Irak: Rozdiel medzi revíziami
Revízia 6580140 používateľa 95.105.179.197 (diskusia) bola vrátená |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 58: | Riadok 58: | ||
'''Irak''', dlhý tvar '''Iracká republika''', je štát v juhozápadnej [[Ázia|Ázii]]. |
'''Irak''', dlhý tvar '''Iracká republika''', je štát v juhozápadnej [[Ázia|Ázii]]. |
||
== Geografia == |
== Geografia "dab" == |
||
Iracká republika sa nachádza v juhozápadnej [[Ázia|Ázii]] pri [[Perzský záliv|Perzskom zálive]]. Jej poloha je vymedzená 29°05´ až 37°23´ severnej zemepisnej šírky a 38°45´ až 48°41´ východnej zemepisnej dĺžky. S rozlohou {{km2|432162}} je po [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]] ({{km2|2149690}}) a [[Jemen]]e ({{km2|527970}}) tretím najväčším [[arabský]]m štátom Ázie. K územiu Iraku patrí i {{km2|4910}} Perzského zálivu. Hraničná línia Iraku je dlhá {{km|3650|m}}; krajina susedí so šiestimi krajinami: na severozápade so Sýriou ({{km|605|m}}), na severe s Tureckom ({{km|352|m}}), na východe s Iránom ({{km|1458|m}}), na juhovýchode s Kuvajtom ({{km|240|m}}), na juhu a juhozápade so Saudskou Arábiou ({{km|814|m}}) a na západe s Jordánskom ({{km|181|m}}). Časť hranice so Saudskou Arábiou tvorí neutrálna zóna. Táto oblasť s rozlohou {{km2|7044}} je pod správou oboch krajín. Vznikla na uľahčenie pohybu [[kočovanie|kočovných]] [[beduín]]ov pri hľadaní nových [[pastvina|pastvín]]. |
Iracká republika sa nachádza v juhozápadnej [[Ázia|Ázii]] pri [[Perzský záliv|Perzskom zálive]]. Jej poloha je vymedzená 29°05´ až 37°23´ severnej zemepisnej šírky a 38°45´ až 48°41´ východnej zemepisnej dĺžky. S rozlohou {{km2|432162}} je po [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]] ({{km2|2149690}}) a [[Jemen]]e ({{km2|527970}}) tretím najväčším [[arabský]]m štátom Ázie. K územiu Iraku patrí i {{km2|4910}} Perzského zálivu. Hraničná línia Iraku je dlhá {{km|3650|m}}; krajina susedí so šiestimi krajinami: na severozápade so Sýriou ({{km|605|m}}), na severe s Tureckom ({{km|352|m}}), na východe s Iránom ({{km|1458|m}}), na juhovýchode s Kuvajtom ({{km|240|m}}), na juhu a juhozápade so Saudskou Arábiou ({{km|814|m}}) a na západe s Jordánskom ({{km|181|m}}). Časť hranice so Saudskou Arábiou tvorí neutrálna zóna. Táto oblasť s rozlohou {{km2|7044}} je pod správou oboch krajín. Vznikla na uľahčenie pohybu [[kočovanie|kočovných]] [[beduín]]ov pri hľadaní nových [[pastvina|pastvín]]. |
||
Verzia z 12:04, 12. marec 2018
Iracká republika | |||||
| |||||
Národné motto: Allahu Akbar; Aláh je najväčší | |||||
Štátna hymna: موطني, Mawtinî (nová), Ardh Alforatain (stará) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | الجمهورية العراقية al-Džumhúríja al-Irakíja | ||||
• krátky | Iracká republika | ||||
Hlavné mesto | Bagdad 33°20′ s.š. 44°26′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Bagdad | ||||
Úradné jazyky | arabčina, kurdčina, turkménčina
| ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
republika Fuad Masum Haider al-Abadi | ||||
Vznik | 1.októbra 1919 nezávislosť od Osmanskéj ríše 3.októbra 1932 nezávislosť od Veľkej Británie | ||||
Susedia | Sýria, Turecko, Irán, Kuvajt, Saudská Arábia, Jordánsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
437 072 km² 1.1 km² ( %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2016) • hustota (2016) |
38 146 025 (36.) 82.7/km² (125.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2015 240.006 miliárd $ (47.) 16 551 $ (71.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2014) | 0,654 (121.) – stredný | ||||
Mena | iracký dinár (IQD) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+3) + (UTC) | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | IRQ | ||||
Internetová doména | .iq | ||||
Smerové telefónne číslo | ++964 |
Súradnice: 33°S 43°V / 33°S 43°V
Irak, dlhý tvar Iracká republika, je štát v juhozápadnej Ázii.
Geografia "dab"
Iracká republika sa nachádza v juhozápadnej Ázii pri Perzskom zálive. Jej poloha je vymedzená 29°05´ až 37°23´ severnej zemepisnej šírky a 38°45´ až 48°41´ východnej zemepisnej dĺžky. S rozlohou 432 162 km² je po Saudskej Arábii (2 149 690 km²) a Jemene (527 970 km²) tretím najväčším arabským štátom Ázie. K územiu Iraku patrí i 4 910 km² Perzského zálivu. Hraničná línia Iraku je dlhá 3 650 km; krajina susedí so šiestimi krajinami: na severozápade so Sýriou (605 km), na severe s Tureckom (352 km), na východe s Iránom (1 458 km), na juhovýchode s Kuvajtom (240 km), na juhu a juhozápade so Saudskou Arábiou (814 km) a na západe s Jordánskom (181 km). Časť hranice so Saudskou Arábiou tvorí neutrálna zóna. Táto oblasť s rozlohou 7 044 km² je pod správou oboch krajín. Vznikla na uľahčenie pohybu kočovných beduínov pri hľadaní nových pastvín.
Obyvateľstvo
Väčšinu obyvateľstva tvoria Arabi (75%), z ktorých väčšia časť, najmä južne od Bagdadu vyznáva Šiitizmus (58% obyvateľstva Iraku)[1]. Sunnitský islam vyznávajú Arabi v západnej časti krajiny (z provincie Saladin okolo mesta Tikrít pochádzal Saddám Husajn, v provincií Anbár zasa začal vznikať Islamský štát (militantná organizácia)). Kurdi, žijúci v severnej časti pohraničia z Iránom tvoria takmer pätinu obyvateľstva Iraku a spravujú autonómne územie s hlavným mestom v Erbíle. Väčšina Kurdov sú sunnitskí moslimovia, aj keď mnohí vyznávajú šiítsku formu islamu alebo iné gnostické prúdy (najznámejší sú Jezídi v okolí Sindžáru, ale existujú aj ďalšie skupiny ako Jarsani a Šabaci).
Spomedzi ďalších menších sú významní Turkméni, ktorí žijú v blízkosti miest Kirkúk a Mosul, Asýrčania v provincií Ninive a okolí a Mandejci (v južnom Iraku).
Okrem nich žijú Iraku menšie komunity Arménov, Čerkesov, Iráncov a žiaľ aj zahraničných teroristov (ešte stále).
Z náboženského hľadiska absolútna väčšina obyvateľstva sú Moslimovia.
Šiítsky smer vyznávalo v roku 2014 61,5% obyvateľstva, najmä Arabov a čiastočne Kurdov a väčšia časť Turkménov. Tretina Iračanov boli Sunniti, ktorí sú koncentrovaní v západnej časti krajiny. Sunnitmi je zvyšok Arabov, Kurdi a časť Turkménov.
Nemoslimské vierovyznanie malo 6% obyvateľov, z ktorých vyše polovica boli kresťania.Asýrčania sú združení v Chaldejsko-katolícka cirkev, Sýrska ortodoxná cirkev a Asýrska cirkev Východu. Asýrčania hovoria Aramejsky, čo bol pôvodný predarabský jazyk Iraku. Ako bolo spomenuté, v Iraku žijú aj Arméni.
Mandejci (zvaní aj Sabejci) sú nábožneská skupina žijúca v juhovýchodnom Iraku. Ich pôvod nie je známy, niektorí tvrdia. že sú potomkami Židov z babylonského zajatia, iní tvrdia že predstavujú pôvodné predkresťanské a predislamské vierovyznanie.
Jezídi predstavujú zvláštnu skupinu, žijúcu na severe v Iraku okolo miest Sindžár a Lališ.
Administratívne členenie
Irak sa delí na guvernoráty (provincie), okresy a podokresy. Zvláštne postavenie má Autonómny región Kurdistan.
Výsostné znaky
Medzi výsostné znaky Iraku patrí štátna hymna a štátna vlajka (čítaj viac: Vlajka Iraku).
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irak