Vŕšok (vrch v Slovenskom krase)
| Vŕšok | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Bôrka |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Horný vrch |
| Povodie | Bodva |
| Nadmorská výška | 917,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°38′47″S 20°47′07″V / 48,6463°S 20,7853°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Bôrka |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vŕšok[1] (917,2 m n. m.[2][3]) je druhý najvyšší vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Bôrka, približne 17 km východne od Rožňavy.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horný vrch.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Bôrka.[1] Najbližším sídlom je juhozápadne situovaná Bôrka, západne sa nachádza Lúčka a Kováčová, severne Štós, východne Hačava a Háj a južne Zádiel a Hrhov.[5] Vrch patrí do Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vŕšok zaberá centrálnu časť rozsiahlej planiny v podcelku Horný vrch, ktorá sa dvíha severozápadne od Zádielskej tiesňavy. Severne sa nachádza Jelení vrch (947 m n. m.), Grečov (891 m n. m.), Chvost (851 m n. m.) a Tupý vrch (1 045 m n. m.), západne Osadník (1 186 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Žľab (894 m n. m.) a Luhota (817 m n. m.), južne Kresadlo (801 m n. m.), Vysoký vrch (831 m n. m.) a Hlinná (738 m n. m.) a východne Havrania skala (770 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.), Ďurkova skala (766 m n. m.), Ploština (825 m n. m.) a Bujačí vrch (835 m n. m.).[2] Lokalita patrí do povodia rieky Bodva, kde vodu odvádza na severnom úbočí prameniaci Šajbový potok do Turne. Vrchol traverzuje značený turistický chodník.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, blízke Volovské vrchy a prihraničné vrchy v severnom Maďarsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no severným traverzom prechádza 
zeleno značená trasa zo Zádielskej doliny na rázc. Bodovka pod Osadníkom. Prístup je možný aj lesom z blízkej obce Bôrka.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-17]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 86.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-17]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-17]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-17]. Dostupné online.