Vyšehradská skupina
Vyšehradská skupina | |
Mapa | |
---|---|
Základné informácie | |
Vznik | 15. február 1991 |
Ďalšie informácie | |
Oblasť pôsobenia | Stredná Európa |
Členstvo | Poľsko Maďarsko Česko Slovensko |
Vyšehradská skupina alebo Vyšehradská štvorka (nesprávne: Visegrádska skupina, Visegrádska štvorka[1]), skrátene V4, je od roku 1993 spoločenstvo štyroch stredoeurópskych štátov: Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska, pôvodné založené 15. februára 1991 tromi štátmi, z ktorých jedným bolo dnes už neexistujúce Česko-Slovensko.
Ciele
[upraviť | upraviť zdroj]Vyšehradská skupina je výrazom úsilia krajín stredoeurópskeho regiónu o spoluprácu na viacerých úsekoch spoločného záujmu v rámci celoeurópskej integrácie. Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko vždy boli súčasťou tej istej civilizácie založenej na rovnakých kultúrnych a intelektuálnych hodnotách a spoločných koreňoch náboženských tradícií, ktoré chcú uchovávať a ďalej posilňovať.
Všetky krajiny V4 sa usilovali o členstvo v Európskej únii, pričom svoju integráciu do EÚ chápali ako ďalší krok vpred v procese prekonávania umelých deliacich čiar v Európe prostredníctvom vzájomnej spolupráce. Tento cieľ dosiahli roku 2004 (1. mája), keď sa všetky stali členmi EÚ.
Skupina V4 nevznikla ako alternatíva k úsiliu o celoeurópsku integráciu, ani sa nepokúša súťažiť s existujúcimi funkčnými európskymi štruktúrami. Jej aktivity nijakým spôsobom nesmerujú k izolácii alebo oslabeniu vzťahov s inými krajinami. Naopak, cieľom tejto skupiny je povzbudzovať optimálnu spoluprácu so všetkými krajinami, najmä so svojimi susedmi. Jej najvyšším záujmom je demokratický rozvoj všetkých častí Európy.
Skupina V4 si želá prispieť k vybudovaniu európskej bezpečnostnej architektúry založenej na účinnej, funkčne komplementárnej a vzájomne posilňujúcej spolupráci a koordinácii v rámci existujúcich európskych a transatlantických inštitúcií. V záujme zachovania a podpory kultúrnej súdržnosti sa v rámci skupiny V4 zintenzívni vzájomné odovzdávanie hodnôt na úseku kultúry, vzdelávania, vedy a výmeny informácií.
Všetky aktivity Vyšehradskej skupiny sú zamerané na posilňovanie stability v stredoeurópskom regióne. Členské krajiny chápu svoju vzájomnú spoluprácu ako výzvu pre seba a jej úspech ako najlepší dôkaz svojej schopnosti integrovať sa aj do takých štruktúr, ako je napríklad Európska únia.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Názov a symbolika Vyšehradskej skupiny historicky pochádza z roku 1335, keď sa konalo stretnutie českého (Ján Luxemburský), poľského (Kazimír III. Veľký) a uhorského (Karol I. Róbert z Anjou) kráľa v uhorskom (dnes maďarskom) meste Vyšehrad.
Vznik dnešnej V4 sa datuje na 15. februára 1991, keď sa hlavy štátu alebo vlády Česko-Slovenska (Václav Havel), Maďarska (József Antall) a Poľska (Lech Wałęsa) stretli vo Vyšehrade, aby obnovili spoluprácu medzi troma krajinami, štyrmi národmi. Podpísali deklaráciu o vzájomnej spolupráci a vytvorili tak tzv. Vyšehradský trojuholník[3] (angl. Visegrád Triangle[4]). V roku 1993 po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bola skupina premenovaná na Vyšehradskú štvorku (V4).
Hlavným cieľom vzájomnej spolupráce bolo podporiť proces európskej integrácie a transformáciu ekonomík. Vstup členských štátov V4 do Európskej únie, ktorý bol v týchto štátoch odsúhlasený v referendách sa uskutočnil 1. mája 2004.
Jedinou inštitúciou Vyšehradskej skupiny je Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave, schválený v roku 1999.[5]
Pri príležitosti 30. výročia organizácie vydala vo februári 2021 Slovenská pošta v spolupráci s poštami Česka, Maďarska a Poľska známku v hodnote 1,70 eur. Autorom návrhu je Agnieszka Sobczyńska.[6]
Predsedníctvo
[upraviť | upraviť zdroj]Rotujúce jednoročné predsedníctvo, kde predsednícka krajina pripraví program V4 na rok svojho predsedania. Ročné predsedníctvo začína 1. júla a končí sa 30. júna nasledujúci rok.
Poľské | Maďarské | Slovenské | České | Česko-Slovenské |
---|---|---|---|---|
1991/92 | ||||
1992/93 | 1993/94 | 1994/95 | 1995/96 | |
1996/97 | 1997/98 | 1998/99 | 1999/00 | |
2000/01 | 2001/02 | 2002/03 | 2003/04 | |
2004/05 | 2005/06 | 2006/07 | 2007/08 | |
2008/09 | 2009/10 | 2010/11 | 2011/12 | |
2012/13 | 2013/14 | 2014/15 | 2015/16 | |
2016/17 | 2017/18 | 2018/19 | 2019/20 | |
2020/21 | 2021/22 | 2022/23 | 2023/24 |
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Stretnutie prezidentov V4 v roku 2003 v Budapešti
-
SÚZA v Bratislave, sídlo Medzinárodného vyšehradského fondu
-
Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny vo februári 1991
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Maďarské mesto Vyšehrad (maď. Visegrád), podľa ktorého bola skupina pomenovaná, má podľa zoznamu exoným publikovaných Úradom geodézie, kartografie a katastra SR (podľa § 18 ods. 7 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov v tejto podobe záväzné pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy) v slovenčine štandardizovanú podobu Vyšehrad.
- ↑ KFT., Webra International. The Visegrad Group: the Czech Republic, Hungary, Poland and Slovakia | O Vyšehradskej skupine [online]. www.visegradgroup.eu, 2006-09-25, [cit. 2017-06-23]. Dostupné online.
- ↑ V JURČOVÁ: Stratégia zaistenia energetickej bezpečnosti krajín V4 v oblasti ..., IS MU, Online
- ↑ The Visegrad Group and CEFTA - Historical events in the European integration process (1945–2014) - CVCE Website [online]. www.cvce.eu, [cit. 2018-03-22]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Medzinárodný vyšehradský fond - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR [online]. www.mzv.sk, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online. Archivované 2017-10-24 z originálu.
- ↑ Slovenská pošta vydala spolu s Poľskom, [online]. Bratislava: N Press, 2021-02-15, [cit. 2021-02-18]. Dostupné online.