Hlavný oltár v levočskom chráme je súčasne jediným písomne doloženým dielom Majstra Pavla, preto je i východiskom pri určovaní ďalších plastík, pri ktorých je autorstvo Majstra Pavla zrejmé, prípadne prác pochádzajúcich z Pavlovej dielne. Oltár, ku ktorému sa vzťahujú písomné správy z r. 1508 - 1517, je najväčším neskorogotickým krídlovým oltárom na svete (výška 18,62 m, šírka 6 m).
Má jednotnú výtvarnú koncepciu v spojení architektonickej, sochárskej a maliarskej zložky. Vznikal za účasti viacerých spoluautorov a dielenských spolupracovníkov po etapách niekoľko rokov (roku 1508 bolo pravdepodobne postavené retabulum; tabuľové obrazy, sochy a reliéfy boli dohotovené asi pred rokom 1515 a celý oltár - polychrómovaný a pozlátený - do roku 1517). V predele je skupina Poslednej večere, na zatvorenom oltári osem tabuľových obrazov Kristovho umučenia (Getsemanská záhrada a Judášova zrada, Bičovanie, Korunovanie tŕním, výjav Ajhľa človek (Ecce homo), Kristus pred Pilátovým súdom, Nesenie kríža, Ukrižovanie a Zmŕtvychvstanie). Maľby sú urobené podľa predlôh Lucasa Cranacha st. a Hansa Leonharda Schäufeleina. Na vnútorných stranách pohyblivých krídel sa nachádzajú štyri reliéfy - Rozoslanie apoštolov, Sťatie sv. Jakuba, Ján Evanjelista na Pathme a Umučenie sv. Jána.
Diváka najviac zaujmú tri monumentálne plastiky v nadživotnej veľkosti vo vnútri oltárnej skrine - Panny Márie (výška 2,5 m), sv. Jakuba staršieho (2,3 m), patróna kostola i mesta, a sv. Jána Evanjelistu (2,3 m).
V nadstavci oltára sú drobné sošky cirkevných predstaviteľov a sochy dvanástich apoštolov. Vznikli pravdepodobne okolo roku 1508. Reliéfy sú prácou vyzretého umelca s vlastnou estetickou predstavou. Charakteristické pre postavy Majstra Pavla je typizovanie tvárí, tvary rúk a prstov a precízne vypracovanie záhybov odevných zvrškov.
Bezpečne dokázaným výtvorom Majstra Pavla sú tri sochy v oltárnej skrini a skupina Poslednej večere.
Okrem hlavného oltára vytvoril Majster Pavol v levočskom chráme i ďalšie sochárske práce: sochy sv. Jána Almužníka a sv. Leonarda na oltári sv. Mikuláša (okolo r. 1507) a jedno z najkrajších diel - skupinu Narodenia na rovnomennom oltári, ktorá sa radí k dielam jeho ranej tvorby (okolo r. 1500). Pravdepodobne Majstrovým ďalším dielom je súsošie sv. Juraja v kaplnke sv. Juraja (okolo r. 1505 - 1507), z neskorších prác mu možno pripísať plastiky skrine oltára sv. Jánov z r. 1520.
Banská Bystrica
Ďalší okruh jeho prác nachádzame v inom jeho pôsobisku - v Banskej Bystrici. Tu bol autorom hlavného oltára pre farský kostol Panny Márie. Pri veľkom požiari v roku 1761, ktorý veľmi poškodil kostol i mesto, oltár zhorel. V kaplnke sv. Barbory pri kostole sa však zachoval krídlový oltár sv. Barbory, podľa nápisu na zadných stranách krídel medzi obrazmi dokončený roku 1509. Oltárna architektúra i samotné rezbárske prácú sú ako keby predobrazom levočského hlavného oltára. Je to typický stredoeurópsky neskorogotický krídlový oltár s predelou nesúcou skriňu s párom pohyblivých krídel a ukončeným fiálovým nástavcom. V predele je skupina Krista a štrnástich pomocníkov, v skrini stoja sochy Panny Márie, sv. Hieronýma a sv. Barbory. Vnútorné strany krídel zdobia reliéfy Smrť sv. Petra, Smrť desaťtisíc mučeníkov, Svätý Leonard oslobodzuje väzňov a Smrť sv. Uršuly a jej družiek.
Na základe analógií s levočským hlavným oltárom sa Pavlovi pripisuje celkový návrh na oltár a dve hlavné postavy v skrini; skupina v predele a reliéfy na krídlach sú prácou jeho dielne.
Spišská Sobota
Už v čase dokončovania hlavného oltára v Levoči prenikli do Pavlovej dielne myšlienky novovznikajúceho renesančného umenia sprostredkované dolnouhorským dvorským umeleckým prostredím. Ich vplyv je zrejmý z iného umelcovho diela, vytvoreného na jeho ďalšej zastávke v Spišskej Sobote v dvadsiatych rokoch 16. storočia. Tu pre Kostol sv. Juraja vytvoril rovnomenný hlavný oltár (datovaný r. 1513). V predele je opäť skupina Poslednej večere, v skrini vysoký reliéf so známym motívom Svätého Juraja bojujúceho s drakom a v štíte Tróniaci Boh Otec s kľačiacim Kristom a Máriou.
Ďalšie práce
V rovnakom čase vznikol i Ukrižovaný v Lomničke, ktorý má veľa znakov Pavlovho štýlu.
Do dielenského či nasledovníckeho okruhu patrí ešte veľa neskorogotických oltárov a sôch, ktorých rezbári tvorili v duchu jeho slohu. K vynikajúcim dielam z tejto oblasti patrí Madona z hlavného oltára v Ľubici, sv. Margita z hlavného oltára v Mlynici, postavy Kalvárie v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi, sochy hlavného oltára v Lipanoch a v Hrabušiciach a ďalšie práce.
Význam diela
Dielo Majstra Pavla z Levoče sa nezachovalo celé a v pôvodnom stave. Mnohé diela pravdepodobne zanikli úplne, z niektorých oltárov ostali iba zvyšky. Prevažná časť Pavlovho diela aj prác jeho dielne je dodnes na svojom pôvodnom mieste, na oltárnych menzách a v interiéroch chrámov. Dielo Majstra Pavla a jeho nasledovníkov zasiahlo širšie územie Slovenska a vstúpilo hlboko do povedomia; bolo to dielo jedinečné, nové i svojské no v kontexte stredoeurópskeho neskorogotického umenia.
Zdroje
- Vendelín Jankovič, Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Osveta, Martin, 1984
- Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava 1980
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Majster Pavol z Levoče
