Klokoč (vrch v Malých Karpatoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Klokoč
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj, Bratislavský kraj
Okresy Trnava, Malacky
Obce Lošonec, Plavecké Podhradie
Časť Biele hory
Pohorie Malé Karpaty
Podcelok Pezinské Karpaty
Povodia Dudváh, Morava
Nadmorská výška 661,3 m n. m.
Súradnice 48°28′21″S 17°18′36″V / 48,4724°S 17,31°V / 48.4724; 17.31
Geologické zloženie vápenec
Najľahší výstup po modrej značke z Plaveckého Podhradia
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trnavského kraja
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Klokoč (Malé Karpaty)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Klokoč (661,3 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Plavecké Podhradie, približne 20 km východne od Malaciek.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty a jej časti Biele hory.[3] Vrch leží na pomedzí Bratislavského a Trnavského kraja, na hranici okresov Trnava a Malacky a zasahuje na katastrálne územie obce Lošonec a Plavecké Podhradie.[4] Najbližšími sídlami sú na severe situovaný Plavecký Mikuláš, západne ležiace Plavecké Podhradie a Sološnica a východne sa nachádza Lošonec.[2] Vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Klokoč tvorí rozsiahly horský hrebeň, situovaný od juhozápadu na severovýchod a má dva samostatné vrcholy. Leží v hlavnom hrebeni, ktorý vedie zo severu od Veterlína a južným smerom pokračuje na mohutnú Vápennú (752 m n. m.). Severným smerom susedí Báborská (542 m n. m.), Javorinka (562 m n. m.) a Čierna skala (662 m n. m.), východne leží Starý plášť (644 m n. m.) a Vydelená (446 m n. m.), južne Mesačná (462 m n. m.) a Buková hora (542 m n. m.) a na západe dominuje mohutná Vápenná.[5] Severozápadnú časť hrebeňa odvodňuje Kráľov potok do Rudavy v povodí Moravy, juhovýchodné svahy napájajú prítoky potoka Bohatá, ústiaceho do Parnej v povodí Dudváhu. Hrebeňová časť tvorí rovnomennú prírodnú rezerváciu, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Nesúvislý lesný porast, pokrývajúci vrcholový hrebeň ponúka kruhový rozhľad. Pozorovateľné sú najmä okolité vrchy Malých Karpát, no tiež Borská a Podunajská nížina. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj južnú časť Bielych Karpát, časť Považského Inovca a Tribča, vzácne i vrcholky Álp.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 72.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Malé Karpaty – Záruby. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]