Preskočiť na obsah

Repa obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Beta nigra)
Repa obyčajná
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Beta vulgaris
Linné, 1753
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Repa obyčajná[1] (zriedkavo: mangold[2]; zastarano: manholt[3][4][5], cvikla obecná[6], cvikla [7][5], červená repa[7]; lat. Beta vulgaris) je druh zeleniny z rodu repa (Beta).

Repa obyčajná vo väčšine súčasných systémov pozostáva z približne dvoch divých poddruhov (jeden z nich sa volá repa obyčajná prímorská) a z jedného pestovaného poddruhu, ktorý sa skladá z taxónov mangold, kŕmna repa, cukrová repa a cvikla. Uvedené pestované taxóny sa delia na veľké množstvo kultivarov. Pestovaná repa obyčajná sa využíva ako koreňová zelenina, listová zelenina, kŕmna plodina či technická plodina.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Repa obyčajná je dvojročná rastlina. V 1. roku sa vytvorí buľva a z buľvy vyrastajúca listová ružica, pričom buľva (=koreň v širšom zmysle) vzniká zhrubnutím a zdužinatením troch častí rastliny:

  • spodnej časti stonky (t.j. stonky v užšom zmysle, čiže stonky bez hypokotylu), t.j. epikotylu (výsledok je tzv. hlava buľvy),
  • hypokotylu (výsledok je tzv. krk buľvy, čo je - jednoducho povedané - nadzemná časť toho, čo voľným okom vyzerá ako zhrubnutý koreň),
  • koreňa v užšom zmysle (to je všetko to, čo je pod zemou).

V 2. roku vznikne kvetonosná stonka s metlinou klbkovitých drevnatejúcich súkvetí. U mangoldu a u divých poddruhov repy obyčajnej je buľva veľmi tenká, čiže vyššie spomínané zhrubnutie a zdužinatenie je veľmi malé až žiadne. [8][9][10][11]

Využitie jednotlivých typov pestovanej repy obyčajnej (t.j. taxóny repy obyčajnej pravej):

  • Mangold sa pestuje kvôli konzumácii listov alebo listových stopiek ľuďmi,
  • Kŕmna repa slúži ako krmivo hovädzieho dobytka či ovcí (ale listy môžu konzumovať aj ľudia),
  • Z cukrovej repy sa využíva buľva na výrobu cukru a celá rastlina ako krmivo,
  • Z cvikly (t.j. červenej repy) konzumujú ľudia buľvu.[9]

Dejiny jednotlivých typov pestovanej repy obyčajnej:

  • Mangold je asi najstarší z pestovaných taxónov. Zrejme vznikol na Strednom Východe okolo roku 8500 pred Kr. z divého poddruhu známeho ako repa obyčajná prímorská (Beta vulgaris subsp. maritima). Doložený je napr. v starovekom Egypte 3500 pred Kr., v Sýrii 1200 pred Kr., v starovekom Grécku 1000 pred Kr. a v starovekej Číne 600 pred Kr..
  • Kŕmna repa možno pochádza už zo starovekého Grécka, ale každopádne je v Európe doložená najneskôr od prelomu stredoveku a novoveku. Podľa jednej verzie sa kŕmna repa vyskytovala v Nemecku už najneskôr na konci stredoveku, podľa inej verzie sa rozšírila v 15. storočí zo Španielska (kam ju svojho času priniesli Arabi) do Holandska a odtiaľ v druhej polovici 16. storočia do časti Nemecka. Faktom však je, že na ostatné územia Nemecka sa kŕmna repa rozšírila až v priebehu 18. stor. a na konci 18. storočia odtiaľ do Francúzska, Čiech a ostatnej strednej Európy. Do Anglicka sa kŕmna repa dostala takisto až na konci 18. stor., pravdepodobne z Flámska. Zhruba do polovice 18. storočia sa kŕmna repa obyčajne nepoužívala ako krmivo, ale ju (celú) konzumovali ľudia.
  • Prvá cukrová repa vznikla až koncom 18. storočia, konkrétne v Sliezsku, bežnou sa stala až v 1. polovici 19. storočia.
  • Cvikla je doložená už v Rímskej ríši, jej presný pôvod je neznámy.[11][12][13][9][14][15][16]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

druh repa obyčajná A [zriedkavo: mangold A; zastarano: manholt A/cvikla obecná/cvikla A/červená repa A] (lat. Beta vulgaris A):[1][17][9][11][18][19][20][21][22][23][24][25][26][8][27][28][29][30][31][14][32][12][33][34][6][35][36][13][37][38][39][40][41][42][43][44][45][46][47][48][49][50][51][52][53][54][55][56][57][58][59][60][4][61]

  • poddruh Beta vulgaris subsp. adanensis - dnes niekedy považovaná za samostatný druh Beta adanensis; staršie považovaná za súčasť poddruhu Beta vulgaris subsp. maritima[62]
  • poddruh repa obyčajná prímorská/repa prímorská/prímorská repa[63]/repa divá (Beta vulgaris subsp. maritima) - dnes niekedy považovaná za súčasť poddruhu Beta vulgaris subsp. vulgaris A; staršie považovaná buď za samostatný druh Beta maritima A, alebo za samostatné druhy Beta maritima B, repa vytrvalá (Beta perennis) a Beta orientalis (=Beta beng(h)alensis); staršie často zahŕňala aj dnes samostatný druh Beta macrocarpa (alternatívne bola macrocarpa v rámci Beta vulgaris obsiahnutá ako samostatný poddruh Beta vulgaris subsp. macrocarpa)
  • poddruh repa obyčajná pravá/repa pravá (Beta vulgaris subsp. vulgaris A [alebo zastarano subsp. sativa]) - zahŕňa všetky pestované taxóny repy obyčajnej; niekedy považovaná za samostatný druh repa obyčajná B (Beta vulgaris B/Beta sativa) alebo za súborný druh repa obyčajná B (Beta vulgaris agg.):
    • repa obyčajná pravá zeleninová/repa obyčajná zeleninová/repa zeleninová/mangold B [zastarano: manholt B]/špenátová repa A/repa obyčajná špenátová A/listová repa/zriedkavo: repa sicílska/cvikla listová/repa obyčajná cvikla[64][65]/repa cvikla[65]/staršie: cvikla mangold[66]/staršie:cvikla B[67][6] [zastarano: cvikla obecná cvikla[6]] (Beta vulgaris [subsp. vulgaris] convar. vulgaris [alebo convar. cicla alebo var. cicla A alebo Skupina Cicla A]/Beta vulgaris subsp. cicla A) - ojedinele uvádzaná ako samostatný druh Beta cicla (zastarané varianty: Beta cycla, Beta sicla[68], Beta sicula[68], Beta cicula[13]) A/Beta hortensis A/Beta alba A/Beta vulgaris C (V dávnejšej minulosti u niektorých autorov existoval taxón Beta cicla B [resp. Beta vulgaris subsp. cicla B]/Beta hortensis B/Beta alba B, ktorý zahŕňal nielen mangold A, ale aj kŕmnu repu a prípadne aj cukrovú repu B, t.j. išlo o opak červenej repy, čiže taxónu Beta vulgaris E):
      • mangold C/špenátová repa B/repa obyčajná špenátová B/repa obyčajná pravá zeleninová špenátová (Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. vulgaris] Skupina Cicla B [alebo var. cicla B alebo (pro)var. vulgaris alebo var. hortensis alebo var. lustensis alebo var. angustinervia alebo var. communis]/ Beta vulgaris subsp. vulgaris B [alebo subsp. cicla C]):
        • s bielym povrchom koreňa (f. virescens/f. alba/f. cicla)
        • so žltým (či oranžovým) povrchom koreňa (f. luteola/f. lutescens/f. flavescens)
        • s červeným povrchom koreňa (f. vulgaris/f. rubra/f. purpurascens)
        • so zvlnenými listami (f. crispa; zastarano Beta crispa/ Beta vulgaris var. crispa A) - táto forma sa alternatívne považuje za súčasť predchádzajúcich troch foriem
      • stopkový mangold/stopková repa/špargľová repa/repa obyčajná pravá zeleninová špargľová (Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. vulgaris] Skupina Flavescens [alebo (pro)var. flavescens alebo var. macropleura alebo var. latinervia alebo var. crispa B]/ Beta vulgaris subsp. flavescens) - zastarano niekedy uvádzaný ako samostatný druh Beta chilensis/Beta brasiliensis/Beta italica A:
        • s bielou listovou čepeľou (f. leucopleura [et macropleura]/f. alba)
        • so žltou (či oranžovou) listovou čepeľou (f. flavescens/f. chrysopleura/f. xanthopleura/f. lutescens)
        • s červenou listovou čepeľou (f. rhodopleura [et phoenicopleura]/f. rubescens/f. incarnata)
        • s viacfarebnou listovou čepeľou (f. variocicla)
    • repa obyčajná pravá kŕmna/repa obyčajná kŕmna A/repa kŕmna A/repa koreňová [zastarano: cvikla obecná repová[6]/burák A[6]/cvikla C[6]/botvina[6]/kvaka[69][38][52]/nepresne: cukrová repa A (cukrovka A)[70][37][71][55][38]] (Beta vulgaris [subsp. vulgaris] convar. crassa A [alebo convar. vulgaris alebo var. rapacea A alebo var. rapa A]/ Beta vulgaris subsp. esculenta A [alebo subsp. rapacea A alebo subsp. vulgaris C]) - ojedinele uvádzaná ako samostatný druh Beta vulgaris D/Beta rapacea/Beta rapa A/Beta esculenta/Beta crassa A:
      • s primárne bielym vnútrom buľvy - 1. Vnútro buľvy (teda dužina) može byť často namiesto bielej skôr žltkasto-zelenkasté a ojedinele inej farby (žlté či červené - pozri nižšie). 2. Hoci dnes tento taxón nemá vedecké meno (ale porov. Doplnkovú informáciu č. 4), do začiatku 19. stor. išlo v podstate o kŕmnu repu v širšom zmysle, pretože do začiatku 19. stor. bola cukrová repa ešte novinkou a spravidla sa uvádzala zahrnutá do kŕmnej repy (lat. názvy boli napr. Beta vulgaris var. alba A či Beta alba C; porov. aj Doplnkovú informáciu č. 2):
        • kŕmna repa/repa obyčajná kŕmna B/repa kŕmna B/repa obyčajná pravá kŕmna zeleninová (Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. crassa] Skupina Crassa [alebo Skupina Rapacea alebo (pro)var. crassa alebo convar. crassa B alebo var. rapacea B alebo var rapa B alebo var. burgundica alebo var. alba B]/ Beta vulgaris subsp. crassa [alebo subsp. rapacea B]) - zastarano niekedy uvádzaná ako samostatný druh Beta alba D/Beta burgundica/Beta crassa B/nesprávne: Beta altissima A (Pozri doplnkovú informáciu č. 6); vnútro buľvy je štandardne biele či žltkasto-zelenkasté, ojedinele žlto-bielo pruhované až žlté (napr. kultivar Golden Tankard) alebo červeno-bielo pruhované až červenkasté; z iného hľadiska sa rozlišuje kŕmna repa:
        • cukrová repa B/repa cukrová A/cukrovka B/repa obyčajná pravá cukrová A/repa obyčajná cukrová A/repa obyčajná pravá kŕmna cukrová A (Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. crassa] Skupina Altissima [alebo (pro)var. altissima alebo convar. altissima Pozri Doplnkovú informáciu č. 6/ Beta vulgaris subsp. altissima [alebo subsp. saccharifera]) - zastarano niekedy uvádzaná ako samostatný druh Beta altissima B/Beta saccharifera/Beta rapa B/Beta silesiaca/Beta alba E; vnútro buľvy je štandardne biele či žltkasto-zelenkasté, ojedinele žlté alebo červené, zatiaľ čo povrch buľvy môže byť biely resp. žltkastý (f. altissima) či čierny (f. nigra), zriedkavo žltý či červený, z iného hľadiska sa rozlišuje:
      • s primárne nebielym vnútrom buľvy (sekundárne však môže byť biele - pozri nižšie), t.j. jediný taxón:
        • cvikla D/repa obyčajná cviklová/repa pravá cviklová/repa cviklová/repa obyčajná pravá cviklová/repa obyčajná pravá kŕmna cviklová/červená repa B/repa červená/jedlá repa[72]/repa obyčajná jedlá[73]/červená šalátová repa/červená repa šalátová/šalátová repa/repa šalátová/zriedkavo: záhradná repa [zastarano: baršč[74], zastarano alebo ľudovo: červená cvikla A] (Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. crassa] Skupina Conditiva [alebo Skupina Vulgaris alebo (pro)var. conditiva alebo convar. conditiva alebo var. vulgaris alebo var. rubra non Linnaeus alebo convar. cruenta]/Beta vulgaris subsp. esculenta B [alebo subsp. rubra non Linnaeus alebo subsp. conditiva alebo subsp. vulgaris D]) - zastarano niekedy uvádzaná ako samostatný druh Beta vulgaris E/Beta rubra non Linnaeus A/Beta hortensis C/Beta conditiva/Beta cruenta/Beta italica B:
          • delenie najmä podľa farby vnútra buľvy:
            • s červeným vnútrom buľvy (f. conditiva; zastarano: Beta rubra non Linnaeus B; po slovensky ľudovo červená cvikla B)
            • s červeno-bielo pruhovaným vnútrom buľvy (f. zonata; zastarano: Beta zonata) - takéto vnútro buľvy alternatívne vzniká ako porucha pri pestovaní formy conditiva
            • s bielym vnútrom buľvy (latinský názov nie je; po slovensky ľudovo biela cvikla/biela repa (porov. Doplnkovú informáciu č. 2)) - táto forma bola v minulosti zriedkavá (i keď sa v náznaku spomína už v roku 1806[75]); biele vnútro buľvy alternatívne vzniká ako porucha pri pestovaní formy conditiva alebo formy lutea
            • so žltým (či oranžovým) vnútrom buľvy, prípadne s náznakmi bledých pruhov (f. lutea/f. lutescens/f. xantha et pusilla; zastarano: Beta lutea/Beta lutea major/Beta flava) - niekedy uvádzané ako samostatný taxón vedľa cvikly D, a to pod názvom Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. crassa] (pro)var. lutea; po slovensky repa obyčajná pravá kŕmna žltá/repa žltá/žltá repa/zlatá repa/žltá cvikla/zlatá cvikla; pozri aj Doplnkovú informáciu č. 1
            • ozdobná forma s kovovo sa lesknúcimi listami (f. metallica)
            • ozdobná forma s úzkymi, dlhým, červenými listami (f. dracaenaefolia)
          • delenie najmä podľa farby listov:
            • s tmavozeleno-červenými listami (var. atrorubra)
            • s červenými listami (var. rubrifolia)
            • so zelenými či tmavozelenými listami (var. viridifolia)
            • so zeleno-žltými listami (latinský názov nie je) - takéto listy má forma lutea
          • delenie podľa tvaru buľvy: rozlišujú sa a) buď formy: f. globosa, f. longa a f. semilonga, b) alebo formy: f. globosa, f. longa, f. conica, f. cylindrica, f. ovalis, f. depressa.

Vysvetlivka: Znak / oddeľuje úplné synonymá. Písmeno A, B, C... pomocne označuje rôzne významy toho istého názvu.

Doplnkové informácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Technická poznámka: Slová "Doplnkové informácie" tu majú podobu nadpisu, aby sa na ne dali presmerúvať články.

1. Žltá repa môže byť:

a) žltá cvikla D, t.j. (vyššie uvedený) taxón Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. crassa] (pro)var. conditiva f. lutea/ Beta vulgaris [subsp. vulgaris] (pro)var. lutea [t.j. lutea podľa Lam. et DC. 1805]/historicky Beta lutea/historicky Beta lutea major (pozri vyššie) [11][29][18][27][76][53][52][77]
b) kŕmna repa so žltým povrchom buľvy, t.j. (vyššie uvedený) taxón Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. crassa] (pro)var. crassa f. lutea [t.j. lutea podľa Hegi 1912, pričom ako autor sa často nesprávne uvádza DC.][11][36][24][26][27][78]
c) nepresne: predchádzajúce dva významy spolu, t.j. súhrnné označenie žltej cvikly D a kŕmnej repy so žltým povrchom buľvy[42][17][11]
d) historicky: súhrnné označenie žltej cvikly D a stopkového mangoldu so žltou listovou čepeľou (t.j. mangoldu s lat. názvom Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. vulgaris] (pro)var. flavescens f. flavescens)[11]
Názov žltá repa má aj významy mimo témy tohto článku, znamená totiž ľudovo aj:
e) kvaka (=kapusta repková kvaková);
f) historicky: mrkva;
g) historicky: paštrnák[79].

2. Biela repa (zastarano vo významoch a, b, c, e, f aj: manholt biely) môže byť:

a) (i) sliezska biela cukrovka/biela sliezska cukrovka [pozn 1] (dobové lat. názvy: Beta alba F/ Beta vulgaris subsp. [alebo var.] alba) resp. novšie zodpovedajúca biela forma cukrovej repy [pozn 2], (ii) prípadne akákoľvek cukrová repa B (dobový lat. názov Beta alba E [t.j. alba podľa Langethal 1858])[21][37][80][24][81][82][83][77][26];
b) (i) kŕmna repa s buľvou, ktorá je na povrchu biela (a teda nie žltá ani červenkastá) (lat. Beta vulgaris [subsp. vulgaris (con)var. crassa] f. alba [alebo f. crassa] [t.j. alba podľa DC. alebo podľa Gürke]/ Beta alba G)[24][27][36][78][42][11][48], (ii) prípadne akákoľvek kŕmna repa (Beta alba D) [38][59][32][52];
c) historicky: kŕmna repa a cukrová repa (dobový názov Beta vulgaris [var.] alba, vyššie uvedené Beta alba C)[54][11][84]
d) neologizmus: biela cvikla, t.j. cvikla D s bielym vnútrom (a povrchom) buľvy[85]
e) biela forma mangoldu B (lat. Beta vulgaris [subsp. vulgaris convar. vulgaris] f. [alebo subsp. alebo var.] alba [t.j. alba podľa Lam. et DC. 1805 alebo podľa Döll 1843]/Beta alba H)[24][36][11][54][48];
f) historicky: vyššie uvedené Beta alba A alebo B, t.j. biela repa ako opak červenej repy[58]
Názov biela repa má aj významy mimo témy tohto článku, znamená totiž aj:
g) okrúhlica (=kapusta poľná pravá);
h) kvaka (=kapusta repková kvaková) [86].

3. Burgundská repa/burgundica/burgundia/burgyňa (po česky aj burgundka) je kalk nemeckého slova Burgunderrübe (resp. v skrátenej podobe aj prevzatie rakúskeho variantu Burgunda[87]) a v historických textoch sa takto označuje nejaký typ repy obyčajnej. Podľa rôznych zdrojov je to konkrétne:

a) nejaký podtyp kŕmnej repy (staršie lat. Beta sylvestris), v závislosti od zdroja uvádzaný ako: (i) biely, (ii) bledočervený či žltý, (iii) žltý (žltý podtyp je zhodný s taxónom žltá repa - pozri vyššie)[80][88][77][51][78][89][11];
b) kŕmna repa[40][90][32],
c) repa obyčajná pravá kŕmna (prípadne okrem cvikly D) (niekedy uvádzaná pod lat. názvom Beta burgundica resp. Beta vulgaris var. burgundica)[39][50][87];
d) sliezska biela cukrovka (pozri vyššie)[21][91], prípadne akákoľvek cukrová repa B[92];
e) (nejasne) cvikla D[93].

4. Súčasné ľudové (nárečové) názvy kŕmnej repy (t.j. Skupina Crassa) a/alebo cukrovej repy (v niektorých prípadoch aj cvikly D, čiže celej repy obyčajnej pravej kŕmnej) sú:

- burgyňa (slovo burgyňa alternatívne znamená červený melón), burgunica, burgonica, burgunda, borgunda, burbunda, burgundia, borgondia, burbungia, burgondia, burdia, burguľa, burbuľa, bumbura, bumburica (Tieto názvy sú odvodené z vyššie spomínaného výrazu burgundská repa. O slove byrgyňa a burgundia pozri aj vyššie);
- runkľa, runkla, rumkla, rungľa, rumpľa (Tieto názvy sa vyskytujú najmä na východnom Slovensku. Alternatívne tieto názvy znamenajú kvaku. Tieto názvy sú odvodené z nem. slova Runkel(rübe), ktoré v (a) minulosti znamenalo buď kŕmnu a cukrovú repu B (prípadne vrátane cvikly D), alebo len cukrovú repu B, alebo všetku (pestovanú) repu obyčajnú, zatiaľ čo (b) dnes skôr znamená len kŕmnu repu.);
- futrovka, futrovica, futrová repa, futrová cvikla, futrová burgyňa (Tieto názvy sú odvodené z nemeckých slov Futter resp. Futterrübe = krmivo resp. kŕmna repa.);
- cvikla E (Výskyt na Záhorí)
- repa (Výskyt v užských nárečiach).[94][95][96][97][98][99]

5. Beta nigra (doslova "repa čierna", dobový slovenský názov však znel manholt č(i)erny) je pojem používaný v textoch od staroveku do 18. storočia po Kr. Označuje sa ním:

a) podskupina mangoldu B (t.j. Skupiny Cicla) majúca tmavozelené listy
b) podskupina cvikly D (t.j. Skupiny Conditiva) majúca tmavočervenú buľvu (synonymum: Beta rubra vulgaris), alebo alternatívne podskupina cvikly D majúca pretiahnutú bledočervenú či tmavočervenú buľvu (synonymum: Beta nigra romana), alebo alternatívne akákoľvek cvikla D.[48][3][11]

6. Názvy obsahujúce prívlastok altissima, napr. názov Beta altissima, sa v minulosti (napr. u Polívku) nesprávne používali na označenie kŕmnej repy -vysvetlenie porov. napr. v Helm 1957.

7. Cvikla F je zastaraný slovenský názov celého rodu Beta[6][5] (dnešný názov tohto rodu je: repa).

8. Hoci latinské slovo cicla (zastarano: cycla, sicla, sicula, cicula) a slovanské slovo cvikla podobne znejú (nie je isté, či aj majú spoločný pôvod), v súčasnej slovenčine (ako vidno aj vo vyššie uvedenom systéme) to, čo sa dnes najčastejšie po slovensky označuje názvom cvikla (t.j. cvikla D, čiže červená repa) nie je zhodné s tým, čo má latinský vedecký názov cicla (t.j. mangold B).

9. "Provar." znamená provarieta. Provarieta je ekvivalent pojmu varieta (staršie: odroda), ktorý niektorí autori používajú pri klasifikácií pestovaných rastlín.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Sliezska biela cukrovka je ten typ repy obyčajnej, z ktorého - pôvodne v 18. storočí - vznikli všetky súčasné cukrové repy. Obyčajne sa zaraďuje ako poddtyp cukrovej repy B.
  2. ↑ Podľa Zosimoviča 1968 je lat. názov tejto formy (v rámci autorovho súborného druhu Beta vulgaris): Beta crassa subsp. europaeum convar. altissima var. altissima f. alba[26][35].

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 221.
  2. ↑ TAKAČ, Ferdinand. Chorvátsko-slovenský slovník. [s.l.] : Školska knjiga, 1999. 692 s. ISBN 978-953-0-40903-3. S. 20.
  3. ↑ a b manholt. In: Historický slovník slovenského jazyka (Poznámka: Výklad v bode 2. nie je uvedený správne. V skutočnosti sa ako manholt (slovo prebraté z nemčiny; časté slovenské dobové synonymum bolo cvikla) v minulosti označovala celá repa obyčajná (Beta vulgaris) - porov. napr. Mattioli 1562, Nemnich 1793 (stĺpec 593 obsahuje presne slová citované vo výklade v bode 2. ), heslo cwikla v Bernolákovom Slowári a prakticky ľubovoľný starý nemecký text, napr. Martini 1787. Vo výklade v bode 2. teda došlo k zámene súčasného významu slova cvikla s historickým významom slova cvikla)
  4. ↑ a b NEMNICH, Philipp Andreas. Allgemeines polyglotten-lexicon der naturgeschichte. [s.l.] : Bey Licentiat Nemnich und, 1793. 16 s.
  5. ↑ a b c cwikla. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (Poznámka: Uvedené nemecké preklady sú označenia všetkých druhov repy obyčajnej, nielen cvikla v dnešnom ponímaní (červená repa).
  6. ↑ a b c d e f g h i REUSS, G. Května Slovenska... 1853, S. 363 [1]
  7. ↑ a b GOČÁR, J. N. Malé zrkadlo hospodárstva. 1873. S. 81 [2] Archivované 2022-07-11 na Wayback Machine. S. 81
  8. ↑ a b BARANEC, T. Systematická botanika. 2001. S. 79
  9. ↑ a b c d repa. In: Pyramída. S. 4970
  10. ↑ [3]
  11. ↑ a b c d e f g h i j k l HELM, J. Versuch einer morphologisch-systematischen Gliederung der Art Beta vulgaris L. In: Der Züchter 27, S. 203–222. 1957
  12. ↑ a b ZEVEN, A. C.; ZHUKOVSKIĬ, Petr Mikhaĭlovich. Dictionary of Cultivated Plants and Their Centres of Diversity (Excluding Ornamentals, Forest Trees and Lower Plants). [s.l.] : Centre for Agricultural Publishing and Documentation, 1975. 219 s. Dostupné online. ISBN 978-90-220-0549-1. S. 92, 130.
  13. ↑ a b c MIEDANER, Thomas. Kulturpflanzen (Botanik - Geschichte - Perspektiven). [s.l.] : Springer-Verlag, 2014. 263 s. Dostupné online. ISBN 978-3-642-55293-9. S. 203-205.
  14. ↑ a b BIANCARDI, E. et al. Chapter 6. Sugar Beet. In: J.E. Bradshaw (ed.), Root and Tuber Crops, Handbook of Plant Breeding. 2010. [4] S. 174-175
  15. ↑ https://www.feedipedia.org/node/534
  16. ↑ E. Biancardi et al., Beta maritima: The Origin of Beets, DOI 10.1007/978-1-4614-0842-0, ' Springer Science+Business Media, LLC 2012 - Appendixes [5]
  17. ↑ a b BERNÁTOVÁ, Dana. Flóra Slovenska VI/4. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2016. 777 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1501-9. S. 179 a nasl.. (Poznámka: V texte je, zdá sa, žltá či oranžová cvikla D nesprávne stotožnená so žltou kŕmnou repou.)
  18. ↑ a b M.M.P.N.D. - Sorting Beta names [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online.
  19. ↑ řepa. In: Malá československá encyklopedie. S. 462
  20. ↑ cukrová repa, cvikla. In. Encyclopaedia Beliana II. S. 656, 666
  21. ↑ a b c repa. In: Encyklopédia Slovenska V., S. 70
  22. ↑ World Checklist of Vascular Plants [online]. wcvp.science.kew.org, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online. Archivované 2022-07-13 z originálu.
  23. ↑ LANGE, W. et al. Taxonomy and cultonomy of beet (Beta vulgaris L.) BotanicalJournal ofthe Linnean Sociely (1999), 130: 81-96. [6]
  24. ↑ a b c d e MANSFELD, Rudolf. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 235 a nasl..
  25. ↑ Search Taxonomy GRIN-Global [online]. npgstest2.agron.iastate.edu, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online.
  26. ↑ a b c d КРАСОЧКИН, В. Т.; СЕЧКАРЕВ, Б. И.; САЗОНОВА, Л. В.; ЛЕВАНДОВСКАЯ, Л. И.. Культурная флора СССР (Корнеплодные растения = Root crops: (семейство Маревых - свекла, семейство Зонтичных - морковь, петрушка, сельдерей, пастернак)). [s.l.] : Alexander Doweld, 1971. 435 s. Dostupné online. S. 23-42.
  27. ↑ a b c d BTCB, 2018. Ar parasto bieti (Beta vulgaris) saistīto latvisko nosaukumu revīzija. Biosistēmu Terminoloģijas Centra Biļetens 2(1): 5–6 [7]
  28. ↑ AGROVOC [online]. agrovoc.uniroma2.it, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online.
  29. ↑ a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 129.
  30. ↑ repa. In: Všeobecný encyklopedický slovník M-R. 2002. S. 895-896
  31. ↑ Masarykova univerzita, Botanický ústav Akademie věd ČR a Jihočeská univerzita. PLADIAS [online]. pladias.cz, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online.
  32. ↑ a b c JANCHEN, Erwin. Pteridophyten und Anthophyten (Farne und Blütenpflanzen). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 128 s. Dostupné online. ISBN 978-3-7091-5121-1. S. 28.
  33. ↑ CZEREPANOV, S. K.; CHEREPANOV, Sergeĭ Kirillovich. Vascular Plants of Russia and Adjacent States (the Former USSR). [s.l.] : Cambridge University Press, 1995. 516 s. ISBN 978-0-521-45006-5. S. 182.
  34. ↑ PUBLICATIONS, Derwent. Thesaurus of Agricultural Organisms. [s.l.] : CRC Press, 1990. 2368 s. Dostupné online. ISBN 978-0-412-37290-2. S. 139.
  35. ↑ a b Сахарная свекла — Систематика и происхождение | Селекция полевых культур [online]. selekcija.ru, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online.
  36. ↑ a b c d Case study: Regional consensus document on ecological assessment of genetically modified sugar beet (Beta vulgaris) for Black Sea region. 2010 [8]
  37. ↑ a b c Názorná květena zemí koruny české...Svazek IV. Rostliny bezkorunné (Apetalae), jednoděložné (Monocotyledones), nahosemenné (Gymnospermae) a tajnosnubné cevnaté (Cryptogamae vasculares) S 975 obrazci. 1902. S. 64-66 [9]
  38. ↑ a b c d Beta. In: Ottův slovník naučný.
  39. ↑ a b řepa. In: Stručny všeobecný slovnik věcný (malý slovnik naučný). [s.l.] : I. L. Kober, 1881. 846 s. Dostupné online.
  40. ↑ a b HOLUBY, J. Ľ. V záhradách Trenčianska najčastejšie dochovávané rastliny. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti: Revue de Societé de ..., Zväzok 1. 1896 [10]
  41. ↑ Neilreich. Flora von Nieder-Oesterreich. [s.l.] : [s.n.], 1859. 586 s. Dostupné online. S. 276.
  42. ↑ a b c řepa. In: Masarykův slovník naučný VI. 1932. S. 380
  43. ↑ DUFTSCHMID, Johann. Die Flora von Oberösterreich. [s.l.] : Ebenhöch, 1878. 80 s. Dostupné online. S. 360.
  44. ↑ ŠTÚR, D. Versuch einer Aufzählung der phanerogamischen Nutzpflanzen Österreichs und ihre Verbreitung. 1857. S. 25 [11]
  45. ↑ NOVÁK, Frantisěk A.. Vyšší rostliny (Tracheophyta). [s.l.] : Nakl. Ceskoslovenské Akademie Věd, 1961. 941 s. Dostupné online. S. 382.
  46. ↑ John DONALDSON (Professor of Botany.). British Agriculture, containing the cultivation of land, management of crops, and the economy of animals. Illustrated with 240 plates of implements, animals, etc. [s.l.] : [s.n.], 1860. 866 s. Dostupné online. S. 569.
  47. ↑ J. v Kirchbach. Handbuch für Landwirthe oder Zusammenstellung der Grundsätze, Ansichten und Angaben verschiedener Schriftsteller in Betreff der wichtigsten Gegenstände der Landwirthschaft. [s.l.] : Wiegandt, Hempel & Parey, 1873. 808 s. Dostupné online. S. 82-83.
  48. ↑ a b c d MARTINI, Friedrich Heinrich Wilhelm. D. Friedr. Heinr. Wilh. Martini's allgemeine Geschichte der Natur in alphabetischer Ordnung (Von Berg bis Bizwurz. Siebenter Theil. Mit sechs 4to. und ein und vierzig 8vo. Kupfern). [s.l.] : bey Joachim Pauli, Buchhändler, 1787. 756 s. Dostupné online. S. 144-148.
  49. ↑ LIPPMANN, E. O. von. Geschichte der Rübe (Beta) als Kulturpflanze von den ältesten Zeiten an bis zum Erschienen von Achard's Hauptwerk (1809) : Festschrifts zum 75jährigen Bestande des Vereins der deutschen Zuckerindustrie. 1925 [12] s. 159
  50. ↑ a b ENDLICHER, Stephan. Die Medicinal-Pflanzen der österreichischen Pharmacopöe. [s.l.] : [s.n.], 1842. 630 s. Dostupné online. S. 152.
  51. ↑ a b řepa. In: Slovník naučný. [s.l.] : I. L. Kober, 1868. 1236 s. Dostupné online. S. 327 a nasl..
  52. ↑ a b c d PRESL: Ws̆eobecný rostlinopis; c̆ili, Popsánĭ rostlin we ws̆elikém ..., Zväzok 7,Časť 2. 1846 S. 1282 [13]
  53. ↑ a b ALEFELD, Friedrich. Landwirthschaftliche Flora (oder Die nutzbaren kultivirten Garten- und Feldgewächse Mitteleuropa's in allen ihren wilden und Kulturvarietäten für Landwirthe, Gartner, Gartenfreunde und Botaniker insbesondere für landwirthschaftliche Lehranstalten). [s.l.] : Wiegandt & Hempel, 1866. 363 s. Dostupné online. S. 278 a nasl..
  54. ↑ a b c Jean-Baptiste Pierre Antoine de Monet ¬de Lamarck. Flore française ou descriptions succinctes de toutes les plantes qui croissent naturellement en France (disposées selon une nouvelle Méthode d'Analyse, et précédées par un Exposé des Principes élémentaires de la Botanique. 3). [s.l.] : Agasse, 1805. 731 s. Dostupné online. S. 383.
  55. ↑ a b SCHUBARTH, Ernst Ludwig. Elemente der technischen Chemie (zum Gebrauch beim Unterricht im Königl. Gewerbinstitut und den Provinzial-Gewerbschulen des preuß. Staats). [s.l.] : Rücker, 1833. 732 s. S. 182.
  56. ↑ METZGER, Johann. Landwirtschaftliche Pflanzenkunde, oder praktische Anleitung zur Kenntniß und zum Anbau der für Oekonomie und Handel wichtigen Gewächse. [s.l.] : Winter, 1841. 628 s. Dostupné online. S. 441 a nasl..
  57. ↑ BECKER, Johann H.. Versuch einer allgemeinen und besondern Nahrungsmittelkunde (Darstellung der Nahrungsmittel der Menschen nach alphabetischer Ordnung. B - Brezoles). [s.l.] : Franzen und Grosse, 1822. 582 s. Dostupné online. S. 83 a nasl..
  58. ↑ a b Commerell (abbé de); LETTSOM, John Coakley. An Account of the Culture and Use of the Mangel Wurzel (Or Root of Scarcity). [s.l.] : Charles Dilly and J. Phillips, 1787. 51 s. Dostupné online. S. Preface.
  59. ↑ a b KÖNIG, Josef. Chemische Zusammensetzung der menschlichen Nahrungs- und Genussmittel. [s.l.] : Springer Berlin Heidelberg, 1879. 248 s. Dostupné online. ISBN 978-3-662-01947-4. S. 348.
  60. ↑ Vilmorin-Andrieux et cie. Vilmorin's Blumengärtnerei (Beschreibung, kultur und verwendung des gesamten pflanzenmaterials für deutsche gärten). [s.l.] : P. Parey, 1896. 1430 s. Dostupné online. S. 874.
  61. ↑ Sokolova D.V. Fodder beet gene pool from the VIR collection: diversity, potential. Vegetable crops of Russia. 2020;(4):20-27. [14]
  62. ↑ [15]
  63. ↑ Štefan Tóth, Pavol Porvaz. Repa burinová a repa cukrová – repa verzus repa. In: LCaŘ 129, č. 4, duben 2013 [16]
  64. ↑ [17]
  65. ↑ a b LIM, T. K.. Edible Medicinal and Non-Medicinal Plants (Volume 10, Modified Stems, Roots, Bulbs). [s.l.] : Springer, 2016. 659 s. ISBN 978-94-017-7276-1. S. 28.
  66. ↑ Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. 1971. S. 327 (Poznámka: Je možné, že ide o preklep v podobe vypadnutia čiarky medzi slovami cvikla a mangold)
  67. ↑ Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. 1971. S. 59
  68. ↑ a b DONALDSON, John. Cultivated Plants of the Farm (The Legumes, the Grains and the Esculents). [s.l.] : Groombridge, 1847. 143 s. Dostupné online.
  69. ↑ [18]
  70. ↑ Hermenegild rytir Jirecek ze Samokova. Slovenske Noviny. (Slowakische Zeitung.) Red. D. Lichard ... H. Jirecek. [s.l.] : Mechitaristen, 1859. 648 s. Dostupné online.
  71. ↑ Beta; burák. In: Příruční slovník všeobecných vědomostí. [s.l.] : Nakl. F. Kytka, 1882. 980 s. Dostupné online.
  72. ↑ CHAUVET, Michel. Annexes. [s.l.] : M. Chauvet, 1985. 894 s. Dostupné online.
  73. ↑ JASIČ, Ján. Spriadač americký (Hyphantria cunea (Drury)). [s.l.] : Vydavatels̕tvo Slovenskej akadémie vied, 1964. 320 s. S. 158.
  74. ↑ baršč. In: Historický slovník slovenského jazyka (Poznámka: Latinský názov je uvedený nesprávne.)
  75. ↑ BECKMANN, Johann. Grundsȧtze der teutschen landwirtschaft. [s.l.] : Bey H. Dieterich, 1806. 772 s. Dostupné online. S. 282.
  76. ↑ NUEZ, F.; Centro de Conservación y Mejora de la Agrodiversidad Valenciana. Colección de semillas de acelga del Centro de Conservación y Mejora de la Agrodiversidad Valenciana. [s.l.] : Instituto Nacional de Investigación y Tecnología Agraria y Alimentaria, 2002. 85 s. Dostupné online. ISBN 978-84-7498-487-3. S. 14.
  77. ↑ a b c Franz-Xaver Hlubek. Die Runkelrübe, ihre Anbau und die Gewinnung des Zuckers aus derselben, nebst Anh. [s.l.] : Edl. v. Kleinmayr, 1839. 198 s. Dostupné online. S. 4.
  78. ↑ a b c Czechoslovakia. Státní úřad statistický. La statistique tchécoslovaque (Agriculture. XIIe série). [s.l.] : [s.n.], 1930. 116 s. Dostupné online.
  79. ↑ repa. In: Historický slovník slovenského jazyka
  80. ↑ a b Pierer's Universal-Lexikon, Band 14. Altenburg 1862, S. 457-462. (Poznámka: V hesle je dvakrát preklep - namiesto "Brassica" má byť "Beta")
  81. ↑ LANGETHAL, Christian Eduard. Beschreibung der Gewächse Deutschlands, etc. [s.l.] : [s.n.], 1858. 784 s. Dostupné online. S. 530.
  82. ↑ BERNÁTOVÁ, Dana. Flóra Slovenska VI/4. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2016. 777 s. ISBN 978-80-224-1501-9. S. 187
  83. ↑ BABILON, Ján. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči. [s.l.] : Tatran, 1989. 494 s. ISBN 978-80-222-0119-3. S. 435.
  84. ↑ Runke. In: Josef Loos (prof. in Neusohl.). Amagyar, német és tót nyelv szótára (Többek közremüködésével készltette). [s.l.] : [s.n.], 1870. 666 s. S. 439.
  85. ↑ NextShop PohodaConnector by NextCom s.r.o.. Semená - BIELA REPA ´ALBINA VEREDUNA´ [online]. lumigreen.sk, [cit. 2022-07-14]. Dostupné online.
  86. ↑ ŠMAKALOVÁ, E. Integrálna dedina. Sociálni ústav Československé republiky.. [s.l.] : [s.n.], 1936. 410 s. Dostupné online.
  87. ↑ a b Zoologisch-Botanische Gesellschaft in Wien. Verhandlungen der Zoologisch-Botanischen Gesellschaft in Wien. [s.l.] : Zoologisch-Botanische Gesellschaft in Wien, 1855. 1042 s. Dostupné online. S. 269, 810.
  88. ↑ LEICHT, Josef V.. Zkušený zahradník (kniha příručná pro hospodáře, zahradníky, stěpaře, zelináře, i ty, jež rostlinářstvím soukromě se baví). [s.l.] : I.L. Kober, 1863. 221 s. Dostupné online. S. 174.
  89. ↑ Krátky návod ku pestovaniu krmnej repy burgundskej. In: LEPSÉNYI, Mikuláš; NÉMETH, Gerhard. Kresťan (politické a spoločenské katolické noviny. Vychádzajú každú nedelu). [s.l.] : [s.n.], 1894. 1062 s. Dostupné online.
  90. ↑ DEMEL, Jan R.. Hospodar Moravsky List venovany zalezitostem a spolkum hospodarskym na Morave. (Der mährische Oeconom. Blatt für die wirtschaftlichen Vereine in Mähren.). [s.l.] : Slavik, 1864. 180 s. Dostupné online.
  91. ↑ https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/repa-obycajna/
  92. ↑ Dom a škola (vychovatels̕ký časopis pre rodičov a učitelov). [s.l.] : tlačou kníhtlačiarne K. Salvu, 1892. 730 s. Dostupné online. S. 17.
  93. ↑ cvikla. In: Slovenský náučný slovník I. 1932. S. 154
  94. ↑ HABOVŠTIAK, A. Slová cudzieho pôvodu v slovenských nárečiach. In: Studia Academica Slovaca. 1981. [19] S. 123
  95. ↑ RIPKA, Ivor. Vecný slovník dolnotrenčianskych nárečí. [s.l.] : Veda, 1981. 336 s. S. 218.
  96. ↑ Slovník slovenských nárečí I. 1994. S. 183, 186, 470
  97. ↑ Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. 1971. S 416
  98. ↑ krmná řepa. In: Český jazykový atlas [20]
  99. ↑ ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 198, 199
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Repa_obyčajná&oldid=7928479#Doplnkové_informácie“