Wikipédia:Stránky na zmazanie

Slepúch (rozlišovacia stránka)

Na základe opakovaného umiestnenia urgentu (s ktorým súhlasím) a diskusie dávam na hlasovanie. Urgent mi nepripadá ako najlepšie riešenie pre rozlišovaciu stránku (nakoľko nemôže spĺňať kritéria minimálneho článku) a lepšiu šablónu nemáme, preto radšej otváram hlasovanie. Dôvody pre zmazanie sú nasledovné;

• stránka neplní účel rozlišovačky tak, ako sú zamýšľané – síce odkazuje na rôzne významy slova, ale na mnohé z nich opakovane (kvôli historicky zložitej systematike), čo postráda zmysel rozlíšenia tých istých slov v rôznych významoch, ak ma to potom vždy presmeruje na ten istý odkaz
• sama o sebe existuje stránka slepúch, na ktorú sa táto stránka odkazuje trikrát – väčšina informácií by teda mala byť presunutá priamo na túto stránku
• obsahuje rôzne systematiky – to by malo byť uvedené priamo daných stránkach ako synonymá či rôzne významy daného pojmu alebo na podstránke systematiky týchto rodov, nie na rozlišovacej stránke. To to má čitateľ hľadať na rozlišovačke?
  • časti navyše už pod Slepúch#Systematika uvedené sú
• spája tri rôzne pojmy dokopy – slepúch, slepáň, slepýš. Áno, biologicky sú to v niektorých prípadoch alebo historicky boli synonymá, no nepripadá mi najlepšie presmerovávať tri rôzne slová na jednu rozlišovaciu stránku; tieto veci by mali byť umiestnené priamo na daných stránkach so zmienkou, že tamto existuje ako synonymá
• sekcia Poznámky má sama o sebe skoro takú dĺžku, ako obsah textu stránky. To znie ako niečo, čo má byť priamo na stránke článku, nie na rozlišovačke, pokiaľ potrebujeme toľko dovysvetliviek. (Osobne mi to teda takisto znie ako niečo, čo pisateľ nevie dostatočne vyvsteliť na malý počet slov, takže si to samo o sebe pýta stránku určenú priamo na to, i keď teda toto mi nepripadá ako encyklopedický text, ale historické zhodnotenie situácie.)

Obsah stránky je síce spracovaný kvalitne, ale podľa môjho názoru pre potreby Wikipédie nevhodne (hlavne na rozlišovačku, a potenciálne na Wikipédiu ani nepatrí – Wiki by nemala obsahovať historické syntézy dostupných údajov, ale encyklopedický systém na základe aktuálnych poznatkov). Preto navrhujem prepracovanie článku a i nejakú redukciu (hlavne odkazov na tie isté články, konkr. napr. slepúchovité – to má byť na danej stránke, nie tu).

Čistejším riešením než UU mi pripadá hlasovanie, takže preto sem. Diskusia vítaná. --KormiSK (diskusia) sa nepodpísal(a)

Hlasovanie

Za

1. Za KormiSK (diskusia) 20:00, 8. máj 2024 (UTC)
2. Za Jednoznačne za. 100% súhlas s Kormiho odôvodneným vyššie.--Jetam2 (diskusia) 20:06, 8. máj 2024 (UTC)

Proti

1. Proti Ozdrojovaná podoba RS o pojme slepúch v rôznych podobách s odkazmi na dané články. Vasiľ (diskusia) 11:39, 9. máj 2024 (UTC)

Zdržal sa

1. Neutral Nateraz sa neviem rozhodnúť no môj hlas by bol asi za zachovanie článku. Stránok tohto typu je tu už viacero. Podľa môjho osobného názoru stránka nie je až v takom (zlom) stave aby sa vymazala. I keď chápem že súčasný stav hesla resp. rozlišovacej stránky nie je ideálny. Keby stránka na SK wiki (po hlasovaní) zostala, bolo by vhodné sa zhodnúť na jednej (dlhšej / kratšej) verzii. --Fillos X. (diskusia) 09:22, 9. máj 2024 (UTC)
2. Neutral Podle diskuse. -OJJ^✉ 11:33, 9. máj 2024 (UTC)

Diskusia

Marná snaha, marná volání, přebujelá taxonomická hesla se na zdejším projektu hromadí, jistí kolegové je neradi vidí, a tak se začnou zakládat SNZ i k heslům, která nepovažuji za příliš problematická. Je mi líto, že musím trávit čas delším traktátem, který navíc opět nepovede k plodné diskusi, leč vyjádřit se musím.

Současný pohled slovenské Wikipedie na taxonomii považuji za extrémně nešťastný. V obecných heslech se hromadí extrémně dlouhé souhrny, sic precizně zpracované, ale pro Wikipedii hraničící s grafomanií. Slepúch je relativně dopře zpracovaný, jsou zde horší kandidáti, naposledy Jastrabovité, ze starších např. zcela nečitelný Človek rozumný. Pokusím se problémy podobných hesel shrnout bodově jako komplexní odpověď:

• Obsahově to často připomíná seznam zdrojů pro odbornou závěrečnou práci, ne o encyklopedické heslo. Pro běžného čtenáře je takový text, když ne nesrozumitelný, tak zcela nečitelný. Anglická Wikipedie k tomu používá šablonu en:Template:Technical, ke které nemáme ekvivalent. Upozorňuji však, že pro mě jsou stejně nečitelná hesla jako Maxwellove rovnice nebo různé ekonomické pojmy (a naopak systematická hesla jsou mi srozumitelná), takže v tomto ohledu jde vždy o relativně subjektivní věc (pomíjím, že IPv6 zasahují do rozličných témat, což možná svědčí o pokročilé genialitě).
• Chápu snahu vytáhnout ze zdrojů všechna možná vymezení termínu X, ale považuji ji za zcela nešťastnou. Lidská kultura se ne nadarmo označuje jako kumulativní; poznatky se na sebe nabalují, překonané se stávají věcí minulosti. Wikipédia nie je databáza všetkých informácií. Představa, že si poučený čtenář bude vyhledávat věci v knihách z poloviny minulého století, či snad z konci 19. století a následně si půjde hledat článek do Wikipedie, je dle mého názoru lichá. Wikipedie má jednoznačně shrnovat současný stav vědění a teprve následně se zabývat historií, výhodu má přičemž její aktualizovatelnost (autoritu k tomu často jsou, když nahoře zmiňuji článek jastrabovité, existuje např. https://www.worldbirdnames.org/new/ a https://birdsoftheworld.org/bow/home). Nebudu zde podrobně rozebírat sporné a nesporné věci systematiky, jenom upozorňuji na skutečnost, že systematika má prakticky odrážet předpokládané příbuzenské vztahy a slovem prakticky myslím, že i zdejší kategorické stromy nebo systém v infoboxech musí z něčeho vycházet. Primární systém v článku má korespondovat se systematickým stromem kategorií.
• FYI: Pro nás je to irelevantní, ale pro zajímavost uvádím, že cs:Wikipedie:Žádný vlastní výzkum uvádí Pokud se tedy nějaká část článku opírá o primární zdroj, musí se vyhýbat jakýmkoli analýzám, syntézám, interpretacím, výkladům či hodnocením informace obsažené v primárním zdroji. Což zdejší pravidlo neuvádí, takže se o to, jak říkám, nelze opírat. Řada zveřejňovaných systému ale vždy na konci obsahuje seznam zdrojů, pro čtenáře nesnadno ověřitelný. Výsledný systém si čtenář může ověřit teprve tehdy, otevře-li všechny jednotlivé zdroje a na základě nich tento systém rekonstruuje. Autor Wikipedie tak v tomto případě vystupuje jako autorita, jež souhrnný systém vytváří (včetně pomocných písmen a dalších). Z mého pohledu jde tak o vlastní výzkum, což bude jádro pudla, proč se mu na jiných Wikipediích vyhýbají.
• Extrémně problematická je nevyváženost takových hesel. Článek o taxonu by měl zahrnovat nejen informace o systému, ale i o předpokládané evoluci (více či méně souvisí se systémem a je více či méně spekulativní), popisu (sdílené odvozené znaky), ale i chování, ekologii, rozšíření, místu v kultuře či ohrožení (záleží na úrovni taxonu). Všechny tyto sekce by měly být v ideálním případě stejně obsáhlé pro vyváženost celkového textu. Pokud by mělo dojít k doplnění podobných hesel tímto způsobem, snadno by překročila doporučenou délku článku (nicméně en:Wikipedia:Article size zde opět chybí).
• Upozorňuji, že i tato hesla budou zastarávat a čím komplikovanější budou, tím hůř se budou provádět aktualizace.

Celá tato situace je nešťastná, protože řada těch systémů není nijak problematická, ale řada ano, stejně jako přístup IPv6 adres. Výsledkem je rozdělení komunity na konkrétní frakce, mezi nimiž bují antipatie, což je na komunitním projektu největší zlo. Pokud bych měl doporučit svůj názor, tak podrobné systémy (jako u hesla Jastrabovité) mají své místo v samostatném hesle "Systematika XYZ", v hlavním hesle pak mají své místo stručné systémy, na základě nichž vychází i kategorizační systém, plus důležité historické nebo alternativní pohledy v textové podobě. Tento návrh už zazněl několikrát, nevím, proč je problém se tomu přizpůsobit. Doporučuji se koneckonců podívat, jak to vedou ostatní velké Wikipedie včetně enwiki či dewiki. Není výjimkou najít heslo jako en:Virus, k němu en:Virus classification a paradoxně i en:Introduction to viruses. Bohužel zdejší diskuse končí maximálně shrnutím, že pouze jeden redaktor ví, jak je to správně, všichni ostatní redaktoři na všech Wikipediích (s formálním vzděláním v oboru či bez) to chápou zle; a pak podobnou guerrillou ze strany dalších editorů skwiki. -OJJ^✉ 11:33, 9. máj 2024 (UTC)

Stručne, lebo už som vám to písal opakovane a vy si stále hudiete svoje: Predovšetkým: RS stránka slepúch nemá so systematikou v článkoch vôbec nič spoločné. To sme na tom tak zle, že aj toto si uvedomiť je problém? Ide o rozlišovačku, ktorá by takto vyzerala bez ohľadu na všetko ostatné, jedine by odpadli poznámky pod čiarou, ktoré by boli inde, keby v tejto malej wikipédii existovali články, do ktorých by som to mohol dať a na ktoré by sa dalo odkázať. Lenže nie sú. Potom je lepšie, aby tá informácia bola uvedená aspoň ako poznámka pod čiarou. Rozoberáte tu teda veci, ktoré s týmto hlasovaním nemajú vôbec nič spoločné.

Napriek tomu môžem na rýchlo odpovedať na ostatné, hoci toto všetko sa už preberalo v iných diskusiách. Ako jeden z problematických redaktorov samozrejme odmietate čítať a porozumieť, čo sa vám opakovane vytýka, vyvracia a podrobne píše a neustále si hudiete svoje, stále to isté:

1. Ak je niečo prehľadné, to ešte neznamená, že je to správne. V prípade systematiky to bohužiaľ platí prakticky vždy.

2. Spájate tu veci, ktoré nemajú so sebou nič spoločné. Aká "systematika v tejto wikipédii"?? Ten článok o človeku vôbec nie je rovnaký ako tisícky iných systémov na tejto wikipédii, vrátane tých, čo som písal ja. A má to veľmi dobré dôvody, ale to je už iná téma. Takže o čom to tu píšete? Z jedného článku usudzujeme na tisícky ďalších? To má byť "argument"? AK chcete riešiť konkrétny článok, tak ho riešte (máte aj e-mail, môžete poslať mail) a nemiešajte hrušky a jablkami.

3. Snažíte sa ohovoráť (pokiaľ ide o nedávne články) texty odzdrojované veľmi kvalitnými súčasnými textami. Už to samé o sebe je komické. To, že sú v článkoch DOPLNKOVO uvedené aj zdroje a niektoré názvy zo starších systémov, neznamená, že ten systém ako taký je na nich založený, ani nič podobné, a aj to tam je obyčajne explicitne tak uvedené. Aj tu znova: To má byť teda "argument"?

4. V anglickej wikipédii existujú milióny článkov, kde sú veci rozpísané, vrátane početných článkov o taxónoch z 19. storočia (že?). Tu také články nie sú, preto sú tie informácie umiestnené priamo do systémov (prípadne v tomto prípade do RS), aby aspoň niekde boli. Môžete si byť istý, že to ani zďaleka nie sú všetky informácie, ktoré by sa sem dali uviesť, je to úplne základný výber, aj keď to tak pre laika asi nevyzerá.

5. Zmysel písania synoným je trojaký: a) Je to prakticky druhá hlavná činnosť taxonómie. b) Staršie názvy majú prísne vzaté prednosť pred novšími, i keď sa táto zásada pri vyšších taxónov žiaľ často porušuje. c) Z praktického hľadiska ide o to, že ľudia čítajú rôzne texty a podľa toho hľadajú rôzne názvy. Ide teda o to, aby to tu našli. Keď už to nemá vlastný článok, tak je to aspoň niekde spomenuté.

6. Pozrite si, ako sú robené systémy veľkých taxónov na Encyclopaedii Britannice online. Aj tým odkážete, že to majú zle?. Tam tiež nemajú urobené podčlánky, tak je to všetko v hlavnom systéme.

7. Samozrejme, že môže byť namiesto sekcie Systematika v nejakom článku samostatný článok o systematike. Ojedinele je to tak urobené aj na anglickej wikipédii. A načo je to dobré? Pokiaľ text nie je nekonečne dlhý (čo v tejto wikipédii nie je), je úplne jedno, či je to v samostatnom článku alebo dole v hlavnom článku, Keď to niekoho nezaujíma, tak tú kapitolu v hlavnom článku preskočí. Ak niekto čaká tak ako často na anglickej wikipédii len nejaký prehľadný púhy zoznam položiek (povedzme rodov v rade), tak to nie je žiaden "systém", je to len nejaký úhľadný zoznam položiek. S vedou (taxonómiou, systematikou) to nemá nič spoločné, je to skôr nejaká databáza/zoznam. Čiže také niečo v článku samozrejme môže byť, trebárs aj v úvode článku, ale nie je to systematika.

8. Očividne nechápete (lebo ani ja som to veľmi dlho nechápal), že systémy uvedené na iných wikipédiách väčšinou nemajú s realitou literatúry nič spoločné. Ide o väčšinou (nie vždy) o čisto náhodný výber jedného systému (často je aj priamo v rozpore so zdrojmi v článku citovanými - porovnaj napríklad na en wiki Diploglossa, ak sa dobre pamätám), ktorý sa mylne prezentuje ako fakt a aktuálny stav vedomostí. V skutočnosti po otvorení príslušnej literatúry človek uvidí úplne iné systémy a nie jeden ale minimálne dvadsať, a tým myslím novú, nie starú, literatúru. To, že sú v článkoch občas pre úplnosť aj nejaké starie názvy, je preto, že sa až na pár výnimiek dodnes vyskytujú v literatúre (pričom taká en wiki samozrejme vyvoláva mylný dojem, že to tak nie je), ani zďaleka tam nie sú všetky staré názvy, to vy len nemáte poňatia o rozmanitosti systémov, lebo ste zmätený anglickou wikipédiou alebo prvými výsledkami v googli. Pri systematike je to o to závažnejšie,že žiadne jeden súčasný správny systém čohokoľvek neexistuje, čo je dané už podstatou veci. Systém sa totiž mení podľa použitej definície taxónu (napr. definície druhu, spájanie/rozpájanie sesterských taxónov atď.), podľa použitého základného kritéria (morfológia, DNA, proteíny...), použitého váženia znakov, použitej vzorky (jednak jedinca a jednak konkrétnej časti bunky), použitej štatistickej metódy na vyhodnotenie (milión možností) atď. a neexistuje žiaden spôsob, ako rozhodnúť, ktorá z týchto metód je správna a ani nikto takýto spôsob nepredpisuje. Aj ak sa obmedzíme povedzme len na nukleárnu DNA, tak platných správnych výsledkov môže byť aj sto, čisto zo štatistických dôvodov.

9. Najvtipnejší "argument" je ten, že články sú nevyvážené. a) Áno niektoré sú a niektoré nie sú. A čo ja mám s tým? Ja som tie články skoro nikdy ako celok nepísal a dávam do poriadku len to, čo stíham a čo má prioritu, teda systém. Moja snaha nie je prepisovať celé články a ani nemám (ja ani nikto iný) žiadnu písanú či nepísanú povinnosť niečo také robiť, keď chcem meniť akúkoľvek konkrétnu časť článku. Takže čo má byť toto za "argument"? Ak sa vám zdá nejaká časť článku príliš krátka, tak ju predĺžte. b) V článkoch o väčších taxónoch (na rozdiel od článkov o druhoch), keď už to berieme prakticky, väčšinou (lebo sú aj početné výnimky) sú akékoľvek slovné omáčky úplne vedľajšia informácia, lebo väčšie taxóny dnes už niekedy ani nemajú žiadne spoločné pozorovateľné znaky, len majú genetickú príbuznosť (povedané laicky) a nič viac. Preto čokoľvek iné, čo v tých článkoch je, okrem systému je tam doslova nasilu a ani to nikto reálne nebude používať, lebo v realite sa nikto nikdy nestretne s ničím iným len s taxónmi okolo úrovne druhu. Všetko nad tým sú často len pomocné výrazy pre skupiny taxónov. Bohato by stačilo, keby tam bol len systém, jeho história, a nič iné; a bol by to dokonalý článok.

10. Primáty (ak už ste to načali) mohli byť dávno aktualizované. Aj to bolo už pripravené. Diskusiami ako touto ste sa úspešne postarali, že sa tak nestalo. Na intrigy nezvyknem reagovať odmenou v podobe napísania článku. A týka sa to aj mnohých iných článkov. Blahoželám vám (ako skupine problematických redaktorov) k rozvoju slovenskej wikipédie.

11. Asi som nereagoval na všetko. Naozaj nemám čas rozoberať vetu po vete, lebo to, čo ste napísal je čistá demagógia. Keby to písal niekto, kto píše kvalitné systémy, nepoviem, ale práve vy O "kvalite" systémov, ktoré sem vkladáte vy, radšej pomlčníme alebo ich začnem (tak ako by bolo treba) mazať? Dôvodov na ich odstránenie je totiž veľa (jeden zdroj, jeden výsledok z googlu, často 10 rokov starý, úroveň škôlky a pod.). Mali ste ich hotové za 5 minút. Tak aj po obsahovej stránke vyzerajú. Ale hlavne, že sú prehľadné. 2A02:AB04:313C:BB00:AD1D:5A0:3AC7:AC26 11:57, 10. máj 2024 (UTC)

Osobně do slovenské Wikipedie obsahově přispívám spíše minoritně, dílem i kvůli rezignaci na podobné nekonečné, arogantně vedené diskuse. Určité diskutabilní věci, především staršího data, zcela jistě vyhledáte, to nepopírám (a já můžu kontrovat a tak se zde můžeme hádat jako děti na pískovišti). Navzdory tomu si však plně stojím za názorem, že přehlednost má být prvořadá. Do Wikipedie půjdou informace hledat především středoškolští studenti (na referáty, takže určitě nehledají dokonalou systematiku), pak vysokoškolští studenti (ano, těm se mohou určité vytažené zdroje hodit, ale pochybuji, že na takové úrovni), ale pak především "běžní" neodborníci, co hledají stručnější a přístupné informace o daném tématu. Odborník si najde rovnou kýženou literaturu, a nemusí proto chodit do Wikipedie. A toto je až nadmíru odborná úroveň, mohu-li srovnat se zdejším středním a vysokým vzděláním v oboru. Sluší se ještě doplnit, že řada SŠ snad ještě ani nezavadila o moderní systematiku, běžná populace tím pádem ještě méně a Wikipedie tak může poskytnout určitý wow efekt, že prvoci nejsou přirozená skupina, že sokoli nejsou blízce příbuzní s dravci atd. Nepřístupnou formou tento klad doslova promrháte, ale to je věcí filosofie. Metaforicky, pokud hodláte udělat z okresní silnice, kudy spousta lidí chce jen pojíždět domů a do práce, závodní okruh, tak to ocení jenom minorita řidičů, i kdybyste měl sám schopnosti Fittipaldiho.

Je vhodné hledat inspiraci u větších Wikipedií, a proto doporučuji k přečtení en:Wikipedia:Make_technical_articles_understandable, konkrétně například For example, a topic in advanced mathematics, specialist law, or industrial engineering may contain material that only knowledgeable readers can appreciate or even understand. On the other hand, many subjects studied at an academically advanced level remain of interest to a wider audience. For example, the Sun is of interest to more than just astronomers, and Alzheimer's disease will interest more than just physicians. (taxony lze jistě zařadit do tohoto ranku) a také Articles should stay on topic without twisting the truth or telling "lies-to-children", but they should also be self-contained when possible, and should not take prerequisite knowledge for granted or gratuitously use unexplained jargon or advanced technical notation: shortcuts which save time and effort for experts can be barriers to the uninitiated.

A nakonec: RS stránka slepúch nemá so systematikou v článkoch vôbec nič spoločné. Má, o čemž víte nejlépe sám: skutečnost, že Vašeho přístupu obecně má řada editorů slovenské Wikipedie doslova plné zuby (a jsou ve většině, včetně správců, a to mnoho let), na základě čehož vznikají i podobné diskuse. Jde o výsledek dlouhodobé eskalace, kterou by místo slepúcha mohl odnést jakýkoli jiný článek. Z hlediska pravidel je to často oboustranná ukázka Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia. Já, ačkoli se mi snažíte přisoudit opak, si z profesionálního hlediska snažím zachovávat odměřený přístup (zde jsem se také zdržel, byť shrnul problém, který IMO Wikipedii škodí), protože respektuji obsahovou pečlivost, které jste schopen. Odpovězte si nicméně sám, proč jsou na tom jiné Wikipedie jinak, proč jste se zde dostal i do sporu s odborníky s formálním vzděláním v různých oborech (doktoráty od biologie po ekonomii a filosofii mít zcela jistě nemůžete), proč proti Vám stojí většina aktivních editorů. Doberete se k tomu, že nejste schopen kolektivní spolupráce a kolektivního chování a zřejmě zastáváte jinou filosofii, jakou by se tento projekt měl podle většinového názoru ubírat, protože není statisticky možné, že rozumíte taxonomii [či všem oborům?] lépe než zástup odborných i laických editorů anglické či německé Wikipedie. V tom případě ale netuším, proč jste si již před lety nezaložil vlastní webovou encyklopedii, kde si pravidla určíte sám, spolupracovníky si budete volit rovněž sám a ztrácíte čas s Wikipedií – na tuto otázku by mě odpověď skutečně zajímala, protože žádné finanční benefity Vám ze zdejšího prostředí neplynou.

Toto nicméně berte jako poslední reakci a případné reakce rovněž omezte na stručnější podobu; dopisování si je ztráta času pro nás oba. -OJJ^✉ 13:05, 10. máj 2024 (UTC)

Ještě doplním, že některé články na anglické Wikipedii samozřejmě nejsou zcela korektní a mám, troufnu si říct, i určité poňatia o rozmanitosti systémov (některých), aniž bych musel být zmätený anglickou wikipédiou alebo prvými výsledkami v googli. Jenom, kupříkladu, zastávám názor, že je často lepší čisto náhodný výber jedného systému (spíše než náhodný na základě autority, jako je IOC u ptáků), který budeme považovat za "hlavní" a na základě kterého vybudujeme i celý kategorizační strom atd. Protože jako si autoři volí různé systémy, i Wikipedie potřebuje pro praktické účely zvolit jeden z vhodných systémů, které si kvůli zákazu vlastnímu výzkumu sama vytvářet nemůže (a zbytek lze potlačit/zmínit jako alternativy > samozřejmě v průběhu času můžeme a máme systémy překopávat, proto jsme aktualizovatelný projekt!). Spoustu věcí lze pak řešit i opisem > je-li dobře podloženo, že jsou např. taxony A, B, C, D a E v rámci taxonu Z příbuzné, ale různí se názory na systematické postavení mezi nimi, nevidím problém ani v tom podobnou akademickou debatu pro účely Wikipedie vynechat. -OJJ^✉ 14:19, 10. máj 2024 (UTC)

Za mňa veľmi výstižné zhrnutie doterajšieho stavu. Ďalším faktorom je niekedy až príliš veľa zdrojov. Samozrejme je pekné, že ip má prístup k toľkým knihám/periodikám etc., ale vo väčšine prípadov je to na škodu. Všeobecne platí, že niekedy je menej viac. Niektoré predošlé/spomínané OJJom rozlišovacie stránky budia dojem, že autor sa snažil zachytiť všetky možné významy až sa v tom sám zamotal. Teda venujem sa všetkému, ale vlastne ničomu. Myslím si, že je niekedy lepšie priznať si chybu alebo nevedomosť či požiadať o pomoc než tvrdošijne trvať na svojom riešení, pretože jazykoveda/lingvistika nie je univerzálnym kľúčom na pochopenie všetkých problematík rôznych odborov. Osobne by som túto tému skôr otvoril/presunul do Wikipolitiky. --Róbert Jahoda (diskusia) 17:11, 9. máj 2024 (UTC)

To je pekné, že aj vy (ako vždy) reagujete na niečo, čo vôbec nie je predmetom tohto hlasovania. K obsahu vášho úmyselne obsahovo prázdneho príspevku: 1. Výstižné na tom nie je nič. Žiaden "stav" tu nie je. Sú tu tisícky článkov a každý druhý je spracovaný úplne inak, takže by sa muselo diskutovať o jednotlivých článkoch. Tak aký "stav"? 2. Žiadne "príliš veľa zdrojov" neexistuje. Tie zdroje v článkoch nie sú pre vaše estetické potešenie, sú tam uvedené presne tie zdroje, ktoré boli použité. Uprednostňujete uvádzanie informácií bez zdrojov, len aby ste nemali pocit, že je zdrojov "príliš veľa"?. 3. Rozlišovacia stránky nebudia dojem, že sa autor snažil zachytiť všetky možné významy, oni také sú a to je presne ich zmysel a účel. Nikto sa do ničoho nezamotal. Nevydávajte svoju neschopnosť rozumieť písanému textu za zamotanie sa niekoho iného. 4. O akej chybe hovoríte? Kde tu bola doložená jedna jediná chyba? Chyba čoho? Slepúch je dokonalá rozlišovačka. Čo to tu píšete za nezmysly? 2A02:AB04:313C:BB00:AD1D:5A0:3AC7:AC26 11:57, 10. máj 2024 (UTC)

„	Žiadne príliš veľa zdrojov neexistuje	“
– Ip adresa

potom realita v článku napr.: Právna spôsobilosť (kde za vetou sa nachádza 25 ZDROJOV, namiesto umiestnenia jednotlivých zdrojov k príslušnému výkladu).--84.245.121.218 16:55, 10. máj 2024 (UTC)

Presúvam z miesta, kam umiestnila IP, kam text rozhodne nepatrí (nie je to môj názor a nie je súčasťou návrhu):

Asi to nepatrí na toto miesto, ale je to jedno, kam to napíšem:

• ad 1: Stránka plní účel rozlišovačky, je to úplne vzorová rozlišovačka. Nie je tam nič "opakovane". A ak tam je opakovane, tak len preto, že príslušné samostatné články na tejto wikipédii neexistujú a ako tak pozerám podľa tej diskusie ani nikdy existovať nebudú, leby vy znechutíte aj desať svätých.
• ad 2: Podotýkam, že tento bod tu píše človek, ktorý úplne vážne požadoval, že článok o dravcoch ako cicavcoch a dravcoch ako vtákoch má byť jeden článok! Už tu by som mohol skončiť, lebo tým pádom je jasné, na akej úrovni "argumentácie" sa tu pohybujeme a takéto návrhy hraničia s vandalizmom. Ale môžem pro forma aj reagovať: Stránk slepúch je článok o rode, nie o slove slepúch. Stránka slepúch sa tak volá, ako sa volá, čisto z toho dôvodu, že tak vznikla a nikto vtedy ďalej nezaoberal rozlišovaním významov. Podľa správnosti by sa mala volať slepúch (rod) a súčasná rozlišovačka by sa mala volať jednoducho slepúch. Takže už tu ten tvoj "argument" nedáva zmysel. Pokiaľ ide o obsah, áno, ľubovoľná RS sa nasilu dá napchať do ľubovoľného iného článku. To ale nie je princíp ako je písaná táto wikipédia, keďže má rozlišovacie stránky, a nie je to ani princíp akým je písaná akákoľvek iná veľká encyklopédia. Existujúci článok nie je o slove slepúch, ale o jednom konkrétnom rode. Je mi jasné, že ty, ani nikto iný v tejto diskusii, okrem OJJ, netuší ani len to, čo som tu teraz napísal, hoci to nie je zložité. Ale hlavne, že diskutuješ.
• ad 3: Neobsahuje rôzne systematiky. Obsahuje rôzne významy slova slepúch. Očividne netušíš, čo znamená slovo systematika. A netušíš, na čo slúžia rozlišovacie stránky. Roky si upozorňovaný na to, aby si si dal vysvetliť základné veci fungovania TEJTO wikipédie predtým, ako začneš čokoľvek riešiť; nielenže si to neurobil, ale namiesto toho, ešte chceš nútiť druhých, aby sa prispôsobili tvojim neznalostiam. Toto by si nemohol robiť na žiadnej inej wikipédii.
• ad 4: "časti sú uvedené" už v Systematike - A čo má byť? Ak je nejaké slovo už uvedené v inom článku, tak nesmie byť v rozlišovačke alebo nesmie mať svoj vlastný článok? To má byť vtip?
• ad 5: Nespája žiadne tri pojmy. Očividne netušíš, čo je to pojem. Spája tri rôzne výrazy. Samozrejme, že sa môže urobiť trikrát tá istá rozlišovačka s iným nadpisom, ale aký by to malo praktický význam? Žiaden. Spojené to je hlavne preto, aby bolo vidno, ako tie výrazy spolu súvisia a preto, aby sa nemuseli sledovať zmeny obsahu trikrát na troch rôznych miestach (čo nikto nikdy kontrolovať nebude). Máš nejaký problém s nájdením HRUBÝM zvýraznených slov v existujúcej rozlišovačke?
• ad 6: a) Je úplne irelevantné, aká dlhá je ktorá časť rozlišovačky. Podobu rozlišovačky určuje jej téma (niekedy stačia dva významy, niekedy treba aj 50). b) Ja už som to tu niekde v inej diskusii písal. Keby existovali články, tak dám text z poznámok do článkov (okrem tej prvej poznámky, tá by ostala). Ale neexistujú. Potom mám dve možnosti: Buď informáciu neuvediem vôbec a o mesiac ani nebudem vedieť, že vôbec existovala (to má byť cieľ?), alebo ju uvediem aspoň ako poznámku pod čiarou. Ktorá z týchto možností je vhodná pre čitateľa? Samozrejme druhá. Už preto, že dnes sa ľudia dostávajú do slovám - cez google a inak - aj keď nie sú v nadpise článku, takže to dotyčného hodí aspoň priamo do tej poznámky pod čiarou a dostane niečo namiesto inak ničoho.

Zhrniem: Celé hlasovanie je založené na chybným predpokladoch a dôvodoch a neznalosti základného fungovania TEJTO wikipédie a rozlišovacích stránok. Zdôvodnenie je neplatné. Jediné, o čom sa tu môže hlasovať, je to, že sa urobia paralelne dve/tri takmer rovnaké rozlišovačky s rôznymi názvami (slepúch, slepáň, slepýš), lebo to je jediné z vyššie uvedeného textu, čo má aký-taký zmysel. 2A02:AB04:313C:BB00:AD1D:5A0:3AC7:AC26 12:29, 10. máj 2024 (UTC)

Týmto taktiež IP upozorňujem na to, aby neútočil na ostatných redaktorov (viď napr. bod 11 v správe smerom na OJJ). Takéto výkriky tu vážne nepotrebujeme. Mimo toho už len bod 1 v tejto poslednej správe je scestný, keďže som špecificky uviedol, že sa tam opakujú odkazy na konkrétne stránky. Zbytočne, to má všetko byť na stránke, na ktorú sa to odkazuje. KormiSK (diskusia) 17:14, 10. máj 2024 (UTC)