Žltá stena
| Žltá stena | |
| vrch | |
 Vpravo žľab vedúci na štrbinu za Žltou stenou.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Súradnice | 49°11′13.3″S 20°11′46.4″V / 49,187028°S 20,196222°V |
| Najľahší výstup | II, cez štrbinu za Žltou stenou, len s horským vodcom. |
| Prvovýstup | M. Benkó, J. Déry, J. Hundsdorfer st. |
| - dátum | 1901 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Žltá stena | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Žltá stena je napriek názvu veža, z ktorej spadá do Malej Studenej doliny výrazná stena žltastej farby. Sfarbenie pochádza od zvyškov machov. K jej horolezeckej popularite okrem kolmej skaly s výberom ťažkých ciest prispieva aj blízkosť Téryho chaty.
Topografia
Nízky vrchol v závere rebra, vybiehajúceho z Prostredného hrotu. Jeho stena je rozdelená na dve časti – severovýchodnú a severozápadnú. Lezie sa len po tej prvej, ktorá má výšku 180 m. Od masívu Prostredného hrotu ju oddeľuje štrbina za Žltou stenou.
Niekoľko zaujímavých výstupov
- 1901 Prvý výstup normálkou, M. Benkó, J. Déry a J. Hundsdorfer st.
- 1943 Prvovýstup S. Cagašík a Š. Česla, VI.
- 1968 Prvovýstup pilierom M. Orolin a M. Kriššák, V+ A2.
K najťažším patrí Diretissima s poľským variantom, 8-/8.
Galéria
-
Vrchol, pod ním horolezci v Diretissime. -
Žltá stena, vzadu Lomnický hrebeň. -
. Pohľad z Ľadového štítu na päť spišských plies, vpravo Žltá stena a ešte ďalej Oštepy. -
Medzi Téryho chatou a Prostredným hrotom trochu vidno Žltú stenu. -
Žltá stena.
Referencie
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.
- R. Gálfy, A. Luczy, Horolezecký sprievodca – výber najkrajších klasických ciest, 2002.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žltá stena
