Kechnec
| Kechnec | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov (Košice a okolie) |
| Nadmorská výška | 171 m n. m. |
| Súradnice | 48°32′57″S 21°15′52″V / 48,549167°S 21,264444°V |
| Rozloha | 10,21 km² (1 021 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 140 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 111,66 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1220 |
| Starosta | Jozef Konkoly[3] (nezávislý) |
| PSČ | 044 58 (pošta Seňa) |
| ŠÚJ | 559687 |
| EČV (do r. 2022) | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kechnec | |
| Webová stránka: kechnec.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Kechnečan[4]
| |
Kechnec (maď. Kenyhec, nem. Oberdeutschdorf, Kechnetz) je obec na Slovensku v Košickom kraji v okrese Košice-okolie. Nachádza sa 2 kilometre od maďarskej štátnej hranice a so susednou Seňou, s ktorou tvorí spoločný intrvilán, bola v rokoch 1964 až 1990 spojená aj administratívne - do roku 1986 ako Hraničná pri Hornáde, v rokoch 1986 až 1990 ako Seňa. V katastrálnom území Kechneca sa nachádza nový a prosperujúci priemyselný park.
Polohopis
Obec sa nachádza v južnej časti okresu Košice-okolie, približne 20 kilometrov južne od Košíc. Neďaleko sa nachádza maďarská štátna hranica i hraničný priechod na ceste I/68 Milhosť-Tornyosnémeti.
Dejiny
Archeologické nálezy z okolia Kechneca potvrdzujú, že prvé osídlenie tohto územia bolo už v paleolite. Prvá písomná zmienka o obci je však mladšia - z roku 1220, keď sa obec spomína pod názvom Felnemet, teda Vyšné Nemce. Na majetkoch panovníka pri dolnom toku Hornádu, ku ktorému patrilo aj územie Kechneca sa na prelome 12. a 13. storočia usadili nemeckí kolonisti. Odtiaľ pravdepodobne pochádza aj prvý historicky doložený názov obce Felnemet. Susedné obce, ktoré dnes ležia v Maďarsku majú podobné názvy - Tornyosnémeti a Hidasnémeti.
V roku 1338 kráľ Žigmund Luxemburský daroval Kechnec za vernosť a vojenské zásluhy županovi Petrovi z neďalekého Perína. V darovacej listine sa obec spomína pod názvom Felnemethy alio domine Kemnech. V nasledujúcich storočiach sa názov obce menil len čiastočne - v roku 1560 Kenyhecz Nempty a až v 17. storočí sa ustálil na Kenyhecz, ktorý sa používal až do roku 1920[5]. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako maďarsko-slovenská s 579 obyvateľmi[6]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Kechneci 473 obyvateľov, z toho bolo 425 Maďarov, 39 Slovákov, 8 Nemcov a 1 Róm[7].
V roku 1918 de facto a v roku 1920 i de iure obec pripadla Česko-Slovensku a jej názov Kenyhecz bol poslovenčený do formy Keňhec. V období rokov 1938 až 1945 bol Kechcnec súčasťou horthyovského Maďarska, no po druhej svetovej vojne opätovne pripadol ČSR. V roku 1945 sa názov obce upravil na Kehnec a v roku 1948 do dnešnej podoby.
V období rokov 1964 až 1986 bol Kechnec súčasťou umelo vytvorenej obce Hraničná pri Hornáde, v ktorej boli zoskupené tri obce - okrem Kechneca ešte Milhosť a Seňa. V roku 1986 sa obec osamostatnením Milhosti rozpadla a Seňa s Kechnecom tvorili obec Seňa. V roku 1990 sa obec Kechnec osamostatnila, čím sa administratívne hranice obcí v okolí dostali do stavu spred roka 1964.
Obyvateľstvo
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Kechneci 876 obyvateľov, z toho bolo 731 (83,5%) slovenskej, 133 (15%) maďarskej a 1 rómskej národnosti.
Partnerské obce
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Kechnečan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : [s.n.], 1851. (maďarský)
- ↑ Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (maďarský)