Preskočiť na obsah

Hosťovce (okres Košice-okolie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hosťovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Vodný tok Bodva
Nadmorská výška 171 m n. m.
Súradnice 48°34′16″S 20°51′18″V / 48,571111°S 20,855000°V / 48.571111; 20.855000
Rozloha 4,83 km² (483 ha) [1]
Obyvateľstvo 208 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 43,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1360
Starosta Tibor Béres[3] (SMK-MKP)
PSČ 044 02 (pošta Turňa nad Bodvou)
ŠÚJ 518107
EČV (do r. 2022) KS
Tel. predvoľba +421-55
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hosťovce
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Hosťovčan[4]

Hosťovce (v minulosti Vendégi, Hosťovce nad Bodvou, maď. Bódvavendégi) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie, ktorá leží v bezprostrednej blízkosti maďarskej štátnej hranice.

Obec leží 38 kilometrov juhozápadne od Košíc približne 600 metrov od maďarskej štátnej hranice. Najbližšími obcami sú Chorváty ležiace 1,5 km juhovýchodne, Turňa nad Bodvou vzdialená 4 km na sever a maďarská obec Hidvégardó, ktorá sa nachádza približne 1,5 km juhozápadne od Hosťoviec.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1360. V nasledujúcich písomnostiach boli Hosťovce označované názvom Vendighi a Wendig, neskôr ako Wendégi a v polovici 19. storočia sa názov ustálil na forme Vendégi. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako maďarská s 505 obyvateľmi[5]. Štatistika z roku 1910 Hosťovce uvádzala pod názvom Bódvavendégi a vykazovala tu 427 obyvateľov, z toho bolo 421 Maďarov, 2 Slováci, 1 Chorvát a 3 inej, resp. nezistenej národnosti[6].

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období niesla obec poslovenčený názov Vendégi či Vendíg, no objavujú sa aj názvy Bodvaves a Hosťovce nad Bodvou. Okrem toho sa stále používal aj maďarský názov Bodvavendégi[7]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu poslovenčením názvu Vendégi podľa slova vendég-hosť na Hosťovce[7]. V rokoch 19641990 bola obec spoločne s Chorvátmi a Turnianskou Novou Vsou súčasťou obce Nová Bodva[7].

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Hosťovciach 202 obyvateľov, z toho bolo 182 maďarskej, 19 slovenskej a 1 inej národnosti. V roku 2009 tu žilo 183 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Imricha, jednoloďová baroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1730. Stavebnými úpravami prešiel v rokoch 1802 a 1969.[9] Kostol má hladké fasády, okná sú segmentovo ukončené. Veža je členené kordónovou rímsou a ukončená ihlancovou helmicou. Stavba je obohnaná kamenným múrom.

Intravilánom Rešice prechádza cesta III. triedy 050170, ktorá spája cestu III/050168 pri hraničnom priechode Hosťovce-Tornanádaska s cestou III/050173 vedúcou do Janíka a Turne nad Bodvou. Doprava obyvateľov za službami je zabezpečená pravidelnou autobusovou dopravou do Moldavy nad Bodvou a Košíc.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Hosťovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : [s.n.], 1851. (maďarský)
  6. Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (maďarský)
  7. a b c MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]