Portál:Astronómia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 21 340 článkov.
Astronómia Portál Kozmonautika Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Astronomický portál
Maria Mitchell
Maria Mitchell
Amatérski astronómovia
Amatérski astronómovia

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (24. marec - 19096 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž
Výročia
Aktuálny Juliánsky dátum je 2460427 (2460426.8375)
26. apríl

ďalšie výročia...

Odporúčaný článok
Hviezdy v otvorenej hviezdokope M41
Hviezdy v otvorenej hviezdokope M41

Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka. Vo hviezdach je sústredená väčšina viditeľnej hmoty vesmíru. Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko, ktoré je zdrojom väčšiny energie našej planéty. Pri vhodných atmosférických podmienkach sú v noci zo Zeme viditeľné aj iné hviezdy. Kvôli obrovským vzdialenostiam vyzerajú ako množstvo nehybných, viac či menej blikajúcich svetelných bodov.

Pod pojmom hviezda sa v starom chápaní myslel takmer každý objekt na nočnej oblohe ako planéta, kométa atď. okrem Mesiaca. V užšom astronomickom význame sú hviezdy len tie kozmické guľovité objekty, ktoré vyžarujú viditeľné žiarenie. Počas veľkej časti svojej existencie prenesene nazývanej "život hviezdy" je zdrojom tohto žiarenia termonukleárna fúzia vodíka na hélium v jadre hviezdy. Tá uvoľňuje energiu, ktorá prechádza vnútrom hviezdy a je vyžiarená do vonkajšieho priestoru. Potom, ako hviezda vyčerpá zásoby vodíka, vznikajú vo hviezde chemické prvky ťažšie ako hélium. Pred koncom života môžu hviezdy obsahovať aj degenerovanú hmotu. Astronómovia zisťujú hmotnosť, vek, metalicitu (chemické zloženie) a mnohé ďalšie vlastnosti hviezd pomocou pozorovania pohybu hviezdy vesmírom, svietivosti a analýzou jej žiarenia. Graf porovnávajúci teplotu hviezd s ich svietivosťou, známy ako Hertzsprungov-Russellov diagram, umožňuje zistiť vek a stav vývoja hviezdy.

Hviezda začína ako kolabujúci mrak materiálu zložený hlavne z vodíka, hélia a stopových množstiev ťažších prvkov. Akonáhle dosiahne jadro hviezdy dostatočnú hustotu, vodík sa začne nukleárnou fúziou premieňať na hélium a vyžarovať energiu.

Súhvezdie mesiaca

Panna (♍, Virgo) je jedným zo súhvezdí zverokruhu. Je to druhé najväčšie súhvezdie na oblohe a najväčšie zvieratníkové súhvezdie. Mytologicky sa najčastejšie spája s bohyňou Asterou, s čím súvisí pôvod súhvezdia Váhy, alebo s bohyňou Démétér, s ktorou zase súvisí pomenovanie jej najjasnejšej hviezdy Spiky. Na starých vyobrazeniach sa Panna znázorňuje ako žena s krídlami.

Nachádza sa na západ od súhvezdia Váhy a na východ od súhvezdia Lev. Možno ho ľahko zbadať vďaka jeho jasnej hviezde α Spika. Pannou prechádza okrem ekliptiky, ktorá je vlastná každému zvieratníkovému súhvezdiu, tiež svetový rovník, takže leží čiastočne na severnej a čiastočne na južnej oblohe. V mieste priesečníku svetového rovníka a ekliptiky sa nachádza astronomicky významný jesenný bod. Z toho vyplýva, že súhvezdie je na nočnej oblohe pozorovateľné na jar.

Z hľadiska objektov mimo slnečnej sústavy v Panne dominujú najmä galaxie. Obsahuje významnú kopu galaxií Virgo. Známym objektom Panny je tiež Sombrérová galaxia.


ďalšie súhvezdia...

Kategórie
Zoznamy
Vedeli ste, že...
Družica Gaia a naša Galaxia pozorovaná zo Zeme
Družica Gaia a naša Galaxia pozorovaná zo Zeme
Obrázok týždňa

Ako Ró Ophiuchi sa označuje mohutný komplex medzihviezdnej hmoty rozprestierajúci sa od hviezdy Ró Ophiuchi až k hviezde Antares. Tento prachoplynový komplex je jedna z najfarebnejších oblastí na oblohe a zároveň obľúbený objekt pre astrofotografov. Sýtočervená farba hmloviny pochádza z bombardovania plynu ultrafialovým žiarením mladých hviezd, zatiaľ čo modrú farbu spôsobuje rozptyl svetelných lúčov na prachových časticiach. Komplex Ró Ophiuchi je teda zároveň emisnou aj reflexnou hmlovinou.

Články
Najlepšie články

Najlepšie články
Čierna diera · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša
Čo je Najlepší článok?

Dobré články
134340 Pluto · 136108 Haumea · 1 Ceres · 50000 Quaoar · Atmosféra Marsu · Barnardova hviezda · Časomiera na Marse · Enceladus (mesiac) · Galaxia (Mliečna cesta) · Galileo (kozmická sonda) · GRB 970228 · Halleyho kométa · Herbigov-Harov objekt · Hviezda · Io (mesiac) · Jupiter · Kalisto (mesiac) · Mačacie oko (hmlovina) · Neptún · Oblak · Opportunity · Orión (súhvezdie) · Pásmo planétok · Prstence Saturna · Spektrálna klasifikácia · Titan (mesiac) · Tritón (mesiac) · Voda na Marse · Voyager 2 · Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články
Colette Healdová · Temné súhvezdie · Veľká čínska nížina · Observatórium Kao-čcheng · Kolonizácia Marsu · Zoznam článkov slnečnej sústavy/Á · Posledná štvrť · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Prvá štvrť · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · IC 4628 · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · GRB 221009A · Astronomy and Astrophysics · C/2022 E3 (ZTF) · Impaktná zima · IC 5146 · IC 351 · Hydrid (anión) · Herman z Reichenau · Misia na Mars · EBLM J0555-57 · Mikronova · V606 Aquilae · Koma (optika) · Ortuťovo-mangánová hviezda · Third Cambridge Catalogue of Radio Sources · Cygnus OB2 · 65803 Didymos · Radiačný pás · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · IC 4997 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode · Stykovací uzol


Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Kozmonautický portál

Portál Slnečná sústava

Hviezdny portál
Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku:

Súhvezdia
Andromeda | Baran | Blíženci | Býk | Cefeus | Centaurus | Ďalekohľad | Delfín | Drak | Eridanus | Fénix | Had | Hadonos | Havran | Herkules | Hodiny | Holubica | Hydra | Chameleón | Indián | Jašterica | Jednorožec | Južná koruna | Južná ryba | Južný kríž | Južný trojuholník | Kasiopeja | Kompas | Koník | Korma | Kozorožec | Kružidlo | Kýl | Labuť | Lev | Lietajúca ryba | Líška | Lýra | Maliar | Malý lev | Malý pes | Malý medveď | Mečiar | Mikroskop | Mucha | Oktant | Oltár | Orión | Orol | Panna | Pastier | Páv | Pec | Pegas | Perzeus | Plachty | Pohár | Poľovné psy | Povozník | Pravítko | Rajka | Rak | Ryby | Rydlo | Rys | Severná koruna | Sextant | Sieť | Sochár | Stolový vrch | Strelec | Šíp | Škorpión | Štít | Trojuholník | Tukan | Váhy | Veľký pes | Veľká medvedica | Veľryba | Vlasy Bereniky | Vlk | Vodnár | Vodný had | Výveva | Zajac | Žeriav | Žirafa
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov
Vytvoriť: Alfa Lyncis, BY Draconis, Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Eta Orionis, Galaktická sústava súradníc, Galaktická sústava súradníc, Galileiho ďalekohľad, Gama Persei, GK Persei, Globula, Hubblovo ultrahlboké pole, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, IC 2948, Kvázisatelit, M60-UCD1, Mimozemská obloha (en:Extraterrestrial sky), Neutrínový detektor, Oranžový obor, Rotačná os, Scintilácia, S Doradus, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Smithsonian Astrophysical Observatory, Stacionárna rotácia, Superzem, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda, Uhlová veľkosť,...
Rozšíriť: 225088 Gonggong, 90482 Orcus, Malý Magellanov mrak, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, 20000 Varuna, 28978 Ixion, Messier 5, Messier 9, Messier 10, Messier 12, Messier 21, Messier 22, Messier 23, Messier 24, Messier 26, Messier 29, a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky...
Doladiť:

Na Dobrý článok: Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Proxima Centauri – (prekontrolovať, najmä aktuálnosť, doplniť refy aj z cs wiki) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať), mesiac (družica) (oreferovať, vnútro mesiacov, hraničná veľkosť)
Na Perfektný článok: 134340 Pluto (doplniť o údaje z New Horizons, najmä stať Povrch, rozličné hypotézy) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť, informácie z Juno), Opportunity (doplniť dianie v roku 2017, resp. aj 2016, skontrolovať prítomnosť všetkých významných informácií, doplniť Opportunity v kultúre a ciele misie)

Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály