Milá (prírodná rezervácia)

Milá
prírodná rezervácia
Prírodná rezervácia Milá
Štát	Česko
Región	Úsťanský kraj
Okres	okres Most
Lokalita	Milá
Nadmorská výška	385 - 510 m n. m.
Súradnice	50°26′5″S 13°45′27″V
Rozloha	19,9567 ha
Vznik	10. apríl 1946
- Vyhlásil	Okresný národný výbor Bílina
Správa	AOPK ČR
Kód AOPK ČR	241
Milá Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Milá (nature reserve)
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Prírodná rezervácia Milá je chránené územie v okrese Most v Úsťanskom kraji. Rozkladá sa v I. zóne CHKO České středohoří na ploche 19,95 ha na rovnomennom vrchu Milá na katastri dediny Milá. Územie je vzdialené asi 12,5 km juhovýchodne vzdušnou čiarou od centra mesta Mostu. Rezerváciou prechádza modro značený turistický chodník vedúci z Mostu do Loun s odbočkou na vrchol.

Ochrana

Prírodnou rezerváciou bola Milá vyhlásená 25. februára 1958. Dôvodom ochrany je výskyt teplomilných rastlinných spoločenstiev, ktoré porastajú najmä juhozápadné exponované svahy kopca a vyznačujú sa radom chránených druhov rastlín. Medzi významné a osobitne chránené druhy rastlín patrí hlaváčik jarný (Adonis vernalis), divozel tmavočervený (Verbascum phoeniceum), jagavka ľaliovitá (Anthericum liliago), poniklec lúčny český (Pulsatilla pratensis subsp. bohemica), kavyľ Ivanov (Stipa Joannis). Druhy ako fialka premenlivá (Viola ambigua) a cesnak tuhý (Allium strictum) tu majú najzápadnejšie stanovište v Európe.

Predmetom ochrany je tiež klimaxové štádium lesa, ktorý pokrýva najmä severne exponované svahy. Klimaxový les je konečným prirodzeným rastlinným spoločenstvom, ktoré tu za súčasnej klímy môže vzniknúť. Jedinečnosť lesa na Milej spočíva predovšetkým v tom, že sa uprostred agrárne využívanej krajiny dochoval, pretože ostatné lesy v tejto časti stredohoria museli ustúpiť intenzívnej pastve. Tunajšia oblasť je človekom využívaná od obdobia neolitu. Druhová bohatosť rastlín a živočíchov je na Milej daná najmä pestrým sledom biotopov - od štrbinovej vegetácie skál, cez travinné a kríkové formácie stepného a lesostepného charakteru, až po listnatý les. Zo živočíšnej ríše je tu najvýznamnejšie trieda hmyzu. Koník slovanský Stenobothrus eurasius bohemicus je endemitom Českého stredohoria a jeho výskyt bol dôvodom zaradenia Milej do zoznamu európsky významných lokalít Natura 2000.

Na vrchol Milej vedie modro značený turistický chodník. Cesta sa stáča takmer okolo celého vrchu, je ľahko prístupná, schodná a nijako nebezpečná.

História

Pod južným svahom Milej

Prírodná rezervácia

Svah s vystupujúcim čadičom

Prírodnou rezerváciou bolo územie vyhlásené Okresným národným výborom v Bíline 10.apríla 1946, štátnou prírodnou rezerváciou bola vyhlásená Ministerstvom školstva a kultúry 25. februára 1958 a v roku 1987 bolo rozšírené ochranné pásmo. Záznamy o prítomnosti človeka a jeho poľnohospodárskej činnosti pochádzajú už z doby neolitu. Oblasť je poľnohospodársky využívaná dodnes.

Lokalita

Prírodná rezervácia Milá sa nachádza zhruba 62 km severozápadne od Prahy. Leží v Úsťanskom kraji asi 9,5 km severne od Loun alebo 12,5 km juhovýchodne od Mostu a spadá do okresu Most. Pod vrchom Milá sa rozkladá rovnomenná osada Milá, ktorá je časťou obce Bečov. Prírodná rezervácia je pod správou CHKO České středohoří so sídlom v Litoměřiciach.

České středohoří je jedným z piatich geomorfologických celkov Podkrušnohorskej oblasti. Vnútorne sa člení na podcelok Verneřický a Milešovský. Milá sa nachádza v Milešovskom podcelku a spadá do okrsku Bečovského stredohoria. Táto oblasť je plochou vrchovinou na vrchnoturonských až coniackých slieňovcoch a vápnitých ílovcoch a prevažne podpovrchových telesách treťohorných čadičových hornín.

Vo treťohorách tu prebiehala mohutná vulkanická činnosť. Bázická magma prerazila kriedové sedimenty, tie časom podľahli denudácii, čím boli vyvreté horniny vypreparované. Tvar reliéfu bol domodelovaný exogénnymi silami, najmä kryogénnymi procesmi. Z pomerne rovinatej krajiny tak vystupujú vulkanické telesá tvaru kužeľa, kopy, homole, chrbta.

Kopa Milej dosahuje výšku 510 m n. m. a je tvorená z nefelinického čadiča, ktorý má čiernu až šedočiernu farbu. Nefelinický čadič má stĺpcovitú odlučnosť, ktorá sa utvárala pri rovnomernom chladnutí vulkanického telesa. Stĺpcovitá odlučnosť je dobre viditeľná na juhozápadných a juhovýchodných svahoch kopca, kde skaly miestami vystupujú z trávnatého porastu. Pukliny, ktoré sa v čadiči tvoria, sú spôsobené prevažne mrazom.

Vrch Milá vyniká rozmanitosťou geomorfologických foriem. Na severozápadnej strane kopca možno uvidieť odkryvy vápnitých slieňov, ktoré sú zvyškom skôr mohutných denudovaných kriedových sedimentov. V nižších partiách svahov sú suťové polia, najväčšia časť z nich je pleistocénnej doby.

Túto oblasť charakterizuje mierne, suché a teplé podnebie, takže sa tu nachádza veľké množstvo teplomilnej kveteny ako hlaváčik jarný (Adonis vernalis), poniklec lúčny (Pulsatilla pratensis) , taričník skalný (Aurinia saxatilis), leopoldia chochlatá (Leopoldia comosa), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), jagavka ľaliovitá (Anthericum liliago), divozel tmavočervený (Verbascum phoeniceum), popolavec celistvolistý (Tephroseris integrifolia), dub plstnatý (Quercus pubescens), drieň obyčajný (Cornus mas), nevädza Triumfettova (Cyanus triumfettii), kozinec bezbyľový(Astragalus exscapus) , apod. Vedľa nich sa tu vyskytujú tiež zárazovité (Orobanche), z ktorých je najvzácnejšia záraza modrastá (Orobanche coerulescens). V roku 2008 bol z tohto územia popísaný nový druh stromu - jarabina milská (Sorbus milensis).

Prírodné pomery

Flóra

Prírodná rezervácia leží v poľnohospodársky využívanej oblasti. V okolitej krajine sú polia, kde sa pestujú najmä obilniny. Z fytogeografického hľadiska patrí České středohoří do teplej oblasti pannónskej kveteny. Teplomilné rastliny sem boli rozširované v poľadových dobách z juhovýchodnej Európy. Vhodné podmienky umožnili vznik stepných foriem, ktoré sa tvorili na suchých a teplých rovinách a na svahoch s plytkou pôdou.

Súčasná vegetácia je výsledkom dlhodobého vývoja, kedy hlavným činiteľom bolo podnebie, ktoré sa druhotne podieľalo aj na geologických procesoch ako zvetrávanie, denudácia, vznik pôdneho typu. Na zloženie vegetácie mala vplyv aj činnosť človeka. Spoločenstvá, ktoré sa najviac blížia k pôvodnému zloženiu, sa dnes nachádzajú len na kultivácii odolných miestach - na kopcoch, skalách. Časť CHKO, v ktorej sa Milá nachádza, patrí do klimatickej oblasti mierne suchej až suchej, s miernou zimou a nízkym ročným úhrnom zrážok. Špecifické lokálne podmienky (geologické, zrážkove, mikroklimatické a iné) spôsobujú, že sa vegetácia na Milej líši od iných stredohorských lokalít.

Rastlinné spoločenstvá možno na Milej rozčleniť takto: lada pod vrchom, ktorá sa využívala na pasenie; lesostep s porastom drevín na južnej strane vrchu; skalná step na exponovaných skalách; spoločenstvá sutín; stepné spoločenstvá vo vrcholových partiách; lesné formácie na severnej polovici kopca. Jednotlivé biotopy sa vzhľadom k veľkosti územia a geomorfologickej pestrosti, navzájom prelínajú a ovplyvňujú. Zabudnúť nemožno ani na ochranné pásmo rezervácie, kam prenikajú rastliny z polí. Zloženie vegetácie bolo silne ovplyvnené pastvou dobytka. K pomalému upúšťaniu od pastvy a prechod na intenzívnejšiu poľnohospodársku činnosť došlo zhruba v polovici 19. storočia.

Pastvu znášajú najmä druhy tŕnisté ako: krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis), bodliaky a pichliače, kotúč poľný (Eryngium campestre), hadinec obyčajný (Echium vulgare), psojazyk lekársky (Cynoglossum officinale), ostreň počerný (Nonea pulla), mliečnik chvojkový (Euphorbia cyparissias). Ďalšou nápadnou rastlinou je ďatelina horská (Trifolium montanum), nátržník biely (Potentilla alba), lipkavec syridlový (Galium verum), čermeľ roľný (Melampyrum arvense), horčinka chochlatá (Polygala comosa), krivec lúčny (Gagea pratensis).

Rána z Milej

Na severozápadnom úpätí, na vápencových slieňoch rastie ihlica tŕnitá (Ononis spinosa), kozinec cícerovitý (Astragalus cicer). Na najsuchších južne exponovaných miestach okolo úpätia sa nachádza ľan rakúsky (Linum austriacum), hlaváčik jarný (Adonis vernalis), žltuška menšia (Thalictrum minus), na severnom úpätí pahorec brvitý (Gentianopsis ciliata). Zaujímavosťou je, že tieto výrazne teplomilné rastliny prenikajú aj do menej priaznivejších biotopov v severných častiach kopca. Na južnej strane vo vlhších miestach a v úžľabinách medzi skalami rastú dreviny - jasene (Fraxinus), hloh (Crataegus), liesky (Corylus) a niektoré druhy ruží. Ojedinele tu nájdeme i bršleny (Euonymus) a zemolez (Lonicera). Na týchto mierne vlhkých a svetlých hájových miestach rastú ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), fialka voňavá (Viola odorata), cesnačka lekárska (Alliaria petiolata), bažanka trváca (Mercurialis perennis) a zriedkavo tiež jagavka konáristá (Anthericum ramosum).

Mezofilné háje s výškou prechádzajú do xerofilných s porastov slivky trnkovej (Prunus spinosa), kaliny (Viburnum), vtáčieho zobu (Ligustrum vulgare). Z bylín tu nájdeme napr. kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria), fialka srstnatá (Viola hirta) , bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria), asparágus lekársky (Asparagus officinalis), ojedinele divozel tmavočervený (Verbascum phoeniceum) a hrachor panónsky (Lathyrus pannonicus).

Hlaváčik jarný na svahoch kopca

V jemnejších sutinách s pôdou rastú druhy ako pakost krvavý (Geranium sanguineum), leopoldia chochlatá (Muscari comosum), lipkavec sivý (Galium glaucum), čistec rovný (Stachys recta), nátržník piesočný (Potentilla arenaria). Hrubé sute sú na vegetáciu chudobné, okrem machov tu nájdeme rozchodníkovec najväčší (Hylotelephium maximum), rozchodník biely (Sedum album), rozchodník prudký (Sedum acre), druhy tráv ako kostrava žliabkatá (Festuca rupicola), ometlina štíhla (Koeleria macrantha), mednička sedmohradská (Melica transsilvanica), stoklas vzpriamený (Bromus erectus), mrvica peristá (Brachypodium pinnatum).

Skalné biotopy sú veľmi rozmanité, čo sa týka podmienok stanovísk. Nachádzajú sa tu miesta extrémne suché aj miesta s dostatkom vody v skalných štrbinách. Skalné rastliny na Milej nerastú len na väčších skalách, ale aj na malých skalkách, ktoré vystupujú po celom južnom svahu. Najnápadnejšou rastlinou, ktorá sa nikdy nevyskytuje mimo skaly a ktorá svojimi žiarivo žltými kvetmi kontrastuje na tmavom skalnom povrchu je taričník skalný (Aurinia saxatilis). Ďalšími nápadnými druhmi sú poniklec lúčny (Pulsatilla pratensis), jagavka ľaliovitá (Anthericum liliago), horčičník škardolistý (Erysimum crepidifolium). V skalných štrbinách rastú paprade ako slezinník červený (Asplenium trichomanes), slezinník severný (Asplenium septentrionale). Bežne v blízkosti skál sezel feniklový (Seseli hippomarathrum), ľanolistník prostredný (Thesium linophyllon), cesnak sivkastý horský (Allium senecens subsp. montanum). Na suchších miestach v úžľabinách môžeme nájsť viku vtáčiu (Vicia cracca), smolničku obyčajnú (Viscaria vulgaris), z tráv je významná kostrava tvrdá (Festuca pallens). Najvýznamnejším petrofytom na Milej je fialka premenlivá (Viola ambigua), ktorá rastie okolo skaliek južného svahu a cesnak tuhý (Allium strictum) v štrbinách skál. Oba druhy tu majú najzápadnejšie stanovište areálu rozšírenia v Európe. Z drevín v blízkosti skál rastie jarabina mukyňová (Sorbus aria).

Najzaujímavejšou časťou je svah pod temenom kopca na južnej a juhozápadnej strane, kde sa vyskytujú najteplomilnejšie xerotermné a stepné spoločenstvá s typický porastom kavyľ (Stipa). Najlepšie tieto miesta vystihuje označenie kvetnatá kavyľová step. Najvýznamnejšími druhy sú kavyľ, kavyľ vláskovitý (Stipa capillata), kavyľ Ivanov (Stipa joannis), kavyľ tenkolistý (Stipa tirsa), kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima). Ďalej kostrava valeská (Festuca valesiaca), kozinec bezbyľový (Astragalus exscapus), palina pontická (Artemisia pontica), rebríček vznešený (Achillea nobilis), ďatelina alpská (Trifolium alpestre). Na temene kopca sa vyskytujú opäť vlhkomilnejšie druhy, je tu pestrá lúčna step s bôľhojom lekárskym (Anthyllis vulneraria), šalviou lúčnou (Salvia pratensis), túžobníkom brestovým (Filipendula ulmaria) a trávami ostricou nízkou (Carex humilis), kostrava (Festuca). Tam, kde sa temeno začína skláňať k severu, sa v rozmedzí niekoľkých metrov objavujú vlhkomilné hájové porasty prechádzajúce do lesostepi. Tu rastú druhy ako prvosienka jarná (Primula veris), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), blyskáč cibuľkatý (Ficaria verna). Zaujímavou rastlinou sú tu nezelené cudzopasné zarázy (Orobanche) z ktorých kriticky ohrozená a veľmi vzácna je záraza modrastá (Orobanche coerulescens).

Lesostep prechádza v les. Dominujúcimi drevinami sú lipy (Tilia), jasene (Fraxinus), brest hrabolistý (Ulmus minor), javor poľný (Acer campestre) , menej častým je topoľ osikový (Populus tremula), duby (Quercus) takmer úplne chýbajú. Nepôvodnou drevinou je tu agát biely (Robinia pseudoacacia), ktorý vylučuje jedovaté látky a nepriaznivo tak ovplyvňuje zloženie porastu. Agáty sa preto odstraňujú. Z bylín sa tu nachádzajú krkoška mámivá (Chaerophyllum temulentum), trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris), tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium), veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides), fialka voňavá (Viola odorata), chochlačka dutá (Corydalis cava),pakost smradľavý (Geranium robertianum), bažanka trváca (Mercurialis perennis), silenka talianska (Silene nemoralis), iskerník klamný (Ranunculus auricomus agg.).

Pre zachovanie vysokej rastlinnej diverzity plán starostlivosti odporúča návrat k pastve oviec a kôz.

Fauna

Z drobných cicavcov sa na Milej nachádza piskor lesný (Sorex araneus), ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicolis), hraboš poľný (Microtus arvalis), ryšavka krovinná (Apodemus sylvaticus), bielozúbka krpatá (Crocidura suaveolens). Na predtým hojného sysľa pasienkového (Spermophilus citellus) je dnes vypracovaný záchranný program. Z väčších cicavcov môžeme naraziť na stádo muflónov, ktorého výskyt tu nie je prirodzený. Ďalej diviak lesný (Sus scrofa).

Oblík, Srdov a Brnik z Milé

Medzi dominantných zástupcov vtákov patrí ľabtuška hôrna (Anthus trivialis), strnádka žltá (Emberiza citrinella). Menej častým je strakoš obyčajný (Lanius collurio), strnádka záhradná (Emberiza hortulana), strnádka lúčna (Emberiza Calandra). Zalieta sem tiež žltochvost hôrny (Phoenicurus phoenicurus), žltochvost domový (Phoenicurus ochrlos). V lesostepnom poraste hniezdia žlna zelená (Picus viridis). Dutiny v starých lípách osídľujú škorec obyčajný (Sturnus vulgaris), početné populácie muchárika čiernohlavého (Ficedula hypoleuca). Korunové poschodie lesa osídľuje vlha obyčajná (Oriolus Oriolus), kolibkárik spevavý (Phylloscopus trochilus). Ďalej napr. penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), holub hrivnák (Columba palumbus). Nie príliš hojná je sojka obyčajná (Garrulus glandarius), glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes). Pri okraji lesa možno pozorovať pinku lesnú (Fringilla coelebs), červienku obyčajnú (Cuculus canorus). Z dravcov tu hniezdia myšiak hôrny (Buteo buteo) a sokol myšiar (Falco tinnunculus). Pozorovaný bol sokol lastovičiar (Falco subbuteo), jastrab krahulec (Accipiter nisus).

Na ladách pod vrchom bol pozorovaný škovránok poľný (Alauda arvensis), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra), stehlík pestrý (Carduelis carduelis), sýkorka hôrna (Parus palustris), penica popolavá (Sylvia curruca). Hojné sú straky obyčajné (Pica pica). Za potravou sem zalietavájú lastovičky obyčajné (Hirundo rustica).

Z herpetofauny sa tu nachádza jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) a užovka hladká (Coronella austriaca), slepúch lámavý (Anguis fragilis).

Babočka admirál (Vanessa Atalanta)

Veľkú diverzitu vykazujú bezstavovcové živočíchy. O charaktere jednotlivých biotopov a o prírodnej histórii lokality veľa napovie výskyt mäkkýšov. Tieto druhy sa veľmi pomaly šíria, majú špecifické ekologické nároky a ich schránky sa často zachovávajú v sedimentoch. V slede pestrých biotopov sa druhy vzájomne prelínajú. Pre južné úpätie je typickým druhom slimák stepný (Helicella candicans), slimák pásikavý (Cepaea vindobonensis). Na skalách so stepným spoločenstvom je dominantná zrnovka dvojzubá (pupilla bigranata), drobnička valcovitá (Truncatellina cylindrica), pimprlík maličký (Vertigo pygmee), valónia hladká (Vallonia pulchella). V sutinách boli zistené druhy orkula súdkovitá (Orcula dolium), ciha lesklá (Cochlodina laminata), bliktra hladká (Oxychilus glaber).

Z hmyzu sa tu nachádzajú najmä chrobáky bystruškovité (Carabidae), drobčíkovité (Staphylinidae), nosáčikovité (Curculionidae), liskavkovité (Chrysomelidae), zdochlinárovité (Silphidae). Na najsuchších miestach môžeme nájsť potemníka pieskového (Opatrum sabulosum). Ďalšími pozorovanými rodmi sú hnojníci (Aphodius) a chrústi (Melolontha).

Z motýľov sa tu nachádza napr. vidlochvost feniklový (Papilio machaon), vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius), očkáň metlicový (Hipparchia semele), očkáň skalný (Chazarov briseis) je kriticky ohrozený, babôčka admirálska (Vanessa atalanta).

Ohrozenie

Prírodná rezervácia Milá je vzhľadom k svojej lokalite pravdepodobne najviac ohrozená znečistením ovzdušia. Priame susedstvo elektrárne Počerady a ďalších elektrární v okolí v minulosti (80. a 90. roky 20. storočia) znamenalo expozíciu k vysokým koncentráciám oxidov síry v ovzduší a následným kyslým depozíciám. Dnes sa kvalita ovzdušia výrazne zlepšila, avšak oblasť je spaľovaním fosílnych palív stále zaťažená. Ďalej je oblasť zaťažená vyššou prašnosťou z neďalekej povrchovej ťažby uhlia.

Keďže je územie okolo rezervácie poľnohospodársky využívané, za minulého režimu musela Milá čeliť trendu leteckého hnojenia. Dnes je snaha o extenzívne poľnohospodárstvo a o návrat k pôvodnému hospodáreniu - k pastve oviec, na svahoch a lúkach okolo Milej.

Ohrozenie môže nastať aj pri premnožení nepôvodne sa vyskytujúceho muflóna. Stav zveri by mal byť kontrolovaný.

Turizmus

Rázcestník pod vrcholom

Cez prírodnú rezerváciu Milá vedie modrá turistická trasa Louny-Most. Trasa z Loun, dlhá 12,5 km, vedie cez ďalší zaujímavý vrch Českého středohoří, ktorým je Raná s rovnomennou národnou prírodnou rezerváciou. Na rázcestí cesty do osady Milá, modrý chodník odbočuje a možno po ňom dôjsť k archeologicky veľmi významnému miestu, k Písečnému vrchu. Pri ceste smerom od Mostu, je vhodné prísť vlakom do obce Bělušice a odtiaľ sa po modrej vydať na vrchol. Vrchol ponúka výhľad do krajiny lounskeho stredohoria, možno uvidieť mesto Louny, Most, masív Krušných hôr, kopce Oblík, Raná alebo elektráreň Počerady, ktorá leží v tesnej blízkosti. Milá je unikátnym miestom, a preto je nutné držať sa vyznačených ciest.

Galéria

• 
  CHKO České středohoří
• 
  Pohľad z turistickej trasy
• 
  Vrch Milá
• 
  Rázcestník s odbočkou na Písečný vrch.
• 
  Pohľad na JV svah s vystupujúcim čadičom. Nižšie sú patrné suťové polia.
• 
  JV svah s vystupujícím čadičom.
• 
  babôčka admirálska (Vanessa atalanta)
• 
  JV svah
• 
  Suťové pole v lese
• 
  Stĺpcovitá odlučnosť čadiča
• 
• 
  Stará informačná tabuľa pod vrcholom

Pozri aj

• Zoznam chránených území v okrese Most
• CHKO České stredohoří
• České středohoří

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milá (prírodná rezervácia)

Externé odkazy

• Chránené územia v Českom stredohorí Archivované 2009-06-09 na Wayback Machine
• Chránené územia Mostecka na stránkach mesta Mostu Archivované 2009-01-23 na Wayback Machine
• Informácie o lokalite na stránkach Českej geologickej služby
• Infocentrum Louny Archivované 2016-01-29 na Wayback Machine
• Most
• Obec Bečov
• Klub českých turistov

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Milá (přírodní rezervace) na českej Wikipédii.