Srniak
| Srniak | |
| vrch | |
 Srniak v strede záberu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Žilina, Považská Bystrica |
| Obce | Rajecká Lesná, Malé Lednice |
| Časť | Strážov |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Zliechovská hornatina |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 810,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°03′08″S 18°36′04″V / 49,0523°S 18,6012°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Srniak (810,2 m n. m.[1]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Rajecká Lesná, približne 4 km juhozápadne od Rajca.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na severnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.[3] Vrchol leží na rozhraní Žilinského a Trenčianskeho kraja, na hranici okresov Žilina a Považská Bystrica a hrebeňom vedie aj hranica katastrálnych území obcí Rajecká Lesná a Malé Lednice.[4] Srniak je súčasťou hrebeňa, vedúceho zo Strážova severným smerom cez Hrubú Kečku.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Srniak leží v hrebeni, tvoriacom najsevernejší výbežok Strážovských vrchov, ktorý lemuje tok Rajčanky. Hrebeň vedie zo Strážova severovýchodným smerom cez Čierny a Sádocký vrch až na susednú Babu (640 m n. m.), kde končí. Zo severného smeru je vrch identifikovateľný kvôli rozsiahlemu kameňolomu, no i jedinečnej symetrickej siluete. Z významných vrchov je na severe Dubová (728 m n. m.), západne ležia Stráne (837 m n. m.), južne Šibeničná (822 m n. m.) a východne Baba (1 061 m n. m.). Východné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Rajčanky, zo severných voda odteká do Čierňanky a malú časť na juhozápade odvodňujú prítoky riečky Domanižanka do Váhu.[2] Najbližšími sídlami sú východne ležiaca Rajecká Lesná, severovýchodne situovaná Šuja, severozápadne ležiace Malé Lednice a juhozápadne položená Kardošova Vieska.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Nesúvislý lesný porast vrcholu i hrebeňa ponúka niekoľko možností na obmedzený rozhľad. Horizontu dominujú najmä okolité vrchy Strážovských a Súľovských vrchov, neďaleký majestátny Kľak a Žilinská kotlina. Z vhodných lokalít bez vegetácie možno pozorovať najmä Lúčanskú Fatru, čiastočne i Biele Karpaty a Javorníky, nezriedka je na horizonte vidieť aj Veľkú Raču, Pilsko, Babiu horu či Lysú horu.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená trasa a severozápadná časť masívu je verejnosti neprístupná kvôli rozsiahlemu kameňolomu. Prístup je tak možný z okolitých obcí neznačenými lesnými chodníkmi.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Malá Fatra – Martinské hole. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 33.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online.