Slovenský kras: Rozdiel medzi revíziami
d robot Odobral: hu:Karszt-hegység (deleted) |
d r2.7.2) (robot Zmenil: pl:Kras Słowacki |
||
Riadok 143: | Riadok 143: | ||
[[nl:Slowaakse Karst]] |
[[nl:Slowaakse Karst]] |
||
[[nn:Slovenský kras]] |
[[nn:Slovenský kras]] |
||
[[pl: |
[[pl:Kras Słowacki]] |
||
[[ru:Словацкий Карст]] |
[[ru:Словацкий Карст]] |
||
[[uk:Словацький Карст]] |
[[uk:Словацький Карст]] |
Verzia z 19:26, 25. jún 2012
Slovenský kras | |
pohorie | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okres | Gelnica, Rožňava, Košice-okolie |
Časť | Slovenské rudohorie |
Najvyšší bod | Matesova skala |
- výška | 925 m n. m. |
Wikimedia Commons: Slovenský kras | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slovenský kras je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.
Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggtelekským národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km² vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských.[1].
Charakteristika
Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti sú Pipitka (1 225 m) a Matesova skala (925 m). V minulosti bolo celé uzemine zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné dubové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach. Slovenský kras odvodňujú rieky Slaná, Muráň a Turňa s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti zo zimnými priemernými teplotami -2 – -5°C a letnými teplotami 16 – 18°C. Počet dňov zo snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60 – 80, počet letných dní medzi 30 – 50.
Podcelky
- Jelšavský kras
- Koniarska planina
- Plešivská planina
- Silická planina
- Turnianska planina
- Horný vrch
- Borčianska planina
- Dolný vrch
- Zádielska planina
- Jasovská planina
Referencie
- ↑ Biosférické rezervácie v SR [online]. SAŽP, 2008, [cit. 2010-01-14]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenský kras