Punk rock: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
FoxBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.5) (robot Pridal: ga:Punc-rac
Riadok 187: Riadok 187:
[[fr:Punk rock]]
[[fr:Punk rock]]
[[fy:Punk rock]]
[[fy:Punk rock]]
[[ga:Punc-rac]]
[[gd:Punc]]
[[gd:Punc]]
[[he:פאנק רוק]]
[[he:פאנק רוק]]

Verzia z 11:09, 5. február 2012

Punk rock

Punkeri
Pôvod v štýlochRock and roll - Rockabilly - Garage - Frat rock - Psychedelický rock - Pub rock - Glam rock - Protopunk
Kultúrne pozadiev polovici 70. rokovUSA, Spojené kráľovstvo a Austrália
Typické nástrojeGitara - Basová gitara- Bicie - Spev - Gitara - niekedy aj iné nástroje
Všeobecná popularitav Spojenom kráľovstve na vrchole v 70. rokoch, medzinárodný komerčný úspech žánru pop punk a ska punk, od polovice 90. rokov dodnes
Odvodené štýlyNew Wave - Post-punk - Alternatívny rock - Emo - post-hardcore
Podštýly
Anarcho-punk - Art punk - Garage punk - Gothic rock - Glam punk - Hardcore punk - Horror punk - Oi! - Riot Grrrl - Skate punk - Christian punk - Nazi punk
Regionálne scény
Argentína - Austrália - Brazília - Kalifornia - Francúzsko - Nemecko - Uruguaj - Juhoslávia

Punk [pank] je hudobný a životný štýl. Po anglicky toto punk znamená nezmysel alebo výtržník, používalo sa pre nekvalitnú hudbu. Punk ako hnutie vznikal postupne, hoci za jeho vznik býva obyčajne označovaný rok 1976. Predovšetkým v Anglicku tento štýl nebol chápaný iba ako hudobná záležitosť, ale aj ako vec životného štýlu. Punkeri sa programovo stavali proti spoločnosti a propagovali protikladný životný štýl, keď kritizovali predovšetkým pretvárku a honbu za peniazmi. Tento životný štýl počas krátkeho času viedol k určitej pasivite, prípadne apatii a s hnutím sa často šírili drogy. Hlavným heslom punku je No Future! (Žiadna budúcnosť). Zo strany vyznávačov punku je možné stretnúť sa s tvrdením, že základom punku je provokácia.

Hudba a tanec

Hudobne sa punk vrátil k počiatkom rocku, to znamená využívanie jednoduchej melódie obyčajne s troma akordmi, v extrémnych prípadoch s dvoma akordmi a väčšinou so satirickým textom. Punková hudba je založená predovšetkým na textoch piesní, majú za úlohu poukazovať na súčasné problémy doby tak zvaným priamym rýchlym a úderným nakopávaním. Za začiatok punkového hnutia sa často považuje pôsobenie skupín Sex Pistols, ktorú paradoxne svojimi komerčnými myšlienkami preslávil Malcom McLaren, The Clash a Ramones. V skutočnosti sa o podobný štýl asi desať rokov dávnejšie pokúšalo viacero iných skupín, napríklad Stooges alebo Velvet Underground, ktoré sa ním nepresadili.

V bývalom východnom bloku patrila punková hudba medzi zakázané prúdy, aj tu však vznikali skupiny, ktoré ju napodobňovali, napríklad Hrdinové Nové Fronty a F.P.B.. Po páde komunizmu sa tento hudobný štýl začal presadzovať aj tu.

S punkovou hudbou je spojený aj zvláštny chaotický tanec, pogo, ktorý vychádza z klasického poskakovania na mieste. S nadhľadom sa dá povedať, že pogo sa tancuje na každom koncerte popovej kapely. V súčasnosti tanec pogo nemá určené presné pravidlá. Uplatňuje sa pri ňom prudké kývanie hlavou, rozhadzovanie rukami, skákanie v rytme bicích alebo aj mimo rytmu a výrazná interakcia s ostatnými tanečníkmi. Neodmysliteľné je aj zdvíhanie ruky zovretej v päsť.

Punk a móda

Takto môže vyzerať účes "číro"

Hlavným cieľom obliekania príslušníkov punkového hnutia bolo od začiatku predovšetkým šokovať ostatných. V začiatkoch u mnohých punkových skupín preto nájdeme svastiky, aj keď sa punk stavia do pozície odporcov fašizmu, mnohí členovia toto správanie ospravedlňovali tým, že cieľom bolo iba šokovať. Vo Východnom bloku boli svastiky používané podľa vzoru anglických kapiel, a keďže málo príslušníkov punkového hnutia vedelo po anglicky, mnohý sa s fašizmom stotožňovali.

Rýchlo sa vyvinul aj štýl obliekania. Punkeri chodili oblečení v roztrhaných džínsoch a v tričku s nášivkou nejakej punkovej skupiny, často The Exploited alebo Sex Pistols. Veľmi častým doplnkom bola bunda krivák a obuv kanady, prípadne značky Converse. Všetko bolo doplnené veľkým množstvom spínacích špendlíkov, ktoré často držali oblečenie pokope. Punková móda vyvinula aj vlastné účesy, číro, bodliny alebo rozstrapatené vlasy.

V priebehu 90. rokov 20. storočia došlo k rozvoju subkultúr a hudobných štýlov ovplyvnených punk rockom. V súvislosti s tým došlo aj k uvoľneniu vzťahu medzi hudobnou a módnou stránkou subkultúry, inými slovami každý sa správa slobodne a počúvanie najrôznejších hudobných smerov vychádzajúcich z punk rocku už nie je tak často spájaný s nejakým konkrétnym imidžom alebo štýlom obliekania.

Módne prvky oblečenia

Punkeri sú špecifickí svojimi časťami odevu. Prvky na ich oblečení nie sú bezúčelné a väčšinou na niečo poukazujú.

Číro je typický účes punkerov. Je to identický znak, s ktorým sa väčšina punkerov stotožňuje a má niekoľko významov. Okrem cieľa šokovať, jeho prvý význam bol odlíšiť sa od hnutia skinheads, ktorí majú úplne vyholenú hlavu. Číro má byť aj prirovnaním k bezstarostnému životu Indiánov pred príchodom modernej civilizácie.

Obojok, u niektorých vyznávačom punku je možné vidieť ako módny doplnok na krku väčšinou ozdobený kovovými hrotmi, pyramídkami alebo inými špecifickými ornamentami na tento štýl. Má byť symbolom poukázania na otroctvo spoločnosti všetkých ostatných štátnych zriadení a systémov bez vôle občanov sa rozhodnúť, bez toho, aby za nich museli rozhodovať iní. Či išlo o formu otroctva, monarchie, republiky, feudalizmu, fašizmu alebo demokracie.

Roztrhané tričko a džínsy majú za účel vyvolať v ľuďoch myšlienku, aby ich neposudzovali ľudí podľa štýlu obliekania a prinútiť ich zamyslieť sa, či charakter človeka utvára jeho duchovno alebo zovňajšok.

Dnes sa objavuje čoraz viac ľudí, ktorí berú punk iba ako módu a nie ako životný štýl. Sú to napríklad ľudia, ktorí si gélujú číro, pričom si iba nagélujú vrch hlavy. Pri číre má byť viditeľný rozdiel medzi pásom vlasov v strede hlavy a na bokoch hlavy.

Ďalším prvkom sú zatváracie špendlíky (zicherka) pripichnuté na odeve, ktoré majú praktický význam, ako oprava či zopnutie oblečenia, ktoré často naozaj drží pokope len za pomoci zicheriek alebo v niektorých prípadoch aj na výrobu bonga (plastová fľaša upravená na fajčenie marihuany). Punk ako hnutie drogy neuznáva, pretože sloboda a nezávislosť sú základ filozofie punku a závislosť na drogách vedie k neslobodnému životu. Paradoxom je, že asi väčšina punkerov holduje alkoholu a cigaretám.

Pôvod punku

Za jednu z prvých punkových kapiel vôbec sa považuje kapela Ramones, ktorá vznikla v roku 1974 v USA. Ramones ako prví použili v piesni spojenie punk rock (Judy is a Punk). Vlastne vytvorili základy punkovej uniformy (kožené bundy (krivák), ošúchané úzke džínsy a topánky Converse). Tento šýl obliekania u niektorých punkerov pretrváva dodnes. Ramones hrali surový, rýchly rock’n’roll. Ich piesne boli krátke a prestávky medzi nimi ešte kratšie (často iba rýchle odrátanie 1,2,3,4, go!) Základy punku položili aj iné americké kapely, ktoré hrali v tom istom období, napríklad Stooges, Dead Boys, New York Dolls, Dictators a iné. V rokoch 1977 - 1978 prepukla vlna punku vo Velkej Británii, ktorú spustili Sex Pistols s hitmi Anarchy in the UK, God save the queen, No feelings, Holliday in the sun a ich jediným štúdiovým albumom Nevermind The Bollocks, Here is the Sex Pistols. Koncom Sex PIstols bolo nahradenie basgitaristu Glena Matlocka hudobným analfabetom Sidom Viciousom a následným odchodom Johnyho Rottena. Sex Pistols boli asi najznámejší ťahúni punku ako módnej vlny po celom svete. Svoje urobili aj premyslené marketingové ťahy ich manažéra Malcolma McLarena. Rozdiel medzi americkým a anglickým punkom je ten, že americký smeruje k zábave a anglický viac k politike, aj keď sa nájdu výnimky.

Na Slovensku sa punkové hnutie stalo záležitosťou čisto v Bratislave, kde vznikli aj najznámejšie kapely. Jedna z prvých kapiel hrajúcich punk je skupina Tip, ktorá existolvala asi okolo roku 1979, kedy sa aj punk dostáva na naše územie. Za počiatok slovenskej punkovej scény sa pokladá kapela Paradox, z ktorej neskôr vznikli kapely Zóna A a Slobodná Európa.

Punk dnes

Po takmer 40 rokoch vývinu punk výrazne zmenil svoju podobu a charakter. Kým v minulosti bol skôr záležitosťou undergroundu, dnes punk v niekoľkoročných cykloch ovplyvňuje dominantnú kultúru, hlavne módu. Z toho dôvodu je punková scéna rozdelená na niekoľko častí. Okrem štyroch vývojových vĺn existuje aj komerčná verzia punku, ktorá vznikla v polovici 90. rokov, takzvaný neo punk. Tento štýl kvôli nízkemu veku poslucháčov je niekedy označovaný ako kinderpunk. Prívrženci neo punku často kombinujú prvky punkovej a skaterskej módy. Neo-punkeri sú zväčša školopovinní, klasický punk odmietajú. Najnovším punkovým prúdom je emo (emocionálny melodický punk). Jeho prívrženci obľubujú čiernu farbu, make-up, pričom štýlovo nadväzujú na gothic punk. V dnešnej punkovej subkultúre je citeľný aj vplyv iných subkultúr. Okrem klasických štýlov ako sú Ska, reggae a skinheads, dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu aj štýlmi gothic, skate a hip–hop.

Ženské pohlavie je v hnutí zastúpené v oveľa menšej miere, pričom mobilita do a von zo subkultúry má oveľa vyššiu frekvenciu ako u mužov. Napriek tomu, že výzor punkerov je často agresívny a sú terčom policajných represií z dôvodu hrozby pre spoločnosť, punk je sám o sebe apolitický. Politická aktivita je často obmedzená iba na účasť na demonštráciách. Menšia časť punku, anarchopunk, je však politicky aktívna. V 90. rokoch bol punk veľmi aktívny na demonštráciách konajúcich sa proti zasadaniu Medzinárodného menového fondu, G8 a Svetovej Banky. Pre výtržnosti a stotožňovanie punkerov a anarchistov zo strany spoločnosti, anarchistické hnutie sa často od punku dištancuje a účasť punkerov na demonštráciách chápe negatívne. V posledných rokoch dochádza k expanzii punku do nových lokalít – hlavne Ázie. Kým punk v Japonsku má svoju dlhšiu tradíciu, novinkou je rast subkultúry v Malajzii a predovšetkým v Číne. Punková subkultúra dnes ma vlastné vydavateľstvá, časopisy, webové stránky, kluby, kde prežíva relatívne nezávisle na hlavnom prúde.

Najznámejšie punkové skupiny

Zahraničné

Slovenské kapely


Literatúra

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Punk rock

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA