Tornaľa
Tornaľa | ||
mesto | ||
Hlavné námestie
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj | |
Okres | Revúca | |
Región | Gemer | |
Vodný tok | Slaná | |
Nadmorská výška | 181 m n. m. | |
Súradnice | 48°25′20″S 20°19′49″V / 48,422222°S 20,330278°V | |
Rozloha | 57,76 km² (5 776 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 6 741 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 116,71 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1245 | |
Primátor | Erika Győrfiová[3] (HLAS-SD, SZÖVETSÉG – ALIANCIA, SME RODINA) | |
PSČ | 982 01 | |
ŠÚJ | 515612 | |
EČV (do r. 2022) | RA | |
Tel. predvoľba | +421-47 | |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Mierová 14 982 01 Tornaľa | |
E-mailová adresa | msutornala@stonline.sk | |
Telefón | 047 / 551 11 00 | |
Fax | 047 / 551 11 16 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Tornaľa | ||
Webová stránka: mestotornala.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Tornaľčan[4]
|
Tornaľa (v minulosti Šafárikovo, maď. Tornalja, Tornallya)[5] je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Tornaľa leží na ľavom brehu Slanej v južnom Gemeri. Nachádza sa vo východnej časti Juhoslovenskej kotliny v Bodvianskej pahorkatine. Mestom, alebo v jeho blízkosti, prechádza rýchlostná cesta R2, cesta I/16, I/67 a II/532, ako aj železničná trať Zvolen – Košice. Revúca je vzdialená 39 km severne, Rimavská Sobota 26 km západne a Rožňava 32 km severovýchodne.
Časti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Tornaľa má tri mestské časti: Behynce (maď. Beje), Králik (maď. Királyi) a Starňa (maď. Sztárnya).
Mestská časť Behynce sa nachádza západne od mesta pri rieke Turiec. Stojí tu reformovaný kostol a zrúcanina kaštieľa z grófa Sentivániho. Králik leží južne od centra a s mestom je stavebne zrastený. Nachádza sa tu reformovaný kostol a klasicistická kúria s parkom. V mestskej časti Králik sa ďalej nachádza aj plážové kúpalisko. Starňa sa nachádza severne od Tornale.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rieka Slaná
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Územie, na ktorom sa mesto Tornaľa rozprestiera, bolo obývané už v dobe bronzovej, o čom svedčia bohaté archeologické nálezy pilinskej a kyjatickej kultúry. Prvé zmienky o mestskej časti Starňa pochádzajú z roku 1235 a o meste z roku 1245 (Kövi) a z roku 1291 (Tornalya). Tornaľa bola od nepamäti centrálnou osadou stredného toku Slanej a od roku 1853 do roku 1960 sídlom okresu. Po 2. svetovej vojne sa mesto premenovalo na Šafárikovo. V roku 1990 sa vrátilo k pôvodnému názvu Tornaľa (podľa županov Tornallyayovcov).
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie 2011 (národnosť v %):
Počet obyvateľov: 7.509 | ||||
---|---|---|---|---|
maďarská-4.331 | 58 % | |||
slovenská-2.262 | 30 % | |||
nezistená-523 | 7 % | |||
rómska-334 | 4 % | |||
iná-59 | 1 % | |||
Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):
Počet obyvateľov: 7.509 | ||||
---|---|---|---|---|
maďarský-4.970 | 66 % | |||
slovenský-1.936 | 26 % | |||
nezistený-537 | 7 % | |||
iný-66 | 1 % | |||
Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
Počet obyvateľov: 7.509 | ||||
---|---|---|---|---|
rímskokatolícke-3.219 | 43 % | |||
bez vyznania-1.288 | 17 % | |||
kalvínske-1.254 | 17 % | |||
nezistené-992 | 13 % | |||
evanjelické-426 | 6 % | |||
jehovistické-133 | 2 % | |||
metodistické-62 | 1 % | |||
gréckokatolícke-60 | 1 % | |||
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Sakrálne pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Reformovaný kostol, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z 15. storočia. Nachádza sa v opevnenom areáli so vstupnou bránou. Kostol bol barokovo upravený v roku 1768, ďalšia úprava sa uskutočnila v rokoch 1894 a 1936 podľa projektu Z. Tornallaya. V interiéri sa nachádza drevený maľovaný strop s rastlinnými motívmi z roku 1786, drevená baroková kazateľnica so sochou pelikána a murovaná empora. Z pôvodných gotických prvkov sa tu nachádza lomený víťazný oblúk a výklenkové pastofórium z doby vzniku kostola.[6] Na empore sa nachádza organ od Tobiáša a Viliama Kirnerovcov zo Spišskej Novej Vsi z roku 1868.[7] Fasády sú členené oknami s lomeným oblúkom, bývalé presbytérium má oporné piliere. Veža je v hornej časti lemovaná lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
-
Reformovaný kostol v Tornali
-
Interiér
-
Empora
-
Kazateľnica
- Reformovaný kostol v časti Králik, jednoloďová pôvodne ranogotická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. Od obdobia reformácie, podľa písomných dokladov od začiatku 17. storočia, patrí tento kostol reformovaným veriecim ako fília kostola v Tornali. Po zásadnej barokovej prestavbe z druhej polovice 18. storočia sa nedochovali stredoveké architektonické detaily. V interiéri sa nachádza drevená empora a kazateľnica z obdobia prestavby kostola. Ďalšia prestavba, tentokrát neogotická sa uskutočnila v druhej polovici 19. storočia.[8] Fasády kostola sú hladké s oknami s lomeným oblúkom. Veža je členená kordónovou rímsou, pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.
-
Reformovaný kostol v Králiku
-
Detail veže
- Evanjelický kostol, jednoloďová funkcionalistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1932-1933. Autorom projektu je architekt Ľudovít Oelschläger. Interiér je krytý železobetónovým trámovým stropom. Kostol predstavuje striedmu modernistickú hmotu kontrastujúcu s vertikálou veže s priebežným oknom a plochou strechou. Vstup je riešený ako portikus s nárožným stĺpom.[9]
- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1931.[10] V interiéri sa nachádza neogotický hlavný oltár. Fasády kostola sú členené oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šambránami a opornými piliermi. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.
-
Evanjelický kostol
-
Interiér kostola
-
Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho
Ostatné pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Kaštieľ grófa Sentivániho v časti Behynce, jednopodlažná trojtraktová barokovoklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 50. rokov 18. storočia. Kaštieľ bol upravovaný na konci 19. storočia a v roku 1902.[11] Momentálne je objekt, ktorého obnova nebola dokončená, opustený a chátra. V interiéri sa nachádzajú kláštorné klenby.[12] Z blokovej stavby vystupuje rizalit ukončený barokovým štítom s erbom lemovaným šiškami. Fasády sú členené lizénovými rámami, okná sú dekorované festónmi v suprafenestrách. Pri kaštieli sa nachádza historický prírodnokrajinársky park.
- Kaštieľ v časti Starňa, jednopodlažná dvojtraktová neobaroková stavba na pôdoryse písmena U s manzardovou strechou zo 70. rokov 19. storočia. Stavba bola inšpirovaná francúzskymi barokovoklasicistickými zámkami. Fasády kaštieľa sú členené bosovanými pilastrami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Okná majú pôvodné neobarokové mreže. Korunná rímsa trojosového rizalitu má dekoratívne konzoly s festónmi. Kaštieľ sa nachádza uprostred krajinárskeho parku.[13]
-
Kaštieľ v Behynciach
-
Kaštieľ v Starni
- Klasicistická kúria (Mierová č. 145), jednopodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena E z roku 1834.[14] Deväťosová fasáda je členená lizénovými rámami a oknami s profilovanými šambránami. Okná majú pôvodné košové mreže.
- Kaštieľ Tornallyayovcov, jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 19. storočia. Fasády majú eklektickú úpravu. Stavbe dominuje trojosový rizalit s motívom slepých arkád s portálom. Okná majú atypické dekoratívne šambrány.
- Mőszova kúria v časti Králik (Alexandra Pentéka č. 5), jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena U z prvej polovice 19. storočia. Stavbe dominuje stredný trojosový rizalit s konvexným zaoblením ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Po bočných stranách kúrie sú jednoosové rizality. Okná majú rímsové nadokenné suprafenestry.[15]
-
Klasicistická kúria
-
Kaštieľ Tornalyiovcov
-
Mőszova kúria
Turistické zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa tu plážové kúpalisko, ktoré sa rozprestiera na ploche takmer 2 ha. Umelo vytvorená vodná plocha je napúšťaná vodou z morského oka, ktoré sa nachádza v hĺbke približne 40 metrov a z vrtu minerálnej vody. Vodná plocha má rozlohu cca 15 000 m². Súčasťou areálu kúpaliska je 50 m bazén, ihriská, stravovacie zariadenia, autocamping, parkoviská a pitné pramene minerálnej vody ľudovo nazývanej Šťavica.
Parky
[upraviť | upraviť zdroj]V mestskom parku Zoltánka sa uskutočňujú rôzne športové a kultúrne podujatia. V parku sa nachádzajú takmer tristoročné platany. Zoltánka je triviálny názov parku patriaci kaštieľu, ktorého majiteľom bol v minulosti rod Tornallyayovcov. Posledným majiteľom kaštieľa bol Zoltán Tornallyay, preto sa medzi obyvateľmi rozšíril názov "Zoltánova záhrada - Zoltán-kert", ktorá sa časom skrátila na názov Zoltánku. V parku za kaštieľom sa nachádza kamenná lavica, na operadle ktorej je reliéf zobrazujúci mongolského vojaka, ako s dýkou odtína bradu mladej panne. Povesť totiž hovorí, že pred vpádom Mongolov v roku 1241 celá rodina majiteľov kaštieľa ušla aj so služobníctvom na bezpečné miesto. V kaštieli ostala jediná panna, ktorá nechcela opustiť rodný dom. Mongoli z nej chceli vymôcť priznanie, kde rodina zakopala rodinné šperky a poklady. Keďže nič neprezradila, Tatári jej za trest odťali bradu. Práve na jej hrdinský čin chcel upozorniť spomínaný reliéf na lavici.
Okrem parku Zoltánka sa v meste nachádzajú parky aj na Hlavnom námestí a na Kostolnom námestí.
Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2006 bol dokončený obchvat mesta Tornaľa. Úsek má dĺžku 10,70 km a nahrádza cestu I/16 prechádzajúcu cez mesto. Výstavba začala v septembri 2003 a úsek uviedli do prevádzky 4. decembra 2006.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto leží na hlavnej ceste I/16, spájajúcej Zvolen a Košice, resp. Rožňavu a Miskolc v Maďarsku. Cez mesto prechádza tzv. Južná magistrála slovenských železníc a množstvo diaľkových autobusových spojov.
Dôležité firmy
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa tu strojársky priemysel (Unicorn, LVD S2, Aries2). Niekoľko desiatok rokov tu fungoval aj textilný priemysel (závod Ozeta, neskôr Ozeta Neo ), avšak tento závod bol v roku 2007 zatvorený. Pri ceste do Rimavskej Soboty sa nachádza závod Gemerka, kde sa plní minerálna voda Gemerka.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V meste sú dve základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Základná škola Pavla Jozefa Šafárika - s vyučovacím jazykom slovenským /počet žiakov cca 470/ a Základná škola Ferenca Kazinczyho s vyučovacím jazykom maďarským /počet žiakov cca 800/. V Tornali sa nachádza aj gymnázium a osemročné gymnázium, tiež dve učilištia. Predškolská výchova je zabezpečovaná v troch materských školách, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta: materská škola na ulici Školská č. 4 - 6 triedna (vyučovací jazyk slovenský a maďarský), materská škola na ulici Pri Majeri - 2 triedna (vyučovací jazyk slovenský a maďarský) a materská škola na ulici Rožňavská 12/24 - 1 triedna (vyučovací jazyk slovenský).
V meste sa nachádza základná umelecká škola a centrum voľného času www.cvctornala.edu.sk/, tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Juraj Tandler (* 1934 - † 2020), hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg.
- Saskia Burešová (* 1946), hlásateľka a moderátorka Česko-slovenskej televízie, neskôr Českej televízie
- László Miklós (* 1949), politik, počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu bol minister životného prostredia od roku 1998 do 2006.
Čestné občianstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Telenský, spolumajiteľ AquaCity v Poprade, od roka 2007
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Tornaľčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ Tornaľa - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ ANDREJ ŠTAFURA. Historické organy stredného Gemera. Revúca : Quirinus, O.Z., 2016. ISBN 978-80-972541-0-0. Kapitola Tornaľa, s. 42.
- ↑ Tornaľa - Králik [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Evanjelický kostol v Tornali [online]. Register architektúry. Dostupné online.
- ↑ Tornaľa - Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Behynce (Tornaľa) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Starňa (Tornaľa) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tornaľa