Dračia hlava
| Dračia hlava | |
| vrch | |
 Veľká Dračia hlava.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 254,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′3″S 20°5′37″V / 49,16750°S 20,09361°V |
| Najľahší výstup | II – III, len pre horolezcov. |
| Prvovýstup | E. Dubke, Johann Franz |
| - dátum | 1902 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľká a Malá Dračia hlava sú najvýraznejšie veže v dlhom Dračom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Tento hrebeň nie je priamo prepojený na dominantný masív Vysokej. Je to tzv. nunatak, ktorý kedysi osamelo čnel z ľadovca.
Podľa povesti, mala Dračia hlava vzniknúť pôsobením pani Havrančíkovej, pozri Dračí štít.
Topografia
Dračí hrebeň je od Vysokej oddelený plochým Dračím sedlom. V hrebeni nasleduje od severu Veľká Dračia hlava (2 254,5 m), Štrbina Dračej hlavy, Malá Dračia hlava (2 200 m), Zlomisková bránka a napokon Zlomisková veža (2 137,5 m). JZ stenou spadá do Dračej dolinky, SV stenou do Kotlinky pod Dračím sedlom, všetko odnože doliny Zlomísk.
Niekoľko zaujímavých výstupov
- 1907 Prvovýstup Z. Klemensiewicz, R. Kordys a A. Znamiecki, severným hrebeňom od Dračieho sedla s obchádzaním, II-III.
- 1911 J hrebeňom od Zlomiskovej veže, Gy. A R. Komarnicki, miestami III.
- 1933 Prvovýstup ľavou časťou JZ steny Malej Dračej hlavy, R. Donath, S. Motyka a Š. Zamkovský, IV.
- 1992 Prvovýstup „Relaxačný kút“ na M. D. h., P. Hámor a P. Jackovič, VII.
Galéria
-
“Koruna Tatier“ z juhu, pod ňou nevýrazný oblúk Dračieho hrebeňa. -
Znovu Koruna, hrot Ošarpancov vpravo, vpredu tmavý členitý hrebeň s Dračou hlavou.
Referencie
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
- A. Marec, Zlato pod Kriváňom, Mladé letá 1991.