Francisco Franco: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Pravopis
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Reacoon (diskusia | príspevky)
2 680 editací
d ib
Riadok 3: Riadok 3:
| Rodné meno =
| Rodné meno =
| Popis osoby =
| Popis osoby =
| Portrét =
| Portrét = RETRATO DEL GRAL. FRANCISCO FRANCO BAHAMONDE (adjusted levels).jpg
| Veľkosť portrétu =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Popis portrétu =
| Podpis = Francisco Franco Signature.svg
| Podpis = Francisco Franco Signature.svg


| Poradie = 1.
| Poradie =
| Úrad = Caudillo Španielska
| Úrad = Caudillo Španielska
| Začiatok obdobia = [[1. október]] [[1936]]
| Začiatok obdobia = [[1. október]] [[1936]]
Riadok 16: Riadok 16:


| Dátum narodenia = [[4. december]] [[1892]]
| Dátum narodenia = [[4. december]] [[1892]]
| Miesto narodenia = [[Ferrol]], [[Galícia]], [[Španielsko]]
| Miesto narodenia = [[Ferrol]], [[Galícia]], [[Reštaurácia (Španielsko)|Španielske kráľovstvo]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1975|11|20|1892|12|4}}
| Dátum úmrtia = {{duv|1975|11|20|1892|12|4}}
| Miesto úmrtia = [[Madrid]], [[Španielsko]]
| Miesto úmrtia = [[Madrid]], [[Španielsko]]

Verzia z 15:32, 28. júl 2020

Francisco Franco
Francisco Franco
Francisco Franco, podpis
Caudillo Španielska
V úrade
1. október 1936 – 20. november 1975
Predchodca Manuel Azaña Juan Carlos I. Nástupca
Biografické údaje
Narodenie4. december 1892
Ferrol, Galícia, Španielske kráľovstvo
Úmrtie20. november 1975 (82 rokov)
Madrid, Španielsko
Politická stranaFalanga
Alma materToledská pechotná akadémia
NárodnosťŠpaniel
Vierovyznanierímskokatolík
Rodina
Manželka
Odkazy
Spolupracuj na CommonsFrancisco Franco
(multimediálne súbory)

Francisco Paulino Hermenegildo Teódulo Franco y Bahamonde Salgado Pardo de Andrade (* 4. december 1892 – † 20. november 1975), skrátene Francisco Franco Bahamonde, označovaný tiež ako generál Franco, bol španielsky diktátor a najvyšší predstaviteľ Španielska od roku 1936 až do svojej smrti v roku 1975. Bol označovaný ako „Caudillo de España por la gracia de Dios“ (Vodca Španielska z božej milosti).

Počiatky vojenskej a politickej kariéry

Francisco Franco začal študovať v roku 1907 na Akadémii pozemného vojska v Tolede a túto školu úspešne skončil. V roku 1916 sa úspešne vyznamenal v bojoch proti berberským kmeňom v severnom Maroku, ktoré bolo v tom čase španielskou kolóniou. V bojoch bol ranený a po návrate do Španielska vyznamenaný. Postupne získaval vyššie hodnosti. Pôsobil na viacerých miestach v Španielsku vo vysokých vojenských funkciách. Po vyhlásení republiky bol odsunutý do úzadia. V roku 1936 zorganizoval fašisticky orientovaných dôstojníkov a vojakov španielskej armády a začal povstanie proti republike s jej socialistickou a liberálnou vládou.[1] Povstanie prerástlo do plnej občianskej vojny. Frankom vedení "Národniari" (Nacionales) po troch rokoch rozsiahlych bojov so státisicami obetí na oboch stranách zvíťazili nad "Republikánmi" (Republicanos), brániacimi predchádzajúcu republiku. Podpora španielskym obyvateľstvom bola silne rozdelená: Franco mal rozsiahlu podporu v konzervatívnych kruhoch Španielska, ale aj celej Európy. Na jeho strane stála aj katolícka cirkev, ktorej vplyv bol predchádzajucou liberálnou republikou značne obmedzovaný, a za práva a záujmy ktorej bojoval Franco celý život. Od roku 1939 sa stal uznaným vodcom Španielskeho štátu až do svojej prirodzenej smrti v roku 1975.[2][3] Aj napriek otvorenej fašistickej ideológii a antikomunizmu, zachoval počas vojny relatívnu neutralitu, nikdy neuzavrel otvorené spojenectvo s fašistickým Nemeckom a na východný front odišla iba dobrovoľnícka Modrá divízia. Vďaka tomu spojenci Španielsko vojensky nikdy nenapadli. Po skončení vojny sa dostalo Španielsko do politickej izolácie vedúcej k pomalej a bolestivej povojnovej rekonštrukcii, no s nástupom studenej vojny západ pod vedením USA pragmaticky ponúkol Španielsku v roku 1959 spojenectvo[4] a zlepšenie medzinárodných vzťahov. Výsledkom bolo, že v rokoch 1959 až 1973 dosiahlo Španielsko stále pod Francovou vládou výrazný ekonomický rozkvet.

Franco je pochovaný spolu so zakladateľom "španielskeho fašizmu" José Antonio Primo de Riverom pod oltárom v monumentálnej bazilike Údolia Padlých, ktorá do dnešného dňa predstavuje hlavný symbol frankizmu.[5] Návštevníci tu otvorene prezentujú frankistické symboly a vždy 20. novembra, na výročie smrti oboch vodcov, sa Údolie padlých mení na pútne miesto prívržencov generála Franca.

Po Francovej smrti sa Španielsko vrátilo na jeho želanie k monarchii pod kráľom Juanom Carlosom I. Kráľ priviedol Španielsko späť ku demokracii vo forme konštitučnej monarchie pretrvávajúcej dodnes.

Zaujímavosti

Franco bol aj veľkým fanúšikom futbalu, konkrétne španielskeho klubu Real Madrid.

Referencie

  1. ↑ HUGH, Thomas. The Spanish Civil War. London : Eyre and Spottiswoode. (po Španielsky)
  2. ↑ WHITMAN, ALDEN. Out of the Crucible of Civil War, Franco's Iron Hand Forged a Modern Spain [online]. The New York Times. Dostupné online. (po Anglicky)
  3. ↑ ŠIMONČIČ, Andrej. Doživotný vládca: Mocnosti nad vládou Franca privierali oči [online]. . Dostupné online.
  4. ↑ NIGEL, Townson. Cuando Eisenhower visitó a Franco [online]. . Dostupné online. (po španielsky)
  5. ↑ ABEND, Lisa. Should Spain Close Franco's Tomb? [online]. . Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Francisco_Franco&oldid=7066881“