Preskočiť na obsah

Užhorod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Užhorod
(Ужгород)
Uhohrad, Užgorod, Ungvár
mesto
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: Ужгород – Užhorod
Pôvod názvu: zložený zo slov „Už“ (Uh) a „horod“ (mesto)
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Zakarpatská oblasť
Rajón Užhorodský rajón
Historický región Podkarpatská Rus
Rieka Uh
Nadmorská výška 169 m n. m.
Súradnice 48°37′S 22°18′V / 48,617°S 22,300°V / 48.617; 22.300
Rozloha 65 km² (6 500 ha)
Obyvateľstvo 115 449 (1.1.2022)
Hustota 2 847 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 903
Primátor Bohdan Andrijiv
Časové pásmo UTC + 2
 - letný čas UTC + 3
PSČ 88000-499
Telefónna prevoľba +380 312
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Wikimedia Commons: Category:Uzhhorod
Webová stránka: http://uzhgorodcity.org.ua/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Užhorod (ukr. Ужгород; rusín. Ужгород – Užhorod, rus. Ужгород – Užgorod, maď. Ungvár; nem. Ungwar; jidiš אונגוואר) je mesto na Podkarpatskej Rusi na rieke Uh pri hraniciach so Slovenskom. Je centrom dnešnej Zakarpatskej oblasti a v roku 2022 malo 115 449 obyvateľov.

Užhorod má rozvinutý priemysel – zastúpený je najmä drevospracujúci, nábytkársky, strojársky, chemický a potravinársky. Mesto je takisto významnou dopravnou križovatkou ciest od Mukačeva, Čopu, Košíc a Užoku. Západne od mesta sa nachádza významný cestný hraničný priechod na Slovensko. Kultúra a školstvo majú v Užhorode bohatú tradíciu – nachádza sa tu niekoľko múzeí, divadlo a od roku 1945 aj univerzita. V roku 1780 sem bolo prenesené sídlo Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie nálezy svedčiace o osídlení v mieste dnešného Užhorodu sú staršie ako 100 000 rokov. V priebehu dejín tu zanechali svoje stopy Kelti, Avari, Dákovia, Sarmati, Burgundi. Slovania (z vetvy Bielych Chorvátov) tu mali v 8. – 10. stor. slovanské sídlisko, v 9. stor. (prvá zmienka o meste je z r. 903) je Užhorod súčasťou Veľkej Moravy. V 10. stor. prichádzajú starí Maďari. Od 11. stor. je mesto súčasťou Uhorska.[1]

Mapa mesta z roku 1933

V rokoch 1241 – 1242 mesto dobyli Mongoli a bolo vypálené. Nové mesto bolo vybudované v roku 1248 za Bela IV.

Historická časť mesta vznikla na troch návršiach ako podhradie hradu. Zmienka o meste sa nachádza aj v Anonymovej kronike v 12. storočí. Od roku 1322 až do roku 1691 bolo mesto súčasťou Užského panstva šľachtického rodu Drugetovcov. Tí sa zaslúžili aj o uzavretie tzv. Užhorodskej únie (1646).

V roku 1691 sa mesto dostalo pod kontrolu Habsburgovcov, no naďalej zostávalo súčasťou Uhorska. V polovici 19. storočia sa začalo výraznejšie aktivizovať ukrajinské národné hnutie. V roku 1864 tu rusínsky národný buditeľ Alexander Duchnovič založil Spoločnosť svätého Bazila Veľkého, ktorá sa snažila šíriť vzdelanosť a zachovať miestnu kultúru.[2] Zároveň s tým sa mesto začalo modernizovať, vybudovala sa kanalizácia, železničné spojenie s mestom Čop a bolo založené prvé gymnázium. Populácia sa od roku 1800 do roku 1900 zvýšila takmer 5-násobne - z 3000 na 14 700. Užhorod bol taktiež hlavným mestom Užskej župy.

Po prvej svetovej vojne a rozpade Rakúsko-Uhorska sa mesto stalo súčasťou novovzniknutého Československa a stal sa hlavným mestom Užhorodskej župy. V roku 1927 boli župy zrušené a nahradené krajinami, čím vznikla nová krajina Podkarpatská Rus s Užhorodom ako hlavným mestom. Mesto opäť prešlo veľkou obnovou, keďže bolo treba vybudovať sídla nových orgánov štátnej správy a byty pre českých úradníkov. Z tohto obdobia pochádza napríklad štvrť Malý Galagov, pod ktorej vzhľad sa najviac podpísali architekti Josef Gočár a Adolf Liebscher.[3]

V októbri 1938, keď pod nátlakom nacistického Nemecka začal rozvrat Česko-Slovenska, vyhlásila Podkarpatská Rus autonómiu. Už v novembri 1938 po prvej viedenskej arbitráži však musela odstúpiť Maďarsku aj svoje hlavné mesto Užhorod. Pod maďarskou kontrolou zostalo mesto až do konca druhej svetovej vojny. Na jeseň 1944 bolo obsadené Červenou armádou a po vojne oficiálne anektované Sovietskym zväzom, začlenené do Ukrajinskej SSR a stalo sa hlavným mestom Zakarpatskej oblasti. Pod nátlakom Sovietskeho zväzu bola v roku 1945 Československá republika donútená, a to napriek jej účasti na víťazstve v 2. Svetovej vojne, odstúpiť mu Podkarpatskú Rus i s Užhorodom. Nová sovietska moc založila nové, ideologicky poplatné kultúrne organizácie (univerzita, múzeum, divadlo, galéria). Po rozpade Sovietskeho zväzu a Československej federatívnej republiky začiatkom 1990-tych rokov zostal Užhorod do dnešných dní súčasťou samostatnej Ukrajiny.[4]

Historické pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Užhorod je mestom, v ktorom sa stýka západná európska civilizácia s východnou európskou (byzantsko-slovanskou) civilizáciou. Mesto je osídlené nielen Rusínmi, Ukrajincami a Rusmi, ktorí sa hlásia k pravoslávnej a gréckokatolíckej tradícii, ale žijú tu aj Maďari a Slováci, ktorí sa hlásia k západoeurópskej tradícii a rímskokatolíckej alebo reformovanej kalvínskej cirkvi. V minulosti tu žila aj početná židovská komunita. Preto sa v meste nachádza veľké množstvo sakrálnych i svetských pamiatok všetkých uvedených konfesií. Medzi najkrajšie z nich patria:

Park Márie Terézie

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Užhorod bol a aj je miestom, kde sa stýkajú tri jazykové oblasti a etniká. Ide o Rusínov, Maďarov a Slovákov. V minulosti tu žilo aj veľa obyvateľov nemeckého a židovského pôvodu. Štatistika z roku 1910 je však do značnej miery zavádzajúca, pretože odzrkadľuje tvrdý dopad maďarizácie na mesto. Podľa nej sa v tomto roku hlásilo k Maďarom až 80,3 % obyvateľov. Na druhom mieste boli Slováci so 6,8 % obyvateľov. Nasledovali ich Nemci a Rusínov bolo v meste iba 3,8 %.

V súčasnosti žije v meste až 77,8 % úradmi evidovaných ako Ukrajincov, 9,6 % Rusov, 6,9 % Maďarov, 2,2 % Slovákov a 1,5 % Rómov.

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské zloženie obyvateľov sa v sovietskej ére ateizácie neuvádzalo a ani v súčasnosti neexistujú relevantné štatistiky. Z neoficiálnych prieskumov vyplýva, že veľká časť obyvateľov je bez náboženského vyznania. Z veriacich obyvateľov sa väčšina hlási k ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva i Kyjev) a ku gréckokatolíckej cirkvi. Veriaci Maďari sa hlásia k rímskokatolíckej cirkvi a k reformovanej cirkvi. Slováci sú prevažne rímskokatolíci, prípadne gréckokatolíci. Židovská komunita bola vyvraždená počas maďarskej okupácie v čase druhej svetovej vojny. V poslednom čase tu pribúda veľa členov nových protestantských spoločenstiev (pentekostalisti, charizmatici, ... ) a Svedkov Jehovových.

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najúspešnejšie športy v meste patria futbal a ženská hádzaná.

Futbal

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ŠK Rusj Užhorod – zaniknutý futbalový klub založený v roku 1925. Jeho najväčším úspechom bol v sezóne 1935/36 postup do najvyššej česko-slovenskej súťaže, z ktorej po roku zostúpil. Počas druhej svetovej vojny klub zanikol a po pričlenení Užhorodu k územiu Sovietskeho zväzu už nebol obnovený.
  • ČsŠK Užhorod – zaniknutý futbalový klub založený v roku 1920.
  • Železničiar Użhorod – zaniknutý futbalový klub založený v 20. rokoch 20. storočia.
  • Finančný ŠK Użhorod – zaniknutý futbalový klub založený v 20. rokoch 20. storočia.
  • Ungvári AC – zaniknutý futbalový klub založený v roku 1906.
  • Ungvári KMSC – zaniknutý futbalový klub založený v 20. rokoch 20. storočia.
  • Ungvári MOVE – zaniknutý futbalový klub založený v 20. rokoch 20. storočia.
  • Ungvári MTE – zaniknutý futbalový klub založený v roku 1921.
  • Ungvári TE – zaniknutý futbalový klub založený v roku 1913.
  • Ungvári TKSC – zaniknutý futbalový klub založený v roku 1918.
  • Hoverla-Zakarpattja Užhorod – futbalový klub založený v roku 1946. V najvyššej ukrajinskej súťaži odohral osem sezón:
    • 2001/02
    • 2004/05
    • 2005/06
    • 2007/08
    • 2009/10
    • 2012/13
    • 2013/14
    • 2014/15

Hádzaná

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HK Karpaty Užhorod – ženský hádzanársky klub, trojnásobný medailista z Majstrovstiev Ukrajiny a v sezóne 2011/12 priebežne vedúci celok najvyššej ukrajinskej súťaže.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Uzhhorod | Ukraine | Britannica [online]. www.britannica.com, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Society of Saint Basil the Great [online]. www.encyclopediaofukraine.com, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.
  3. ↑ Ukrajina, Užhorod – raj prvorepublikovej architektúry (www.infoglobe.sk) [online]. www.infoglobe.sk, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.
  4. ↑ Uzhhorod [online]. www.encyclopediaofukraine.com, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Užhorod

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Užhorod&oldid=7957908“