Široká (vrch v Slovenskom krase)
| Široká | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Drnava, Jablonov nad Turňou |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Horný vrch |
| Povodia | Slaná, Bodva |
| Nadmorská výška | 735,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°36′54″S 20°40′04″V / 48,6149°S 20,6677°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z Jablonovského sedla (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Široká (735,2 m n. m.[1]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[2] Leží nad obcou Drnava, približne 10 km východne od Rožňavy.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horný vrch.[2] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Drnava a Jablonov nad Turňou. Najbližšími sídlami sú južne situovaný Jablonov nad Turňou a Hrušov, západne sa nachádza Lipovník, severne Drnava a Kováčová a východne Lúčka a Hrhov.[3] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[1]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Široká leží v západnej časti planiny Horný vrch. Severným smerom sa nachádza Buková (746 m n. m.), Čipkov vrch (966 m n. m.), Pipitka (1 225 m n. m.), Drieňovec (804 m n. m.) a Orlia studňa (1 103 m n. m.), východne je Žľab (894 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.), Tegart (758 m n. m.) a Luhota (817 m n. m.), južným Hodovník (702 m n. m.), Pavlovský vrch (611 m n. m.), Kukudičova skala (559 m n. m.) a Hradište (599 m n. m.) a západným Hradisko (584 m n. m.), Pavlova skala (610 m n. m.), Dievčenská skala (660 m n. m.), Turecká (953 m n. m.) a Rákoš (800 m n. m.).[1] Náhorná plošina nemá stále vodné toky, preto vodu zo severne sa zvažujúcich svahov odvádza úpätím tečúca Čremošná do Slanej a z južných častí odteká do Turne v povodí Bodvy. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Výškovo nevýrazný vrchol pokrýva súvislý lesný porast[4], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít planiny je možné vidieť najmä okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, východnú časť Nízkych Tatier, Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[5]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no severne vedie červeno značený chodník z Jablonovského sedla na rázc. Mútna studňa.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-30]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-30]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-30]. Dostupné online.