Hincova veža
| Hincova veža | |
| vrch | |
 Veľké Hincovo pleso z Kôprovského štítu, nad plesom zľava Prostredný a Východný Mengusovský štít, Hincova veža, za nimi Vysoká a Gerlachovský štít
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Spiš |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 377 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′49″S 20°04′14″V / 49,180278°S 20,070556°V |
| Najľahší výstup | Len s horským vodcom |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Hincova veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hincova veža (poľ. Hińczowa Turnia, nem. Hinzenseeturm, maď. Hincótavi torony) je od severozápadu prvá z troch elevácií v ozubenom, ale ináč takmer vodorovnom úseku hlavného hrebeňa Vysokých Tatier, medzi Východným Mengusovským sedlom (Východným Mengusovským štítom) a Vyšnou Hincovou priehybou (Hincovou kopou). Hincova veža sa vypína nad: Dolinou Rybiego Potoku a Mengusovskou dolinou.[1]
Názov
Prešiel z mena Veľkého Hincovho plesa[1]
Prví na veži
- v lete – Karol Englisch, Ján Hunsdorfer 30. júla 1903.
- v zime – Mieczysław Lerski, Jerzy Maślanka 21. marca 1910.[1]
Turistika
Štít je prístupný len v sprievode horského vodcu.
Referencie
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.