Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 07:15, 9. október 2011, ktorú vytvoril 92.52.44.71 (diskusia) (→‎Pamätník Česko-Slovenského armádneho zboru: vyhodenie kremácie za kolumbárium)
Pamätník príslušníkom 1. Československého armádneho zboru.

Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníkunárodné kultúrne pamiatky, venované historickým udalostiam, ktoré sa odohrali počas 2. svetovej vojny v oblasti Duklianskeho priesmyku a pamiatke tu padlým vojakom.

Dukelské bojisko

Dukelské bojisko je národná kultúrna pamiatka zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (na základe uznesenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 24 z 27. 2. 1961). Územne je rozdelená do dvoch lokalít:

  • Dukla – pamätník Česko-Slovenského armádneho zboru v katastrálnom území Vyšný Komárnik
  • Pamätník sovietskej armády v katastrálnom území Svidník

Pamätník Česko-Slovenského armádneho zboru

Pamätník sa nachádza v katastrálnom území obce Vyšný Komárnik. Jeho vybudovaním v priestore bojov Karpatsko-duklianskej operácie vláda Česko-Slovenskej republiky vzdala hold padlým vojakom 1. česko-slovenského armádneho zboru. Pamätník bol postavený v roku 1949 ajeho autorom je Ing. architekt Jozef Grus. Pri pamätníku leží vojenské pohrebisko - cintorín, na ktorom je pochovaných 565 príslušníkov zboru.

Bronzové súsošie od národného umelca Jana Kulicha.

Pamätník tvorí vysoký pylón a kolumbárium. Uzatvára južnú stranu cintorína a spolu s obradnou sieňou je vysoký 28 m. Svojím tvarom pylón symbolicky znázorňuje úder oslobodzovacích vojsk do nepriateľskej obrany na poľsko-československom pomedzí. V roku 1964 bol pamätník doplnený o bronzové súsošie Žalujem od národného umelca Jána Kulicha: matka ďakuje sovietskemu vojakovi za oslobodenie a zároveň žaluje fašizmus za príkoria a utrpenie, ktoré spôsobil.

Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule s vygravírovanými menami 1265 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí padli v Karpatsko-duklianskej operácii. Nie všetci sú pochovaní na Dukle; väčšina hrobov sa nachádza na poľskej strane hraníc, predovšetkým v meste Dukla a v osade Nowosielce.

V kolumbáriu pamätníka (žulové čierne oválne teleso s výklenkami na ukladanie urien) je uložená prsť zo všetkých miest bojov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Portál kolumbária zdobia reliéfy znázorňujúce jeho bojovú cestu od Buzuluku do Prahy.

Pri štátnej ceste, asi 200 m od štátnej hranice, je žulový pamätník Rozpuknuté srdce. Postavený je na mieste tragickej smrti generála Jaroslava Vedrala-Sázavského, veliteľa 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR, ktorý tu zahynul 6. októbra 1944. Generálovo auto nabehlo na nástražnú mínu. Spolu s generálom zahynul aj jeho vodič a osobná stráž.

Vľavo od štátnej cesty asi 100 m od štátnej hranice, na mieste, kde bol pôvodný cintorín príslušníkov čs. armádneho zboru, je od roku 1967 umiestnená žulová plastika – symbol ženijného vojska v Karpatsko-duklianskej operácii. Plastika zobrazuje ruku ženistu pri zneškodňovaní protitankovej míny.

Pri štátnej hranici je postavená na mieste pôvodnej pozorovateľne veliteľa zboru generála L. Svobodu vyhliadková veža. Pôvodná veža bola drevená, súčasná bola odhalená v roku 1974. Rozhľadňa je postavená v nadmorskej výške 550 m a je vysoká 52 m. Vo vstupnej hale vyhliadkovej veže je inštalované audiovizuálne zariadenie, ktoré umožňuje návštevníkovi získať podrobnejšie informácie o Karpatsko-duklianskej operácii. Z plošiny je výhľad na duklianske bojisko na poľskej i slovenskej strane. V interiéri rozhľadne je inštalovaná lipová ratolesť – symbol slovanskej vzájomnosti a zároveň označenie československej generálskej vojenskej hodnosti.

V roku 1981 bola v severovýchodnej časti areálu pamätníka vytvorená alej Hrdinov Dukly. Na kamenných žulových blokoch sú umiestnené busty 15 hrdinov Sovietskeho zväzu a Československej republiky, aktívnych účastníkov Karpatsko-duklianskej operácie. Busty v nadživotnej veľkosti tu majú maršali Sovietskeho zväzu Ivan Stepanovič Konev, K. S. Moskalenko a A. A. Grečko, armádni generáli L. Svoboda a K. Klapálek, generálmajori A. Sochor a R. Tesařík, podplukovníci J. Kholl a F. Vrána, kapitáni R. Jasiok a V. Opatrný, gardoví seržanti P. A. Kondyra, V. N. Golovaň a D. Karakulov a mladší seržant I. V. Babin.


Areál Duklianskeho bojiska sa rozprestiera od rázcestia obce Kapišová až po slovensko-poľský hraničný priechod Dukla. Jeho súčasťou je vojenské prírodné múzeum, ktoré bolo sprístupnené verejnosti v roku 1959. Nachádza sa tu expozícia v prírode s rozmiestnenou bojovou technikou v katastri obci Nižného Komárnika a Vyšného Komárnika. Sprístupnené sú aj zrekonštruované delostrelecké palebné postavenia a bunkre jednotiek 1. čs. armádneho zboru v ZSSR i veliteľské stanovište veliteľa 3. čs. brigády, z ktorého velitelia zabezpečovali ďalšiu útočnú činnosť na slovenskom území po prekročení štátnej hranice. Prírodné duklianske múzeum zaoberá aj plochu medzi obcami Kapišová a Kružlová (v Údolí smrti) kde je osadená technika tankovej roty s ôsmimi tankami, delami a aj inými zbraňami z obdobia Karpatsko-duklianskej operácie (október 1944).

Pamätník Červenej armáde

Kameň informujúci o vyhlásení národnej kultúrnej pamiatky vo Svidníku.

Vo Svidníku stojí monumentálny mramorový pamätník Červenej armáde, národná kultúrna pamiatka. Bol odhalený 3. októbra 1954 pri príležitosti osláv 10. výročia karpatsko-duklianskej operácie. Autormi projektu boli českí architekti Ing. Karel Lodr, Jan Krumprecht a Václav Šedivý. Sochárske práce realizovali sochári - národní umelci Oskár Kozák, Jan Hana a zaslúžilý umelec František Gibala.

Pomník má výšku 37 m. Päťramenná hviezda na jeho vrchole meria 3,5 m. Čelné steny ohrady pamätníka výtvarne symbolizujú Slovenské národné povstanie a príchod Červenej armády. Na ľavej strane pamätníka je súsošie Útok Sovietskej armády, na pravej strane reliéf Partizánska hliadka v Slovenskom národnom povstaní. Pred širokým schodišťom pamätníka je bronzová socha sovietskeho seržanta; symbolizuje čestnú stráž, ktorá vzdáva hold nad mohylou padlých. Jej výška je 4 m a jej autormi sú Jan Bartoš a Jan Hana. Po bokoch sokla, na ktorom je postavená socha, sú vysekané položené mramorové lipové vence.

Architektonický komplex pamätníka dotvárajú dve pieskovcové súsošia: Hanovo Stretnutie a Gibalovo Smelý pohľad do budúcnosti. Na štvorcovom piedestáli, obelisku a pylóne pamätníka sú osadené veľkorozmerné mramorové reliéfy: Zdvihnutie zástavy na slávu víťazstva, 9. máj 1945, Ľudia vítajú svojich sovietskych osloboditeľov, Zvítanie partizánov so Sovietskou armádou a Dedina víta sovietskych vojakov. Pri pamätníku pri stene sú vytvorené symbolické mramorové hrobky padlých príslušníkov sovietskej pechoty, tankistov, delostrelcov a letcov. Na hrobkách sú vytesané symboly rozlišovacích znakov týchto druhov sovietskych zbraní. V štyroch spoločných hroboch je pochovaných vyše 9 000 sovietskych vojakov.

V roku 1974 bol vytvorený na pravej strane pamätníka v blízkosti vojenského múzea Park bojovej techniky, v ktorom je rozmiestnená vojenská bojová technika používaná v čase Karpatsko-duklianskej operácie.

Spravovanie duklianskeho bojiska a pamätníkov

Pamätniky a celý areál vojenského prírodného múzea do roku 1959 spravoval ONV vo Svidníku, potom do roku 1965 Krajské pamiatkové stredisko v Prešove a od 1965 Duklianske múzeum vo Svidníku. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 bolo múzeum premenované na Vojenské múzeum vo Svidníku. Stalo sa samostatnou organizáciou, ktorá spravovala celý areál Vojenského prírodného múzea a pamätníky.

Duklianske múzeum bolo v roku 2004 transformované na múzejné oddelenie Svidník a je pričlenené pod novozriadené Vojenské múzeum Piešťany zriadené Vojenským historickým ústavom Bratislava.

Od roku 1994 až do 2004 bolo Duklianske múzeum priamo v riadení Vojenského historického ústavu v Bratislave.

Galéria

Literatúra

  • Dukla a okolie; Ivan Mindoš, Ervín Pauliak; Vlastivedno-turistický sprievodca, Bratislava 1984
  • Pochodne slobody; Ján Hraško, Osveta 1964, str. 121; 123
  • Dejiny slovenského národného povstania 1944; Encyklopédia odboja a SNP, 5. zväzok, Nakladateľstvo Pravda 1984
  • Encyklopédia Slovenska I. zväzok A-D, Slovenská akadémia vied Encyklopedický ústav, Bratislava 1977
  • Malý lexikon architektúry; Koch Wilfried; Tatran Bratislava 1975, str. 209

Iné projekty