Veľká Homoľa (vrch v Strážovských vrchoch)
| Veľká Homoľa | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Bánovce nad Bebravou, Prievidza |
| Obce | Kšinná, Omastiná, Rudnianska Lehota |
| Časť | Suchý |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Nitrické vrchy |
| Povodie | Nitra |
| Nadmorská výška | 975,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°48′33″S 18°24′42″V / 48,8093°S 18,4118°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Kšinnej
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľká Homoľa (975,0 m n. m.[1]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Rudnianska Lehota, približne 12 km severovýchodne od Bánoviec nad Bebravou.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Nitrické vrchy a časti Suchý.[3] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, na pomedzí okresov Bánovce nad Bebravou a Prievidza a zasahuje na katastrálne územia obcí Kšinná, Omastiná a Rudnianska Lehota. Je súčasťou mohutného hrebeňa, vystupujúceho medzi Rudnianskou a Kšinianskou kotlinou a Bánovskou pahorkatinou.[3][2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká Homoľa leží v strednej časti hlavného hrebeňa Nitrických vrchov, v spoločnom masíve s Čiernym vrchom (997 m n. m.). Ten je severným susedom, západne leží Malá Homoľa (909 m n. m.), južne sa nachádza Rokoš (1 010 m n. m.) a východne leží Hradiský vrch (753 m n. m.).[1] Vrch i celý hrebeň patrí do povodia Nitry; východnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky Nitrice, západnú prítoky Radiše, smerujúcej do Bebravy. Najbližšími obcami sú Kšinná a Omastiná na západe a Rudnianska Lehota na východe.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Hrebeň vo vrcholovej časti Veľkej Homole pokrýva riedky porast, umožňujúci sčasti obmedzený kruhový výhľad. Pozorovateľné sú najmä okolité vrchy pohoria a časť Hornonitrianskej kotliny. Pri vhodných podmienkach je možné vidieť južnú časť Veľkej Fatry, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Považský Inovec či Biele Karpaty.[4]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke po hlavnom hrebeni:
- z juhu z Rokoša cez Válovy
- zo severu zo Suchého vrchu
- po
značke cez Kšiniansku poľanu:
- od východu z obce Rudnianska Lehota
- od západu z obce Kšinná
- po
značke:
- od západu z obce Omastiná cez Rázdelie
- od východu z Nitrianskeho Rudna cez Košútovu skalu[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Suchý – geomorfologická časť
- Nitrické vrchy – geomorfologický podcelok
- Zoznam vrcholov v Strážovských vrchoch