Diablovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 11:00, 22. november 2013, ktorú vytvoril Vegbot (diskusia | príspevky) (typo, replaced: . → ., - →  –)
Diablovina
vrch
Zľava Zadná Bašta, Zlatinská veža, Diablovina a Satan.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry186 739
Nadmorská výška 2 390 m n. m.
Súradnice 49°9′44.3″S 20°3′11.2″V / 49,162306°S 20,053111°V / 49.162306; 20.053111
Najľahší výstup I, zo Satanovho sedla s obchádzaním Pekelníka, len s horským vodcom.
Prvovýstup G. O. Dyhrenfurth, H. Rumpelt
 - dátum 13. jún 1907
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Diablovina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Diablovina patrí k výrazným vežiam v hrebeni Bášt. Spolu so susednými vežami prispieva k divokej rozoklanosti najvyššej časti hrebeňa. Prevažne pekelné názvoslovie tohto úseku sa viaže k povesti. Maďarský názov Ördög-torony aj nemecký Teufelsturm znamená doslova „Čertova veža,“ taká však leží v masíve Kotlového štítu.

Topografia

Popisovanú skupinu veží oddeľuje Diablovo sedlo od Zadnej Bašty, Satanovo sedlo od Satana. Od severovýchodu je prvá Zlatinská veža, ďalej Zlatinská štrbina, Diablovina, Pekelníkova štrbina, Pekelník, Čertova štrbina a Čertov hrb.

Niekoľko horolezeckých výstupov

  • 1907 Prvý výstup z Diablovho sedla cez Zlatinskú vežu G. O. Dyhrenfurth a H. Rumpelt, II.. Pokračovali na Pekelník, Čertov hrb a dolu do Satanovho sedla, I.
  • 1914 Prvý zimný výstup A. Grósz a Z. Neupauer, cestou prvovýstupcov.
  • 1935 Prvovýstup na Zlatinskú vežu „Motykova cesta,“ A. a M. Bacsányiové, Z. Brüll, W. Dobrucki, S. Motyka a K. Mrózek, IV.
  • 1977 Prvovýstup stredom východnej steny Diabloviny A. Bieluń a J. Tillak, pevná platňovitá skala, V+.

Povesť

Mladý baník Stacho z Mengusoviec našiel zlato v oblasti Hincových plies a hoci ho Satan sídliaci v najvyššom štíte trikrát varoval, neprestával kutať. Zem sa zatriasla, z blízkeho štítu zbehli dve skalné lavíny, zahubili ho a vybehli do protisvahu. Zlato sa ukrylo v Zlatinskej veži a podľa Satanových služobníkov boli pomenované susedné veže – Diablovina, Pekelník, Čertov hrb,...

Galéria

Referencie

  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, Monografia, VIII diel, 1987.
  • A. Marec, Zlato pod Kriváňom, Mladé Letá1991.

Externé odkazy