Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
„Ak zomrieme, chceme, aby to ľudia akceptovali. Robíme veľmi riskantnú prácu a dúfame, že ak sa nám stane čokoľvek, program to nezdrží. Dobývanie vesmíru stojí za riskovanie života.“ – Gus Grissom
Kozmická loď Apollo pri lete pred prestavbou lode: Lunárny modul, servisný modul a veliteľský modul
Apollo je názov kozmickej lode, vyvinutej v rámci programu Apollo, ktorého cieľom, ktorý deklaroval prezident John Fitzgerald Kennedy, bolo pristátie ľudí na Mesiaci pred rokom 1970 a ich bezpečný návrat na Zem.
Loď sa skladá troch hlavných častí: veliteľského modulu, servisného modulu a lunárneho modulu.
Loď štartovala s raketami Little Joe II, Saturn I, Saturn IB a Saturn V, pričom iba s raketami Saturn IB a Saturn V štartovala s ľudskou posádkou do vesmíru. Počas štartu sa vesmírna loď s celkovou dĺžkou 26 metrov nachádza na vrchole stupňa štartovacej rakety, a na vrchole veliteľského modulu je ešte umiestnená záchranná veža LES (Launch Escape System). Celková hmotnosť troch základných častí bola 44 ton, pri misiách Apollo 15, 16 a 17 dokonca 47 ton.
...Číňania evakuujú obyvateľstvo z oblastí, nad ktorými prelietajú rakety štartujúce z ich vnútrozemských kozmodrómov?
...v dobe, keď štartoval sovietsky Sputnik 1, panoval v USA zákaz vypustiť umelú družicu?
...ak by na program Apollo ihneď nadviazal program letov na Mars, najpravdepodobnejším kandidátom na prvého človeka na povrchu cudzej planéty by bol John Young?
... nad hranicou vesmíru boli desiatky psov, ale iba jediná mačka – Félicette?
Hubblov vesmírny ďalekohľad prerušil vedecké pozorovania a prešiel do tzv. bezpečnostného režimu. Nastal totiž problém s jedným z jeho gyroskopov. Experti hľadajú príčinu problému.[1]
Inžinieri odoslali na sondu Voyager 1 nový kód zodpovedný za balenie inžinierskych údajov zo sondy. Po dvojdňovom oneskorení spôsobenom dobou trvania letu signálu na sondu a letu odpovede zo sondy naspäť sa potvrdilo, že nový kód funguje. Tým sa vyriešil problém s komunikáciou trvajúci päť mesiacov. Sonda síce ešte nevysiela vedecké dáta, no už je možné kontrolovať palubné systémy sondy.[2]
Komunikácia s vrtuľníkom Ingenuity bola prerušená, hoci stroj naďalej funguje. Jeho retranslačný rover Perseverance sa však od neho vzdialil príliš na to, aby bolo možné v komunikácii pokračovať. Predpokladá sa, že solárne panely Ingenuity budú postupne zanesené marťanským prachom, až kým pre nedostatok elektrickej energie neprestane fungovať.[3]
Raketový stupeň B1062 na rakete Falcon 9 bol použitý rekordný, 20.-ty krát. Stalo sa tak pri vynášaní ďalšej várky družíc Starlink. Pri tomto štarte sa zároveň prekonal rekord v minimálnom intervale medzi štartmi z tej istej rampy. Predošlý štart z tej istej rampy prebehol len 2 dní a 20 hodín predtým.[4]
Raketa Delta IV Heavy vyniesla svoj posledný náklad. Týmto štartom z rampy 37B na Kennedyho vesmírnom stredisku, ktorým vyniesla na geostacionárnu dráhu pravdepodobne družicu Orion, skončila desiatky rokov trvajúca činnosť rakiet rodiny Delta.[6]
Úspešne pristála návratová kabína kozmickej lode Sojuz MS-24. Priniesla na Zem Američanku Loral O’Harovú, ktorá tak ukončila polročnú misiu na ISS, a tiež Rusa Oleg Novického a prvú Bielorusku v kozmickom priestore Marynu Vasileuskú, ktorí na ISS strávili len zopár dní.[7]
Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala raketa Sojuz s kozmickou loďou Sojuz MS-25. Prvý pokus o štart prebehol 21. marca a bol odvolaný iba 20 sekúnd pred zážihom, čo je najtesnejšie odvolanie štartu v histórii lodí Sojuz. Na palube je trojčlenná posádka zložená z veliteľa, Rusa Olega Novického, Bielorusky Mariny Vasilevskajovej a Američanky Tracy Caldwellovej-Dysonovej. O dva dni neskôr sa loď spojila s ISS.[8][9]
Prebehol tretí test letu najväčšej a najvýkonnejšej rakety všetkých čias, Superheavy Starship. Test opäť skončil haváriou oboch raketových stupňov, ale dostal sa oveľa ďalej než predchádzajúce skúšky. Štart prebehol v čase 14:25 na prvý pokus, úspešne došlo k separácii stupňov a vyhorený spodný stupeň vykonal brzdiaci zážih, v priebehu ktorého však let začali sprevádzať anomálie a vo výške 462 metrov nad morom stupeň vybuchol. Starship pokračovala po balistickej dráhe, od pokusu o uzavretie nákladového priestoru sa však začali objavovať poruchy a po úspešnom prelete atmosférou loď dopadla do Indického oceána.[10]
Pravdepodobne došlo k prvému zlyhaniu družíc vyslaných Čínou k Mesiacu. Ide o dve malé družice DRO-A a DRO-B, ktoré sa vinou poruchy tretieho stupňa rakety Dlhý pochod 2C nedostali na očakávanú dráhu. Nedošlo však k potvrdeniu, že by malo ísť o obežnú dráhu okolo Mesiaca. O plánovaných cieľoch týchto družíc nie je s istotou nič známe.[11]
Pri prvom pokuse o štart novej štvorstupňovej rakety KAIROS raketa po piatich sekundách letu vybuchla. Štartovala z kozmodrómu Kii. Raketu postavila japonská firma Space One.[12]
Glenn vyrastal v Cambridge a v New Concordu v Ohiu. Získal titul bakalára vied v strojárenstve na Muskingum College. V roku 1942 sa zapísal do programu pre budúcich letcov a v roku 1944 bol pridelený k námornej skupine VMO-155. Glenn lietal na strojoch Corsair nad Marshallovými ostrovami, predovšetkým nad Maloelapom, kde útočil na protilietadlové delostrelectvo a zhadzoval bomby. V roku 1945 bol prevelený na námornú leteckú základňu Patuxent River, kde bol ku koncu vojny povýšený na kapitána.
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_Grissom_portrait.jpg)
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
