Kostol svätého Ladislava (Necpaly)
Kostol svätého Ladislava | |
Kostol sv. Ladislava.
Pohľad od západu | |
Patrocínium: Svätý Ladislav | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Mesto | Necpaly |
Náboženstvo | |
- cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
- provincia | Západná cirkevná provincia |
- diecéza | Banskobystrická |
- dekanát | Turčianske Teplice |
- farnosť | Turčiansky Peter |
Súradnice | a 48.983269_N_18.970255555556 a 18.970256_E_type:landmark 0°00′00″S 0°00′00″V / 48,983269444444 a 48,983269°S 18,970255555556 a 18,970256°V |
Ďalšie údaje | |
- počet veží | 1 |
Štýl | gotický |
Výstavba | 13. storočie |
Poloha kostola na Slovensku
| |
Poloha v rámci kraja
| |
Wikimedia Commons: Necpaly - Catholic Church of St Ladislav | |
Mapový portál GKÚ: Chyba výrazu: Nerozpoznané slovo „a“,Chyba výrazu: Nerozpoznané slovo „a“,17 katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: Chyba výrazu: Nerozpoznané slovo „a“/Chyba výrazu: Nerozpoznané slovo „a“&osm-way=165502817 mapa | |
OpenStreetMap: Chyba výrazu: Nerozpoznané slovo „a“/Chyba výrazu: Nerozpoznané slovo „a“ mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol svätého Ladislava je rímskokatolícky kostol v Necpaloch. Zasvätený je svätému Ladislavovi, uhorskému kráľovi. V období reformácie slúžil evanjelickej cirkvi.
Poloha
Kostol sa nachádza na južnom okraji obce, na vyvýšenej terase. Obklopený je cintorínom, ktorý je z troch strán ohraničený kamenným múrom.
Farnosť
Kostol bol farským kostolom farnosti Necpaly, ktorá zahrňovala obce Belá-Dulice, Žabokreky, Folkušová, Ďanová a Blatnica. Od 70. rokov 20. storočia farnosť nebola obsadená a bola spravovaná ex-currendo z Turčianskeho Petra. 1. februára 1994 v rámci reorganizácie farností banskobystrickej diecézy bola farnosť Necpaly zrušená a kostol sa stal filiálnym kostolom farnosti Turčiansky Peter. Do tejto farnosti bola začlenená celá pôvodná farnosť s výnimkou Blatnice, ktorá bola pričlenená k farnosti Mošovce a Ďanovej, ktorá bola pričlenená k farnosti Valča.[1]
Stavba
Ranogotický kostol bol postavený v polovici 13. storočia, pričom niektoré zdroje uvádzajú rok 1222[2], iní autori kladú vznik kostola do obdobia rokov 1250-1260[3]. Okolo roku 1320 bola ku kostolu pristavená sakristia. V 14. a 15. storočí kostol opravili. Koncom 16. storočia loď bola zaklenutá valenou klenbou. Pri tejto úprave sa časť nástenných malieb dostal do priestoru povaly. V 80. rokoch 20. storočia bola vykonaná veľká oprava a úprava interiéru a zároveň sa spravili úpravy znižujúce vlhkosť budovy.
Interiér
Pod kostolom sa nachádza krypta, kde boli pochovávaní príslušníci rodiny Justhovej, ktorí boli patrónmi kostola a farnosti. Pri úpravách v 20. storočí bol chod do krypty zabetónovaný a vstup do nej nie je možný.
Najvzácnejšou pamiatkou sú zachované fresky v sanktuáriu, ako aj na povale kostola.[3] Predpokladá sa, že fresky sa nachádzajú aj pod maľovkou v lodi kostola, podrobný umelecko-historický prieskum však nebol vykonaný. Tieto fresky boli vyhlásené nariadením vlády Slovenskej republiky z 11. júna 1991, spolu s freskami v iných kostoloch, ako súbor stredovekých nástenných malieb za národnú kultúrnu pamiatku.
-
Obraz svätíc
(povala, vľavo nad triumfálnym oblúkom, východná stena) -
Hlavy prorokov
(triumfálny oblúk) -
Pieta
(povala, vpravo nad triumfálnym oblúkom, východná stena)
Súčasťou interiéru bola gotická socha Madony, ktorá bola začiatkom 20. storočia prevezená do Múzea krásneho umenia v Budapešti (maď. Szépművészeti múzeum). Po reorganizácii múzea sa socha stala súčasťou zbierok Maďarskej národnej galérie v Budapešti (maď. Magyar nemzeti galéria)[4]
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Ladislava (Necpaly)
Externé odkazy
- Kostol sv. Ladislava na www.apsida.sk
- Kostol sv. Ladislava na stránke ww.justh.sk
- Madona z Necpál z publikácie Régi Magyarországi faszobrok[4]
Referencie
- ↑ Schematizmus Banskobystrickej diecézy. Banská Bystrica : Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica, 2009. 255 s. Dostupné online.
- ↑ Schematizmus Banskobystrickej diecézy. Banská Bystrica : Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica, 2009. 255 s. Dostupné online. S. 71.
- ↑ a b DVOŘÁKOVÁ, Vlasta; KRÁSA, Josef; STEJSKAL, Karel. Stredoveká nástenná maľba na slovensku. Preklad Alfréd Engelmann, Felix Kostolanský, Dana Lehutová, Emília Nemsilová, Viera Šabíková, Daniel Šulc; fotografie Alexandr Paul st.. prvé. vyd. Praha, Bratislava : Odeon, Tatran, 1978. Preklad z českého originálu Středověká nástěnná malba na Slovensku. S. 126-128, obr. 130-134. (slov.)
- ↑ a b AGGHÁZY, Mária G.. Régi Magyarországi faszobrok. Budapest : Akadémiai Kiadó, 1958. S. 172. (maď.)