Preskočiť na obsah

Hradište (vrch v Nízkych Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hradište
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Liptovská Porúbka
Časť Demänovské vrchy
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 325,6 m n. m.
Súradnice 48°59′13″S 19°44′34″V / 48,9869°S 19,7428°V / 48.9869; 19.7428
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Hradište (Nízke Tatry)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hradište (1 325,6 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Malužinou, približne 6 km južne od Liptovského Hrádku.[3]

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Demänovské vrchy.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a na katastrálnom území obce Liptovská Porúbka.[5] Najbližšími sídlami sú východne situovaná Malužiná a severne ležiaca Liptovská Porúbka, Liptovský Hrádok a Kráľova Lehota, južne sa nachádza Nižná a Vyšná Boca. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]

Hradište je súčasťou mohutného vápencového masívu Ohnište (1 538 m n. m.), ktorý je kolmý na rázsochu, vybiehajúcu z Ďumbiera (2 046 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Tá sa stáča v oblúku na sever a pokračuje cez Rovnú hoľu (1 723 m n. m.) na Smrekovicu (1 274 m n. m.). Východným smerom leží Skribňovo (1 151 m n. m.) a Mních (1 160 m n. m.), severným Selnice (1 244 m n. m.) a Bukovica (1 117 m n. m.), západným dominuje Slemä (1 514 m n. m.) a Ohnište a južným Rovná hoľa (1 723 m n. m.), Chopec (1 548 m n. m.) a Červená (1 202 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádzajú prítoky riečky Boce. Na vrchol nevedie značený chodník a masív je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Ohnište.[3]

Vrcholovú časť pokrýva súvislý, miestami však riedky lesný porast, ktorý tak umožňuje obmedzený rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou a skál je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry a Chočské vrchy.[6]

Na vrchol nevedie značená turistická trasa a vzhľadom na vysoký stupeň ochrany územia je prístup naň nežiadúci. Juhovýchodným úpätím vedie Svidovskou dolinou žltá značka do Svidovského sedla.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
  2. a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-28]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-28]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-28]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-28]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]