Pražské metro

Mapa trás pražského metra vrátane plánovej linky D (október 2022)

Pražské metro je jediné metro v Česku a v bývalom Česko-Slovensku. Tvorí základ systému mestskej hromadnej dopravy v Prahe. Každý deň prepraví viac ako milión cestujúcich. V roku 2012 prepravilo pražské metro celkom až 589 200 000 cestujúcich.

Prevádzkovateľom pražského metra je Dopravný podnik hlavného mesta Prahy, a. s. Tento podnik okrem metra prevádzkuje aj električkovú a autobusovú dopravu a lanovú dráhu na Petřín. V roku 1993 bol vybudovaný systém pražskej integrovanej dopravy (PID), ktorý zabezpečuje prepojenie autobusovej a vlakovej prímestskej a mestskej dopravy. Systém je rozdelený na niekoľko zón, pričom všetky trasy metra sa nachádzajú v centrálnej zóne.

Celková dĺžka siete predstavuje 65,2 km, na ktorých sa nachádza celkovo 61 staníc. Vlaky metra premávajú každý deň od 05:00 do 00:00 hod. Časový interval príchodu vlakov je 1,5 - 10 minút.

História

Návrh Ladislava Rotta

Pravdepodobne prvým návrhom na výstavbu podzemnej dráhy v Prahe bola iniciatíva pražského obchodníka Ladislava Rotta z roku 1898. Ten však na pražskej radnici neuspel.

Plány na výstavbu metra, či podpovrchovej električky v Prahe sa objavovali aj v predvojnovom Československu. Prvý návrh na výstavbu štyroch podzemných tratí predložili v roku 1926 Ing. Vladimír List a Bohumil Belada pod názvom „Podzemná rýchla dráha pre Prahu“. Ďalšie návrhy na výstavbu podzemných tratí boli vypracované ako súťažné návrhy do súťaže vyhlásenej Elektrickými podnikmi hlavného mesta Prahy v roku 1931. Tesne pred vojnou bola stavba trasy A už začatá, ale roku 1941 bola kvôli vojnovej situácii ukončená činnosť projektového úradu. Po vojne sa plánovalo obnovenie projektových prác a výstavby, takže sa dokončenie plánovalo na rok 1950. Potom ale prišiel príkaz zhora, ktorý celé práce zmrazil s odôvodnením, že na tento projekt nie je krajina hospodársky dosť silná.

Ešte stará súprava metra na stanici Anděl

Ďalšie návrhy prišli až v 60-tych rokoch, kedy sa začínala doprava v Prahe rýchlo zhoršovať, ulice s najväčším dopravným významom Na Příkopech a Václavské námestie boli často preplnené električkami; situácia bola taká zlá, že sa dostala aj k rokovaniam československej vlády. Ako víťazný návrh bola zvolená podpovrchová električka, ktorá mala viesť z Hlavnej stanice (Hlavní nádraží) cez Nuselský most na Pankrác, v roku 1966 sa začalo s výstavbou. Nedlho pred okupáciou silami Varšavskej zmluvy sa zistilo, že systém metra oddeleného od električky by bol efektívnejší (to preukázala sovietska komisia v čele s I. T. Jefimovom), takže sa rozostavané úseky museli prekonštruovať. Za normalizácie prišlo politické rozhodnutie použiť namiesto vozňov domácej výroby sovietske, zastaranej koncepcie a výrazne ťažšie, čo si vynútilo vloženie posiľňujúceho tubusu do Nuselského mosta, ktorý nebol na také zaťaženie navrhnutý. Aj keď sa počítalo s otvorením už v roku 1972, oneskorenia spôsobené nedostatkom skúseností predĺžili výstavbu až do roku 1974. O rok skôr sa tiež začalo s razením trasy A z Dejvíc na Vinohrady. Otvorenie prvého úseku linky C sa stalo veľkou komunistickou manifestáciou. Bol prítomný generálny tajomník KSČ Husák, nie však vtedajší prezident Svoboda či premiér Štrougal.

O štyri roky neskôr, v roku 1978 bol otvorený tiež prvý úsek linky A, v stanici Muzeum vznikol prvý prestupný bod metra. Na konci roku 1980 boli obe trasy predĺžené, a roku 1977 bola začatá stavba prvého úseku linky B. Ten však bol náročnejší, než oba predchádzajúce. Trasa linky B totiž viedla hlboko, navyše niekde aj blízko rieky Vltavy, čo spôsobovalo ťažkosti. Výstavba úseku Sokolovská (dnes Florenc) – Smíchovské nádraží trvala 8 rokov a do prevádzky bol úsek odovzdaný 3. novembra 1985. V tejto dobe sa tiež rozbehla stavba ďalších, nadväzujúcich úsekov Dukelská (dnes Nové Butovice) – Smíchovské nádraží, pripravovala sa stavba Sokolovská – Zápotockého (dnes Českomoravská), stavalo sa depo trasy A v Hostivaři, a roku 1984 bola trasa C predĺžená pod Vltavou do Holešovíc. Onedlho po týchto úspechoch, ktoré ale išli na úkor kvality celého systému, vyšla štúdia ďalšieho rozvoja siete až do roku 2015 počítajúca s dvomi novými trasami a asi 25 novými stanicami. Takto rozsiahla a rýchla výstavba by ale pravdepodobne bola nad možnosti stagnujúcej ekonomiky ČSSR.

Vo februári 1990 sa premenovala väčšina staníc s ideologickými názvami, väčšinou v okrajových častiach mesta, na mená zodpovedajúce miestnej časti, v ktorej sa nachádzajú. Na jeseň bol dokončený úsek linky B Florenc – Českomoravská. Rok po dostavbe tohoto úseku sa začalo pokračovať smerom na Hloubětín a na druhej strane linky B tiež na Zličín (otvorený na jeseň 1994 pred komunálnymi voľbami za účasti Václava Klausa). Finančné ťažkosti však zapríčinili asi trojročný sklz, takže trať Českomoravská – Černý most bola dokončená až roku 1998 a to ešte bez dvoch staníc (Kolbenova a Hloubětín), ktoré dokončovali neskôr – 2001 (1999). V 90. rokoch tiež začala obmena vozového parku, či už rekonštrukciou sovietskych vozňov, alebo nákupom nových súprav. Komplikácie priniesol krach ČKD, ktorá mala byť pôvodne hlavným výrobcom, čo viedlo k zavedeniu pásmovej prevádzky na linke B.

Ďalšie predĺženie siete prišlo v roku 2004, keď linka C prekročila Vltavu a dorazila do Severního Města (stanice Kobylisy a Ládví, pôvodne plánovaná stanica v Tróji bola zrušená). Celý tento úsek, kde hlavne pod Vltavou boli použité nové stavebné technológie. Ďalším predĺžením linky A zo Skalky až do Depa Hostivař v máji 2006. Ostatným predĺžením v roku 2008 bolo otvorenie staníc Střížkov, Prosek, a Letňany na linke C v severovýchodnej časti Prahy.

V máji 2013 sa v online verzii Der Spiegel objavili správy o plánoch zaviesť v pražskom metre vozne pre nezadaných. Projekt mal byť v prevádzke od roku 2013. Súčasťou zámeru bolo ukázať aké možnosti ponúka verejná doprava v porovnaní s automobilovou. Vozne so špeciálnym označením mali premávať na všetkých troch linkách, ale nie počas rannej špičky.

6. apríla 2015 došlo k predĺženiu linky A o 6,1 km (4 zastávky) do stanice Nemocnice Motol.

Povodne v auguste roku 2002

Schéma zaplavenia pražského metra augustovými povodňami. Rok 2002

Medzi 13. a 15. augustom 2002 sa Prahou prehnala vyše storočná voda. Voda zaplavila veľkú časť Prahy a veľkú časť metra. Celkovo bolo zaplavených 19 staníc na všetkých troch trasách. Na linke A a to boli stanice: Malostranská, Staroměstská, Můstek a Muzeum; na linke B: Smíchovské nádraží, Anděl, Karlovo náměstí, Národní třída, Můstek, Náměstí Republiky, Florenc, Křižíkova, Invalidovna, Palmovka, Českomoravská a Vysočanská a linke C: Nádraží Holešovice, Vltavská a Florenc.

Premávka bola obnovená 15. augusta 2002 iba na vonkajších úsekoch metra: Skalka – Náměstí Míru (linka A) a Háje – Pražského povstání (linka C). Obmedzená premávka na linke B na jej nezaplavených úsekoch Zličín – Nové Butovice a Hloubětín – Černý most bola obnovená 16. augusta 2002.

Ako prvá bola obnovené premávka na linke C, a to už 18. novembra 2002. Cez stanicu Vltavská však vlaky iba prechádzali, pre cestujúcich bola stanica sprístupnená až 16. decembra 2002. Pred Vianocami 2002 bola obnovená prevádzka po celej dĺžke linky A. Vlaky však až do 16. januára 2003 nezastavovali na staniciach Staroměstská a Malostranská.

17. februára 2003 bola obnovená premávka na linke B – vlaky však nezastavovali na staniciach Národní třída, Náměstí Republiky, Křižíkova a Invalidovna. Na úseku Florenc – Palmovka boli vlaky riadené pomocou telefonického spojenia.

Premávka bola úplne obnovená v marci 2003. Celkové náklady na obnovu systému dosiahli takmer 7 miliárd Kč.

Koncepcia trás a stanice

Biela stropná klenba je charakteristická práve pre trasu B. Stanica Anděl.

Stanica Můstek

Systém pražského metra je koncipovaný ako trojuholník, kde sa v centre mesta stretávajú všetky tri trasy na troch prestupných staniciach (Můstek, Muzeum a Florenc).

Hĺbka staníc je rôzna. Najhlbšou stanicou je Náměstí Míru, ktorá sa nachádza až 52 metrov pod zemským povrchom. Väčšina trás bola hĺbená pomocou tunelovacích štítov. Iné časti, obzvlášť tie na linke C boli vysekané a neskôr prikryté. Takéto stanice sa nachádzajú iba niekoľko metrov pod zemou. Časť linky B je vedená po povrchu skleneným tunelom.

Stanice sú väčšinou trojloďové, spojené prestupmi. Novopostavené stanice sú riešené bezbariérovo, v súlade s trendom sprístupnenia verejnej dopravy ľuďom so zníženou schopnosťou pohybu. Staršie stanice, pokiaľ to dovoľujú technické možnosti, tak sú dovybavované výťahmi.

Erbovou farbou linky A je svetlozlatý bronz (a zelená), pričom každá zo staníc je obložená inak sfarbenými hliníkovými výliskami striedavo konvexne, či konkávne prehnutými. Jednotiacim prvkom je použitie kameňa a eloxovaného hliníku. Mnohé zo staníc zdobia umelecké diela českých umelcov, ako napr. mozaiky, vitráže a reliéfy.

Pre stanice na linke B je charakteristická žltá farba a obklad kameňom, najmä žulou, mramorom a pieskovcom. Jednotná je i klenba staníc (okrem Smíchovského nádraží), ktorá je bielej farby, jednotné sú i osvetľovacie telesá. Na staniciach sa striedajú tvárnice z bezpečnostného skla a keramické a plastové obklady. Aj na tejto trase zdobia vestibuly staníc mozaiky a iné umelecké diela.

Erbovou farbou linky C je červená. Na výzdobu staníc sa používal najmä kameň a to mramor, žula a sivec. Využívajú sa i keramické obklady rôznych tvarov v prírodných farbách.

Trasy metra

Ukážka obkladu stien na linke A. Stanica Jiřího z Poděbrad.

Stanica Depo Hostivař

Stanica Náměstí republiky

Most medzi stanicami Lužiny a Hůrka

Pražské metro ma tri trasy označené písmenami , a  a farbami. Linka je zelená, linka žltá a linka je červená. Medzi jednotlivými trasami je možné prestupovať na troch prestupných staniciach: Můstek (medzi a ), Muzeum (medzi a ) a Florenc (medzi a ).

Linka

Linka vedie zhruba zo severozápadu na východ, na mapách je označovaná zelenou farbou. Jej celková dĺžka je 17,13 km a vlak túto vzdialenosť absolvuje za 30 minút. V špičke je najkratší interval 2 minúty, najdlhší interval je 20 minút na Štedrý deň. Prepravná kapacita trasy , prepočítaná na jednu hodinu je v špičke približne 20 320 osôb a v sedle približne 10 500 osôb.

Výstavba prvej časti metra sa začala v roku 1973 a prvý úsek (Leninova – Náměstí Míru) bol odovzdaný do užívania o päť rokov neskôr, v roku 1978. V roku 1976 sa začalo s výstavbou ďalšieho úseku, ktorý obsahoval stanice Jiřího z Poděbrad, Flora a Želivského. V roku 1987 bola otvorená stanica Strašnická a o tri roky neskôr sa dobudovala trasa až do stanice Skalka. 27. mája 2006 bola otvorená koncová stanica linky Depo Hostivař.

V januári 2006 bol schválený plán výstavby metra západným smerom oblúkom cez Motol na letisko Ruzyně.

V roku 2009 sa začalo so stavbou prvého úseku predĺženej trasy po stanicu Nemocnice Motol. V pondelok 6. apríla 2015 bola spustená prevádzka v úseku označovanom V.A, ktorý predĺžil trať zo stanice Dejvická do Nemocnice Motol o stanice: Bořislavka, Nádraží Veleslavín, Petřiny a Nemocnice Motol. Ďalej by stavba mala pokračovať stanicami Bílá Hora, Dědina, Dlouhá míle a Letisko Václava Havla.

Linka

Linka je vedená v smere juhozápad-severovýchod a na mapách je označovaná žltou farbou. V dopravnej špičke dosahuje dĺžka najkratšieho intervalu 2 minúty. Prepravná kapacita cestujúcich trasy , prepočítaná na 1 hodinu je v špičke cca 21 000 osôb a v sedle asi 10 500 osôb. Trasa  je zároveň najdlhšou trasou pražského metra, s celkovou dĺžkou 25,6 kilometra a 24 stanicami.

Výstavba na trase  sa začala v roku 1979. Prvý úsek bol otvorený v roku 1985 a na jeho trase v dĺžke 4,9 kilometra sa nachádzalo sedem staníc od Smíchovského nádraží po Florenc, kde vznikol prestupný bod s linkou .

Ďalší úsek otvorili v roku 1988 a nachádzajú sa na ňom tri stanice: Radlická, Švermova (Jinonice) a Dukelská (Nové Butovice). Prvé dve stanice sa však využívajú veľmi málo. Je to z toho dôvodu, že v ich blízkosti bola plánovaná výstavba nového sídliska, ktoré sa ale po páde komunistického režimu nikdy nepostavilo. V 90. rokoch 20. storočia boli dostavané tri úseky: v roku 1990 to bol úsek Florenc – Českomoravská, v roku 1994 úsek Nové Butovice – Zličín a zatiaľ posledný úsek otvorili v roku 1998 medzi stanicami Českomoravská a Černý Most.

Linka

Linka je vedená zo severu na juhovýchod a na mapách ju znázorňuje červená farba. Prepravná kapacita cestujúcich linky , prepočítaná na 1 hodinu je v špičke cca 26 900 osôb a v sedle asi 12 600 osôb. Trasa linky  je dlhá 18,1 km a po svojej dĺžke má 20 staníc.

Linka  sa začala z celého systému pražského metra budovať ako prvá. Prvý úsek medzi stanicami Sokolovská (Florenc) a Kačerov v dĺžke 6,6 kilometra sa začal budovať v roku 1966. Otvorený bol v roku 1974. O rok na to sa začalo s predlžovaním metra až do stanice Kosmonautů (Háje). Tento 5,3 kilometra dlhý úsek bol otvorený v roku 1980. V roku 1985 bolo metro predĺžené z Florencu až do Holešovic. Zatiaľ posledný úsek metra s dvoma stanicami Kobylisy a Ládví bol otvorený v júni 2004.

9. mája 2008 boli odovzdané do používania najnovšie stanice Střížkov, Prosek a Letňany. Úsek sa tak predĺžil o 4,6 kilometra.

Vozidlá

V sieti pražského metra sa prevádzkujú/prevádzkovali tieto súpravy:

Typ vozidla	Fotografia	Linky	Poznámky
Prevádzkované vozidlá
M1
81-71M		,	zrekonštruované vozidlá 81-71
Neprevádzkovné vozidlá
R1			išlo len o prototyp, do prevádzky s cestujúcimi sa nikdy nezaradil
Ečš			zachovala sa historická súprava
81-71			súpravy boli modernizované na typ 81-71M; zachovala sa historická súprava

Fotogaléria

• 
  Stanica Malostranská (A)
• 
  Stanica Smíchovské nádraží (B)
• 
  Stanica Nádraží Holešovice (C)
• 
  Prestupná stanica Muzeum (C x A)
• 
  Prestupná stanica Můstek (A x B)
• 
  Prestupná stanica Florenc (C x B)
• 
  Orientačný plán z roku 2007
• 
  Schéma metra nad dverami vo vlaku, 2007
• 
  Mapa Prahy v staniciach metra, 2007
• 
  Označovač cestovných lístkov
• 
  Mechanizmus eskalátora v pražskom metre.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pražské metro

Externé odkazy

• Mapa Pražského metra^{[nefunkčný odkaz]}
• Dopravní podnik hlavního města Prahy, oficiálne stránky (v češtine a angličtine)
• Metroweb Dopravné stránky o pražskej doprave (v češtine)
• Prague Metro (v angličtině)
• UrbanRail Archivované 2006-07-03 na Wayback Machine (v angličtine)