Organizácia Varšavskej zmluvy: Rozdiel medzi revíziami

	Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci
Mapa
	Organizácia Varšavskej zmluvy
Základné informácie
Krátky názov	Varšavská zmluva
Motto	"Союз мира и социализма"
Vznik	14. máj 1955
Zánik	30. jún 1991
Typ	Vojenská aliancia
Ústredie	Moskva, Sovietsky zväz
Ďalšie informácie
Členstvo	Sovietsky zväz; NDR; Česko-Slovensko; Maďarsko; Poľsko; Bulharsko; Rumunsko; Albánsko (odstúpenie v roku 1968)

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 02:52, 15. január 2017

Organizácia Varšavskej zmluvy^[1] alebo Varšavská zmluva, novšie neoficiálne aj: Varšavský pakt^[2] bola vojenská aliancia štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie pod vedením USA. Bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave.

Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1962 a 13. septembra 1968 ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Na intervencii sa nezúčastnilo ani Rumunsko.

V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade sovietskeho impéria a zániku NDR bola na konferencii hlavných predstaviteľov šiestich zostávajúcich štátov v Moskve 31. marca 1991 k dátumu 30. jún 1991 rozpustená.

Zúčastnené krajiny

Sovietsky zväz
Albánska ľudová republika (vystúpila v roku 1968, avšak nezúčastňovala sa už od roku 1962)
Bulharská ľudová republika
Česko-slovenská republika (od roku 1960 Československá socialistická republika)
Maďarská ľudová republika
Nemecká demokratická republika (vstúpila v roku 1956, vystúpila v októbri 1990)
Poľská ľudová republika
Rumunská ľudová republika (od roku 1965 Rumunská socialistická republika)

Účel

Formálne to bola reakcia na zriadenie Západoeurópskej únie a Parížskej dohody umožňujúcej vstúpenie NSR do NATO. No v skutočnosti bol cieľ upevnenie si kontroly ZSSR nad Východným blokom.

Deklaratívne bola cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšší politický orgán Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín. V praxi však direktívy Spojenému veleniu a štábu Spojených ozbrojených síl prichádzali z Kremľa.

Velenie

Velenie sídlilo v Moskve a na jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styční dôstojníci, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl. Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR Konev (1955–1960), Grečko (1960–1967), Jakubovskij (1967–1976), Kulikov (1977–1986) a Ogarkov (1986–1991).

Konkrétne ozbrojené operácie

Ozbrojené ukončenie Pražskej jari obsadením Česko-Slovenska 21. augusta 1968 sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska).

Zánik

Na konci roka 1989 stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali 25. februára 1991 v Prahe ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.

Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe 1. júla 1991 jej členské štáty rozhodli o definitívnom rozpustení paktu. Zrušenie malo nadobudnúť platnosť ratifikáciou parlamentmi všetkých bývalých členov.

Definitívne potvrdenie zániku nastalo integráciou pôvodných členských štátov do NATO a EÚ. 12. marca 1999 vstúpilo do NATO Česko, Maďarsko a Poľsko. Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko ich nasledovali v marci 2004.

V novembri 2005 Poľsko ohlásilo, že zverejní podstatnú časť vojenských archívov týkajúcich sa Varšavskej zmluvy. 1 300 bolo označených v januári 2006 ako prístupných a obsah časti dokumentov (približne 100) ostane zatiaľ v utajení.

Referencie

↑ Organizácia Varšavskej zmluvy. In: Pyramída.
↑ [1]

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Organizácia Varšavskej zmluvy

[1] Organizácia Varšavskej zmluvy. In: Pyramída.

[2] [1]

[1]

[2]

@@ Riadok 35: / Riadok 35: @@
   | OblasťPôsobenia       =
-  | Členstvo              = {{Minivlajka|Sovietsky zväz|w}}<br/>{{Minivlajka|NDR|w}}<br/>{{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}}<br/>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]<br/>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľská ľudová republika|Poľsko]]<br/>{{Minivlajka|Bulharsko (1971-1990)}} [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]]<br/>{{Minivlajka|Rumunská socialistická republika}} [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]]<br/>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánska ľudová republika|Albánsko]] (odstup v 1968)
+  | Členstvo              = {{Minivlajka|Sovietsky zväz|w}}<br/>{{Minivlajka|NDR|w}}<br/>{{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}}<br/>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]<br/>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľská ľudová republika|Poľsko]]<br/>{{Minivlajka|Bulharsko (1971-1990)}} [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]]<br/>{{Minivlajka|Rumunská socialistická republika}} [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]]<br/>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánska ľudová republika|Albánsko]] (odstúpenie v roku 1968)
   | RokovacíJazyk         =
   | GenerálnyTajomník     =
@@ Riadok 61: / Riadok 61: @@
 '''Organizácia Varšavskej zmluvy'''<ref>Organizácia Varšavskej zmluvy. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]].</ref> alebo '''Varšavská zmluva''', novšie neoficiálne aj: '''Varšavský pakt'''<ref>[http://books.google.sk/books?id=ZVdQAQAAIAAJ&q=%22Var%C5%A1avsk%C3%BD+pakt%22&dq=%22Var%C5%A1avsk%C3%BD+pakt%22&hl=en&sa=X&ei=07SgU6PqCOag0QX7hoGQDg&redir_esc=y]</ref> bola vojenská aliancia štátov strednej a východnej [[Európa|Európy]] pod vedením [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] ako odpoveď na vytvorenie [[NATO|Severoatlantickej aliancie]] pod vedením [[Spojené štáty|USA]]. Bola podpísaná [[14. máj]]a [[1955]] vo [[Varšava|Varšave]].
-Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku [[1962]] a [[13. september|13. septembra]] [[1968]] ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Intervencie sa nezúčastnilo ani Rumunsko.
+Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku [[1962]] a [[13. september|13. septembra]] [[1968]] ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Na intervencii sa nezúčastnilo ani Rumunsko.
 V máji [[1985]] bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade sovietskeho impéria a zániku NDR bola na konferencii hlavných predstaviteľov šiestich zostávajúcich štátov v Moskve [[31. marec|31. marca]] [[1991]] k dátumu [[30. jún]] [[1991]] rozpustená.
@@ Riadok 77: / Riadok 77: @@
 == Účel ==
-Formálne bola reakciou na zriadenie [[Západoeurópska únia|Západoeurópskej únie]] a [[Parížska dohoda|Parížskej dohody]] umožňujúcej vstup [[NSR]] do [[NATO]]. V skutočnosti však cieľom bolo upevnenie kontroly [[Sovietsky zväz|ZSSR]] nad východným blokom.
+Formálne to bola reakcia na zriadenie [[Západoeurópska únia|Západoeurópskej únie]] a [[Parížska dohoda|Parížskej dohody]] umožňujúcej vstúpenie [[NSR]] do [[NATO]]. No v skutočnosti bol cieľ upevnenie si kontroly [[Sovietsky zväz|ZSSR]] nad Východným blokom.
-Deklaratívne bola cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšším politickým orgánom Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín. V praxi však direktívy Spojenému veleniu a štábu Spojených ozbrojených síl prichádzali z [[Kremeľ|Kremľa]].
+Deklaratívne bola cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšší politický orgán Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín. V praxi však direktívy Spojenému veleniu a štábu Spojených ozbrojených síl prichádzali z [[Kremeľ|Kremľa]].
 == Velenie ==
-Velenie sídlilo v [[Moskva|Moskve]] a v jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl. Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR [[Ivan Stepanovič Konev|Konev]] ([[1955]]–[[1960]]), [[Andrej Antonovič Grečko|Grečko]] ([[1960]]–[[1967]]), [[Ivan Ignatevič Jakubovskij|Jakubovskij]] ([[1967]]–[[1976]]), [[Viktor Georgijevič Kulikov|Kulikov]] ([[1977]]–[[1986]]) a [[Nikolaj Vasiljevič Ogarkov|Ogarkov]] ([[1986]]–[[1991]]).
+Velenie sídlilo v [[Moskva|Moskve]] a na jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styční dôstojníci, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl. Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR [[Ivan Stepanovič Konev|Konev]] ([[1955]]–[[1960]]), [[Andrej Antonovič Grečko|Grečko]] ([[1960]]–[[1967]]), [[Ivan Ignatevič Jakubovskij|Jakubovskij]] ([[1967]]–[[1976]]), [[Viktor Georgijevič Kulikov|Kulikov]] ([[1977]]–[[1986]]) a [[Nikolaj Vasiljevič Ogarkov|Ogarkov]] ([[1986]]–[[1991]]).
 == Konkrétne ozbrojené operácie ==
@@ Riadok 91: / Riadok 91: @@
 == Zánik ==
-Koncom roka [[1989]] stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali [[25. február]]a 1991 v Prahe ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.
+Na konci roka [[1989]] stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali [[25. február]]a 1991 v Prahe ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.
 Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe [[1. júl]]a 1991 jej členské štáty rozhodli o definitívnom rozpustení paktu. Zrušenie malo nadobudnúť platnosť ratifikáciou parlamentmi všetkých bývalých členov.