Cesnak cibuľový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Allium cepa)
Cesnak cibuľový
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Allium cepa
Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Cesnak cibuľový[1][2][3] (iné názvy: cibuľa[1][2], cibuľa kuchynská[3][4], zriedkavo: cibuľa obyčajná[5], zriedkavo: cesnak cibuľa[6]; lat. Allium cepa) je dvojročná rastlina z rodu cesnak (Allium).

Obsahové látky[upraviť | upraviť zdroj]

Cibuľa obsahuje typické látky. Výrazným je typický cukor ramnóza, ktorý dominuje po skonzumovaní silným zápachom vo vetroch.

Ďalšou látkou ktorá je obsiahnutá v stene bunky je síru obsahujúca aminokyselina izoalliin, ktorý sa rozkladá už pri príprave. Ľudia musia pri rezaní cibule "plakať", pretože vo vnútri bunky sa nachádza enzým alliináza, ktorý aminokyselinu isoalliin štiepi medzi inými na dráždivý propanthial-S-Oxid, ktorý po vyparení a prsknutí dráždi sliznicu, v dôsledku čoho oči slzia.

100 g surovej cibule obsahuje:[7]
kcal kJoule voda tuky draslík vápnik horčík vitamín C sacharidy
28 117 88 g 0,01 g 135 mg 128 mg 11 mg 7 mg 5,6 g

Cibuľa[upraviť | upraviť zdroj]

Cibule cesnaku cibuľového sa používajú ako zelenina.

Jej cibule sa používajú na konzumáciu ako zelenina.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s.
  2. a b MIČIETA, K. et al. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, 2018, S. 134
  3. a b cibuľa. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 534.
  4. Novacký et al. 1954 citovaný v [1]
  5. Botanické druhy rodu Allium L. používané v sadovníctve Autoreferát dizertačnej práce na získanie vedecko – akademickej hodnosti philosophiae doctorvo vednom odbore doktorandského štúdia 41 – 42 – 9 Záhradníctvo, Ing. Elka Kóňová, 2008 [2]
  6. Československý terminologický časopis. [s.l.] : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied., 1962. 442 s. S. 378.
  7. Souci/Fachmann/Kraut. Deutschen Forschungsanstalt für Lebensmittelchemie, 5. Auflage, 1994.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]