Avicenna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Avicenna
Arabský učenec
Stredoveká filozofia
Avicenna-miniatur.jpg
Meno Ibn Síná (Avicenna)
Narodenie asi 980 (Afšana)
Úmrtie 18. jún 1037 (Hamadan)
Škola/tradícia avicennizmus
Oblasť záujmu medicína, alchýmia a chémia, astronómia, etika, ranná islamská filozofia, logika, geografia, matematika, psychológia, fyzika, poézia, veda, paleontológia
Význačné myšlienky zakladateľ modernej medicíny a avicennizmu, predchodca psychoanalýzy, priekopník v aromaterapii a neuropsychiatrii, významný príspevok ku geológii

Ibn Síná (arab. أبو علي الحسين بن عبد الله بن سينا – Abú Alí al-Husajn ibn Abdalláh ibn Síná , perzsky ابو على سينا Abú Alí Síná) alebo Avicena alebo Avicenna (* asi 980, Afšana pri Buchare – † 18. jún 1037, Hamadan) bol stredoveký perzský filozof, predstaviteľ východnej vetvy arabskej filozofie, lekár, prírodovedec, politik (minister seldžuckého emira v Iráne) a básnik.

Ibn Síná uskutočnil úplnú recepciu aristotelizmu v arabskej filozofii: preto nazývaný aj „tretí Aristoteles“. Filozofia Ibn Sínú nadväzuje na aristotelovskú a novoplatónsku tradíciu. Hmota je večná a je príčinou rozmanitosti jednotlivých vecí (je princípom individuácie), tvrdí Ibn Síná. Avšak svet ako večné trvanie v čase je podmienený večným bohom, ktorý jestvuje mimo času. Božská činnosť je myslenie boha o sebe samom: toto sebauvedomovanie si boha je počiatkom všetkého bytia. Prvým a jediným bezprostredným produktom sebauvedomovacej činnosti boha je prarozum. Ľudskú dušu chápe Ibn Síná ako substanciálnu formu tela, ktkrá je nehmotná a nesmrteľná. Ibn Síná uznáva posmrtný život iba v čisto duševnom, no nie vo fyzickom zmysle; odmieta vzkriesenie tela.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Avicenna zverejneného na anglickej Wikipédii.