Preskočiť na obsah

Suezská kríza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Suezská kríza
Súčasť Studenej vojny a Arabsko-izrealských konfliktov

Poškodený egyptský tank a vozidlá
Dátum 29. október 1956 - 7. november 1956
Miesto Pásmo Gazy, Egypt (Sinaj a Suezský prieplav)
Výsledok Vojenské víťazstvo koalície
Politické víťazstvo Egyptu
  • Izraelská okupácia Sinaju do marca 1957
  • Stiahnutie britských a francúzskych jednotiek po medzinárodnom tlaku
Protivníci
Izrael Izrael
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Francúzsko Francúzsko
Egypt
Velitelia
Veľká Británia Anthony Eden
Veľká Británia Charles Keightley
Francúzsko Piere Barjot
Moshe Dayan
Gamal Násir
Abdel Hakim Amer
Sila
45 000 britských vojakov
35 000 francúzskych vojakov
175 000 izraelských vojakov
Celkovo:
254 000 vojakov
70 000 vojakov
Straty
Británia:
56mŕtvych
91zranených
Francúzsko:
10mŕtvych
43zranených
Izrael:
197 mŕtvych
Celkovo:
263 mŕtvych
134 zranených
1 650 mŕtvych
4 900 zranených
6 185 zajatých
Tento článok je súčasťou série
Arabsko-izraelský konflikt

Prvá arabsko-izraelská vojna
Suezská kríza
Šesťdňová vojna
Opotrebovávacia vojna
Jomkipurská vojna


Intifáda: prvá | druhá
Libanonská vojna (1982)
Druhá libanonská vojna (2006)
Útok Hamasu na Izrael (2023)

Suezská kríza v roku 1956 (júl-november) bola kríza, z ktorej sa neskôr vyvinul ozbrojený konflikt medzi Egyptom na jednej strane a alianciou Spojeného kráľovstva, Francúzska a Izraela na strane druhej. Hlavný spor bola kontrola nad strategicky dôležitým Suezským kanálom. Výsledkom bolo oslabenie vplyvu európskych mocností, posilnenie egyptskej pozície a zvýšenie vplyvu Sovietskeho zväzu na blízkom východe.

Suezský kanál bol príčinou Suezskej krízy. Na obrázku je satelitný pohľad, na ktorom vidno aj kanál.

Spoločnosť Suezského prieplavu (The Suez Canal Company), ktorej akcie sa väčšinou nachádzali v rukách britských a francúzskych investorov, bola 26. júla 1956 znárodnená Egyptom. Egyptský prezident Gamal Násir zdôvodnil svoj krok potrebou financovať stavbu Asuánskej priehrady z plavebných poplatkov. Spojené kráľovstvo a Francúzsko začali okamžite tajné vojenské rokovanie o možnosti invázie do Egypta a zosadení prezidenta. Nedokázali pre tento plán získať podporu USA a Spojené kráľovstvo od neho nakoniec ustúpila. Súhlasila však s tajným plánom Francúzska a Izraela, podľa ktorého mal Izrael zaútočiť na Egypt a kombinované anglo-francúzske jednotky následne zasiahnuť na obnovenie poriadku. Pod zámienkou, že Egypt toleruje ozbrojené akcie z pásma Gazy (vtedy pod egyptskou správou) Izrael začal inváziu 29. októbra. Francúzsko a Veľká Británia obidvom stranám dali ultimátum, ktoré Násir odmietol. 31. októbra začali francúzske a britské bombardéry útočiť na egyptské letiská. Francúzske a britské jednotky sa zatiaľ presunuli z Malty a Cypru do Port Saidu a Port Faudu 5. a 6. novembra a obsadili prieplavné pásmo. Pád libry a negatívne reakcie zo strany USA spôsobili zastavenie celej operácie už nasledujúci deň. OSN so sovietskou a americkou podporou pohrozila intervenciou a anglo-francúzske sily sa v decembri stiahli. Mierové jednotky OSN boli vyslané do prieplavu a izraelské jednotky boli evakuované v marci 1957. Kríza posilnila prestíž Egypta a prezident Násir sa začal stále viac obracať o pomoc k ZSSR. Britský a francúzsky vplyv na Blízkom východe výrazne poklesol, rovnako ako prestíž britského premiéra Anthony Edena.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]