Slovenský kras: Rozdiel medzi revíziami
d →Podcelky: wl |
doplnenie |
||
Riadok 21: | Riadok 21: | ||
| parent = [[Slovenské rudohorie]] |
| parent = [[Slovenské rudohorie]] |
||
| unit1 = |
| unit1 = |
||
| border_type = Susedné <br/>jednotky |
| border_type = Susedné <br/>jednotky (v SR) |
||
| border = [[Bodvianska pahorkatina]]<br/>[[Juhoslovenská kotlina]]<br/>[[Revúcka vrchovina]]<br/>[[Košická kotlina]]<br/>[[Rožňavská kotlina]]<br/>[[Volovské vrchy]] |
| border = [[Bodvianska pahorkatina]]<br/>[[Juhoslovenská kotlina]]<br/>[[Revúcka vrchovina]]<br/>[[Košická kotlina]]<br/>[[Rožňavská kotlina]]<br/>[[Volovské vrchy]] |
||
| part_type = Podradené <br/>jednotky |
| part_type = Podradené <br/>jednotky |
||
Riadok 89: | Riadok 89: | ||
| website = |
| website = |
||
}} |
}} |
||
'''Slovenský kras''' (zastarano ''Juhoslovenský kras'') je krajinný celok geomorfologickej oblasti [[Slovenské rudohorie]]. Bol tu vyhlásený [[Národný park Slovenský kras]]. |
'''Slovenský kras''' (zastarano ''Juhoslovenský kras'') je krajinný celok geomorfologickej oblasti [[Slovenské rudohorie]]. Bol tu vyhlásený [[Národný park Slovenský kras]]. |
||
| priezvisko = Kočický |
|||
| meno = Dušan |
|||
| priezvisko2 = Ivanič |
|||
| meno2 = Boris |
|||
| titul = Geomorfologické členenie Slovenska |
|||
| url = http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/geois/PrehladneMapy/GM_mapa.pdf |
|||
| vydavateľ = geology.sk |
|||
| dátum vydania = 2011 |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2017-10-10 |
|||
| miesto = |
|||
}}</ref> |
|||
Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche {{km2|361.65}} vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí [[Slovensko|Slovenska]]. Za [[chránená krajinná oblasť|chránenú krajinnú oblasť]] bol Slovenský kras vyhlásený v roku [[1973]] a v roku [[1977]] bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete [[biosféra|biosférických]] rezervácií v rámci programu [[UNESCO]] Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche {{km2|361.65}} vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí [[Slovensko|Slovenska]]. Za [[chránená krajinná oblasť|chránenú krajinnú oblasť]] bol Slovenský kras vyhlásený v roku [[1973]] a v roku [[1977]] bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete [[biosféra|biosférických]] rezervácií v rámci programu [[UNESCO]] Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
Riadok 115: | Riadok 103: | ||
| jazyk = |
| jazyk = |
||
}}</ref> |
}}</ref> |
||
== Vymedzenie == |
|||
Južný okraj vymedzuje štátna hranica s [[Maďarsko]]m, východným smerom leží [[Košická kotlina]], severne [[Volovské vrchy]], [[Rožňavská kotlina]] a [[Revúcka vrchovina]]. Západným smerom nadväzuje [[Juhoslovenská kotlina]] a [[Bodvianska pahorkatina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-22| miesto = Bratislava }}</ref> |
|||
==Charakteristika== |
==Charakteristika== |
Verzia z 14:40, 27. september 2018
Slovenský kras | |
pohorie geomorfologický celok | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okres | Gelnica, Rožňava, Košice-okolie |
Nadradená jednotka |
Slovenské rudohorie |
Susedné jednotky (v SR) |
Bodvianska pahorkatina Juhoslovenská kotlina Revúcka vrchovina Košická kotlina Rožňavská kotlina Volovské vrchy |
Podradené jednotky |
Jelšavský kras Koniarska planina Plešivská planina Silická planina Horný vrch Zádielska planina Jasovská planina Dolný vrch Turnianska kotlina |
Súradnice | 48°33′S 20°32′V / 48,55°S 20,53°V |
Najvyšší bod | Matesova skala |
- výška | 925 m n. m. |
Wikimedia Commons: Slovenský kras | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slovenský kras (zastarano Juhoslovenský kras) je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.
Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km² vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií .[1]
Vymedzenie
Južný okraj vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, východným smerom leží Košická kotlina, severne Volovské vrchy, Rožňavská kotlina a Revúcka vrchovina. Západným smerom nadväzuje Juhoslovenská kotlina a Bodvianska pahorkatina.[2]
Charakteristika
Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti sú Pipitka (1 225 m) a Matesova skala (925 m).
V minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné dubové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach.
Slovenský kras odvodňujú rieky Slaná, Muráň a Turňa s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti so zimnými priemernými teplotami −2 – −5 °C a letnými teplotami 16 – 18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60 – 80, počet letných dní medzi 30 – 50.
Na území Slovenského krasu sa nachádza okolo 1300 jaskýň, z ktorých je sprístupnená Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa.
Podcelky
- Jelšavský kras
- Koniarska planina
- Plešivská planina
- Silická planina
- Turnianska kotlina
- Horný vrch
- Dolný vrch
- Zádielska planina
- Jasovská planina
Referencie
- ↑ Biosférické rezervácie v SR [online]. SAŽP, 2008, [cit. 2016-02-14]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenský kras