Hodovník (vrch v Slovenskom krase)
| Hodovník | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Jablonov nad Turňou |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Horný vrch |
| Povodie | Bodva |
| Nadmorská výška | 701,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°36′27″S 20°40′48″V / 48,6076°S 20,6801°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Hrhova (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hodovník[1] (701,5 m n. m.[2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Jablonov nad Turňou, približne 11 km východne od Rožňavy.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horný vrch.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Jablonov nad Turňou.[1] Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí situovaný Jablonov nad Turňou, juhozápadne leží Hrušov, západne Lipovník, severne Drnava a Kováčová a východne Lúčka, Bôrka a Hrhov.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Hodovník leží na juhu západnej časti planiny Horný vrch. Severným smerom sa nachádza Široká (735 m n. m.), Buková (746 m n. m.), Čipkov vrch (966 m n. m.), Pipitka (1 225 m n. m.), Drieňovec (804 m n. m.), Orlia studňa (1 103 m n. m.) a Osadník (1 186 m n. m.), východne leží Žľab (894 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.), Tegart (758 m n. m.), Luhota (817 m n. m.) a Zajačia brána (734 m n. m.), južným Žmeň (579 m n. m.), Pavlovský vrch (611 m n. m.) a Havraní vrch (574 m n. m.) a západným Kukudičova skala (559 m n. m.), Hradište (599 m n. m.), Hradisko (584 m n. m.), Pavlova skala (610 m n. m.), Dievčenská skala (660 m n. m.) a Turecká (953 m n. m.).[2] Náhorná plošina nemá stále vodné toky a z južných častí planiny voda odteká do Turne v povodí Bodvy. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Výškovo nevýrazný vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť najmä okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no východne vedie traverzom žlto značený chodník z Hrhova na rázc. Mútna studňa.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-31]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-31]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-31]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-31]. Dostupné online.