Preskočiť na obsah

Tornaľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tornaľa
mesto
Hlavné námestie
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Vodný tok Slaná
Nadmorská výška 181 m n. m.
Súradnice 48°25′20″S 20°19′49″V / 48,422222°S 20,330278°V / 48.422222; 20.330278
Rozloha 57,76 km² (5 776 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 741 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 116,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1245
Primátor Erika Győrfiová[3] (HLAS-SD, SZÖVETSÉG – ALIANCIA, SME RODINA)
PSČ 982 01
ŠÚJ 515612
EČV (do r. 2022) RA
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Mierová 14
982 01 Tornaľa
E-mailová adresa msutornala@stonline.sk
Telefón 047 / 551 11 00
Fax 047 / 551 11 16
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Tornaľa
Webová stránka: mestotornala.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Tornaľčan[4]

Tornaľa (v minulosti Šafárikovo, maď. Tornalja, Tornallya)[5] je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca.

Tornaľa leží na ľavom brehu Slanej v južnom Gemeri. Nachádza sa vo východnej časti Juhoslovenskej kotliny v Bodvianskej pahorkatine. Mestom, alebo v jeho blízkosti, prechádza rýchlostná cesta R2, cesta I/16, I/67 a II/532, ako aj železničná trať Zvolen – Košice. Revúca je vzdialená 39 km severne, Rimavská Sobota 26 km západne a Rožňava 32 km severovýchodne.

Časti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Tornaľa má tri mestské časti: Behynce (maď. Beje), Králik (maď. Királyi) a Starňa (maď. Sztárnya).

Mestská časť Behynce sa nachádza západne od mesta pri rieke Turiec. Stojí tu reformovaný kostol a zrúcanina kaštieľa z grófa Sentivániho. Králik leží južne od centra a s mestom je stavebne zrastený. Nachádza sa tu reformovaný kostol a klasicistická kúria s parkom. V mestskej časti Králik sa ďalej nachádza aj plážové kúpalisko. Starňa sa nachádza severne od Tornale.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie, na ktorom sa mesto Tornaľa rozprestiera, bolo obývané už v dobe bronzovej, o čom svedčia bohaté archeologické nálezy pilinskej a kyjatickej kultúry. Prvé zmienky o mestskej časti Starňa pochádzajú z roku 1235 a o meste z roku 1245 (Kövi) a z roku 1291 (Tornalya). Tornaľa bola od nepamäti centrálnou osadou stredného toku Slanej a od roku 1853 do roku 1960 sídlom okresu. Po 2. svetovej vojne sa mesto premenovalo na Šafárikovo. V roku 1990 sa vrátilo k pôvodnému názvu Tornaľa (podľa županov Tornallyayovcov).

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 7.509
maďarská-4.331
  
58 %
slovenská-2.262
  
30 %
nezistená-523
  
7 %
rómska-334
  
4 %
iná-59
  
1 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 7.509
maďarský-4.970
  
66 %
slovenský-1.936
  
26 %
nezistený-537
  
7 %
iný-66
  
1 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 7.509
rímskokatolícke-3.219
  
43 %
bez vyznania-1.288
  
17 %
kalvínske-1.254
  
17 %
nezistené-992
  
13 %
evanjelické-426
  
6 %
jehovistické-133
  
2 %
metodistické-62
  
1 %
gréckokatolícke-60
  
1 %

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na kostol v Behynciach

Sakrálne pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Reformovaný kostol, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z 15. storočia. Nachádza sa v opevnenom areáli so vstupnou bránou. Kostol bol barokovo upravený v roku 1768, ďalšia úprava sa uskutočnila v rokoch 1894 a 1936 podľa projektu Z. Tornallaya. V interiéri sa nachádza drevený maľovaný strop s rastlinnými motívmi z roku 1786, drevená baroková kazateľnica so sochou pelikána a murovaná empora. Z pôvodných gotických prvkov sa tu nachádza lomený víťazný oblúk a výklenkové pastofórium z doby vzniku kostola.[6] Na empore sa nachádza organ od Tobiáša a Viliama Kirnerovcov zo Spišskej Novej Vsi z roku 1868.[7] Fasády sú členené oknami s lomeným oblúkom, bývalé presbytérium má oporné piliere. Veža je v hornej časti lemovaná lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Reformovaný kostol v časti Králik, jednoloďová pôvodne ranogotická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. Od obdobia reformácie, podľa písomných dokladov od začiatku 17. storočia, patrí tento kostol reformovaným veriecim ako fília kostola v Tornali. Po zásadnej barokovej prestavbe z druhej polovice 18. storočia sa nedochovali stredoveké architektonické detaily. V interiéri sa nachádza drevená empora a kazateľnica z obdobia prestavby kostola. Ďalšia prestavba, tentokrát neogotická sa uskutočnila v druhej polovici 19. storočia.[8] Fasády kostola sú hladké s oknami s lomeným oblúkom. Veža je členená kordónovou rímsou, pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová funkcionalistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1932-1933. Autorom projektu je architekt Ľudovít Oelschläger. Interiér je krytý železobetónovým trámovým stropom. Kostol predstavuje striedmu modernistickú hmotu kontrastujúcu s vertikálou veže s priebežným oknom a plochou strechou. Vstup je riešený ako portikus s nárožným stĺpom.[9]
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1931.[10] V interiéri sa nachádza neogotický hlavný oltár. Fasády kostola sú členené oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šambránami a opornými piliermi. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.

Ostatné pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kaštieľ grófa Sentivániho v časti Behynce, jednopodlažná trojtraktová barokovoklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 50. rokov 18. storočia. Kaštieľ bol upravovaný na konci 19. storočia a v roku 1902.[11] Momentálne je objekt, ktorého obnova nebola dokončená, opustený a chátra. V interiéri sa nachádzajú kláštorné klenby.[12] Z blokovej stavby vystupuje rizalit ukončený barokovým štítom s erbom lemovaným šiškami. Fasády sú členené lizénovými rámami, okná sú dekorované festónmi v suprafenestrách. Pri kaštieli sa nachádza historický prírodnokrajinársky park.
  • Kaštieľ v časti Starňa, jednopodlažná dvojtraktová neobaroková stavba na pôdoryse písmena U s manzardovou strechou zo 70. rokov 19. storočia. Stavba bola inšpirovaná francúzskymi barokovoklasicistickými zámkami. Fasády kaštieľa sú členené bosovanými pilastrami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Okná majú pôvodné neobarokové mreže. Korunná rímsa trojosového rizalitu má dekoratívne konzoly s festónmi. Kaštieľ sa nachádza uprostred krajinárskeho parku.[13]
  • Klasicistická kúria (Mierová č. 145), jednopodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena E z roku 1834.[14] Deväťosová fasáda je členená lizénovými rámami a oknami s profilovanými šambránami. Okná majú pôvodné košové mreže.
  • Kaštieľ Tornallyayovcov, jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 19. storočia. Fasády majú eklektickú úpravu. Stavbe dominuje trojosový rizalit s motívom slepých arkád s portálom. Okná majú atypické dekoratívne šambrány.
  • Mőszova kúria v časti Králik (Alexandra Pentéka č. 5), jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena U z prvej polovice 19. storočia. Stavbe dominuje stredný trojosový rizalit s konvexným zaoblením ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Po bočných stranách kúrie sú jednoosové rizality. Okná majú rímsové nadokenné suprafenestry.[15]

Turistické zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa tu plážové kúpalisko, ktoré sa rozprestiera na ploche takmer 2 ha. Umelo vytvorená vodná plocha je napúšťaná vodou z morského oka, ktoré sa nachádza v hĺbke približne 40 metrov a z vrtu minerálnej vody. Vodná plocha má rozlohu cca 15 000 m². Súčasťou areálu kúpaliska je 50 m bazén, ihriská, stravovacie zariadenia, autocamping, parkoviská a pitné pramene minerálnej vody ľudovo nazývanej Šťavica.

V mestskom parku Zoltánka sa uskutočňujú rôzne športové a kultúrne podujatia. V parku sa nachádzajú takmer tristoročné platany. Zoltánka je triviálny názov parku patriaci kaštieľu, ktorého majiteľom bol v minulosti rod Tornallyayovcov. Posledným majiteľom kaštieľa bol Zoltán Tornallyay, preto sa medzi obyvateľmi rozšíril názov "Zoltánova záhrada - Zoltán-kert", ktorá sa časom skrátila na názov Zoltánku. V parku za kaštieľom sa nachádza kamenná lavica, na operadle ktorej je reliéf zobrazujúci mongolského vojaka, ako s dýkou odtína bradu mladej panne. Povesť totiž hovorí, že pred vpádom Mongolov v roku 1241 celá rodina majiteľov kaštieľa ušla aj so služobníctvom na bezpečné miesto. V kaštieli ostala jediná panna, ktorá nechcela opustiť rodný dom. Mongoli z nej chceli vymôcť priznanie, kde rodina zakopala rodinné šperky a poklady. Keďže nič neprezradila, Tatári jej za trest odťali bradu. Práve na jej hrdinský čin chcel upozorniť spomínaný reliéf na lavici.

Okrem parku Zoltánka sa v meste nachádzajú parky aj na Hlavnom námestí a na Kostolnom námestí.

Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Radnica

V roku 2006 bol dokončený obchvat mesta Tornaľa. Úsek má dĺžku 10,70 km a nahrádza cestu I/16 prechádzajúcu cez mesto. Výstavba začala v septembri 2003 a úsek uviedli do prevádzky 4. decembra 2006.

Mesto leží na hlavnej ceste I/16, spájajúcej Zvolen a Košice, resp. Rožňavu a Miskolc v Maďarsku. Cez mesto prechádza tzv. Južná magistrála slovenských železníc a množstvo diaľkových autobusových spojov.

Dôležité firmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa tu strojársky priemysel (Unicorn, LVD S2, Aries2). Niekoľko desiatok rokov tu fungoval aj textilný priemysel (závod Ozeta, neskôr Ozeta Neo ), avšak tento závod bol v roku 2007 zatvorený. Pri ceste do Rimavskej Soboty sa nachádza závod Gemerka, kde sa plní minerálna voda Gemerka.

V meste sú dve základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Základná škola Pavla Jozefa Šafárika - s vyučovacím jazykom slovenským /počet žiakov cca 470/ a Základná škola Ferenca Kazinczyho s vyučovacím jazykom maďarským /počet žiakov cca 800/. V Tornali sa nachádza aj gymnázium a osemročné gymnázium, tiež dve učilištia. Predškolská výchova je zabezpečovaná v troch materských školách, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta: materská škola na ulici Školská č. 4 - 6 triedna (vyučovací jazyk slovenský a maďarský), materská škola na ulici Pri Majeri - 2 triedna (vyučovací jazyk slovenský a maďarský) a materská škola na ulici Rožňavská 12/24 - 1 triedna (vyučovací jazyk slovenský).

V meste sa nachádza základná umelecká škola a centrum voľného času www.cvctornala.edu.sk/, tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Čestné občianstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Tornaľčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. Tornaľa - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. ANDREJ ŠTAFURA. Historické organy stredného Gemera. Revúca : Quirinus, O.Z., 2016. ISBN 978-80-972541-0-0. Kapitola Tornaľa, s. 42.
  8. Tornaľa - Králik [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  9. Evanjelický kostol v Tornali [online]. Register architektúry. Dostupné online.
  10. Tornaľa - Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Behynce (Tornaľa) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  13. Starňa (Tornaľa) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tornaľa

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]