Organizácia Varšavskej zmluvy: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: io:Warszawa-pakto |
d r2.7.2) (robot Pridal: be:Варшаўскі дагавор |
||
Riadok 49: | Riadok 49: | ||
[[az:Varşava Müqaviləsi Təşkilatı]] |
[[az:Varşava Müqaviləsi Təşkilatı]] |
||
[[bat-smg:Varšovas pakts]] |
[[bat-smg:Varšovas pakts]] |
||
[[be:Варшаўскі дагавор]] |
|||
[[be-x-old:Варшаўская дамова]] |
[[be-x-old:Варшаўская дамова]] |
||
[[bg:Варшавски договор]] |
[[bg:Варшавски договор]] |
Verzia z 22:58, 7. jún 2012
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Varšavská zmluva bolo vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie pod vedením USA. Bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave.
Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1962 a 13. septembra 1968 ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Intervencie sa nezúčastnilo ani Rumunsko.
V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade sovietskeho impéria a zániku NDR bola na konferencii hlavných predstaviteľov šiestich zostávajúcich štátov v Moskve 31. marca 1991 k dátumu 30. jún 1991 rozpustená.
Zúčastnené krajiny
- Sovietsky zväz dominantná krajina
- Albánsko (vystúpilo v roku 1968, ale už od roku 1962 sa nezúčastňovalo)
- Bulharsko
- Česko-Slovensko
- Maďarsko
- NDR (vstúpilo v roku 1956, vystúpilo v októbri 1990)
- Poľsko
- Rumunsko
Účel
Formálne bola reakciou na zriadenie Západoeurópskej únie a Parížskej dohody umožňujúcej vstup NSR do NATO. V skutočnosti však cieľom bolo upevnenie kontroly ZSSR nad východným blokom.
Deklaratívne bola cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšším politickým orgánom Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín. V praxi však direktívy Spojenému veleniu a štábu Spojených ozbrojených síl prichádzali z Kremľa.
Velenie
Velenie sídlilo v Moskve a v jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl. Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR Konev (1955–1960), Grečko (1960–1967), Jakubovskij (1967–1976), Kulikov (1977–1986) a Ogarkov (1986–1991).
Konkrétne ozbrojené operácie
Ozbrojené ukončenie Pražskej jari obsadením Česko-Slovenska 21. augusta 1968 sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska).
Zánik
Koncom roka 1989 stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali 25. februára 1991 v Budapešti ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.
Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe 1. júla 1991 jej členské štáty rozhodli o definitívnom rozpustení paktu. Zrušenie malo nadobudnúť platnosť ratifikáciou parlamentmi všetkých bývalých členov.
Definitívne potvrdenie zániku nastalo integráciou pôvodných členských štátov do NATO a EÚ. 12. marca 1999 vstúpilo do NATO Česko, Maďarsko a Poľsko. Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko ich nasledovali v marci 2004.
V novembri 2005 Poľsko ohlásilo, že zverejní podstatnú časť vojenských archívov týkajúcich sa Varšavskej zmluvy. 1 300 bolo označených v januári 2006 ako prístupných a obsah časti dokumentov (približne 100) ostane zatiaľ v utajení.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Organizácia Varšavskej zmluvy