Dračí štít
| Dračí štít | |
| vrch | |
 Koruna Vysokej, vpravo zubatejší Dračí štít.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 523 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′17″S 20°5′45″V / 49,17139°S 20,09583°V |
| Najľahší výstup | II-III, len pre horolezcov. |
| Prvovýstup | A. Martin, E. Breuer ml. |
| - dátum | 1905 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dračí štít je súčasťou našej najkrajšej skupiny štítov, označovanej „Koruna Vysokej“: Ťažký štít, dvojvrcholová Vysoká a Dračí štít. Nachádza sa v juhovýchodnom bočnom hrebeni, ktorý vybieha z Vysokej. Je medzi horolezcami obľúbený pre pevnú skalu a krásne výhľady.
Topografia
Má dva vrcholy – severozáp. Malý Dračí štít (2518 m) a juhových. Veľký Dračí štít (2523 m) . Od Vysokej ho oddeľuje Vyšné Dračie sedlo. Bočný juhovýchodný hrebeň pokračuje na Veľký a Malý Dračí zub, Vyšnú štrbinu pod ihlou, Ihlu v Dračom, Nižnú štrbinu pod ihlou a tri Ošarpance. Tento hrebeň oddeľuje Rumanovu dolinku od kotlinky pod Dračím sedlom.
Niekoľko zaujímavých výstupov
- 1905 Prvý výstup A. Martin, E. Breuer ml., juhových. hrebeňom od Nižnej štrbiny pod ihlou, II-III. Krásna hrebeňovka.
- 1930 Prvovýstup S. Bernardzikievicz a A. Kenar, severozáp. stenou z Rumanovej dolinky, III.
- 2005 Prvovýstup „Cesta pre Lukáša,“ M. Bobovčák, I. Franková a M. Medvec, VI.
Tri cesty v južnej stene má A. Puškáš.
Povesť
V Dračej dolinke žil drak, ktorý ľudom žral dobytok, ovce a napokon aj dievčatá. Ani mládenci ho nepremohli. Až keď prišla na rad Betka Havrančíková, išla do hôr jej matka a skríkla: “V mene lásky ťa zaklínam, beštia pekelná, premeň sa na skalu!“ Stalo sa, a tak máme Dračiu Hlavu i Chrbát, Zuby, Pazúry a najvyšší je chvost – Dračí štít. V priehlbine jeho pelechu vzniklo Dračie pleso.
Galéria
-
Koruna Vysokej z juhu, dá sa rozoznať Ihla v Dračom. -
Ešte raz Koruna, tmavý hrot Ošarpancov celkom vpravo. Vpredu členitý hrebeň Dračej hlavy.
Referencie
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
- A. Marec, Zlato pod Kriváňom, Mladé letá 1991.