Preskočiť na obsah

Inozín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Inozín
Inozín
Inozín
Inozín
Inozín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C10H12N4O5
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 268,229 g/mol
Ďalšie informácie
Číslo CAS 58-63-9
PubChem 6021
ChemSpider 5799
SMILES c1[nH]c2c(c(=O)n1)ncn2[C@H]3[C@@H]([C@@H]([C@H](O3)CO)O)O
3D model (JSmol) Interaktívny 3D model
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Inozín je nukleozid, ktorý vzniká naviazaním hypoxantínu na ribózu pomocou β-N9-glykozidovej väzby. Inozín sa bežne nachádza v tRNA a je esenciálny pre správnu transláciu genetického kódu pri wobble párovaní báz.

Znalosti inozínového metabolizmu viedli v posledných dekádach k posunu v rámci imunoterapie. Enzým inozínmonofosfátdehydrogenáza (IMD) oxiduje inozínmonofosfát (IMP), čím vzniká xantozínmonofosfát (XMP), dôležitý prekurzor v purínovom metabolizme. Mofetil-mykofenolát je antimetabolit, antiproliferatívny liek, ktorý pôsobí ako inhibítor IMD. Používa sa pri liečení mnohých autoimunitných chorôb, vrátane granulomatózy s polyangiitídou, pretože príjem purínu aktívne deliacimi sa B-lymfocytmi môže byť až 8× vyšší oproti bežným bunkám tela, takže je možné u týchto bielych krviniek (ktoré nemajú dráhy na obnovu purínov) dosiahnuť cielený nedostatok purínov pomocou inhibície IMD.

Adenín sa mení na adenozín alebo inozínmonofosfát, ktoré sa potom menia na inozín (I), ktorý sa páruje s adenínom (A), cytozínom (C) alebo uracilom (U).

Fosforyláza purínových nukleozidov je schopná konvertovať inozín na hypoxantín a naopak.

Inozín je takisto medziproduktom v reťazci reakcií purínových nukleotidov nutných pre pohyb svalov.

Klinický význam

[upraviť | upraviť zdroj]

V 70. rokoch 20. storočia využívali atléti vo Východnom bloku inozín na zlepšenie ich športových výkonov.[1] Neskoršie štúdie na ľuďoch potom naznačili, že inozín ako doplnok nemá žiadny efekt na športový výkon.[2] Štúdie na zvieratách naznačili, že inozín má neuroprotektívne vlastnosti. Inozín bol navrhnutý ako prostriedok na zlepšenie stavu po poškodení miechy[3] a na podanie po mŕtvici, pretože z pozorovania vyplýva, že inozín indukuje opätovné spájanie axónov.[4]

Po požití sa inozín metabolizuje na kyselinu močovú, ktorá funguje ako prírodný antioxidant a zberateľ peroxydusitanov s potencálnymi benefitmi pre pacientov so sklerózou multiplex (MS).[5] Peroxydusitany boli spojené s degeneráciou axónov.[6] V roku 2003 začal výskum na University of Pennsylvania MS Center na určenie toho, či zvýšenie hladín kyseliny močovej na základe podania inozínu spomalí rozvinutie MS.[7] Tento výskum bol dokončený v roku 2006, ale jeho výsledky neboli predané NIH. Ďalšia publikácia naznačila potenciálne benefity, ale vzorka (16 pacientov) bola príliš malá pre definitívne závery.[8] Okrem toho bola vedľajším účinkom tejto liečby tvorba obličkových kameňov (u 4 zo 16 pacientov).

Po dokončení druhej fáze klinickej štúdie ohľadne Parkinsonovej choroby pokračuje inozín do tretej fázy. Počiatočné skúšky naznačili, že pacienti s navyššou koncentráciou urátov v krvnom sére mali pomalší nástup symptómov Parkinsonovej choroby. Tieto skúšky využívajú inozín na zvýšenie hladiny urátov u ľudí, ktorých hladina je nižšia, než priemer populácie (6 mg/dl).[9][10][11]

Alseres Pharmaceuticals (pomenované Boston Life Sciences, keď im bol patent udelený) má patentované použitie inozínu na liečbu mŕtvice[12] a skúmalo použitie lieku pre MS.[13]

Inozín je v anatomicko-terapeuticko-chemickom klasifikačnom systéme klasifikovaný ako antivirotikum.[14]

Väzby v receptoroch

[upraviť | upraviť zdroj]

Inozín je prirodzeným ligandom na benzodiazepínové väzbové miesto na GABA A receptore.[15]

Biotechnológie

[upraviť | upraviť zdroj]

Inozín je veľmi užitočný pri dizajnovaní primerov na polymerázovú reťazovú reakciu (PCR), pretože sa viaže s ktoroukoľvek prirodzenou bázou.[16] Vďaka tomu je možný dizajn primerov, ktoré zachytia jednonukleotidové polymorfizmy bez toho, aby polymofrizmus ovplyvnil účinnosť naviazania primeru.

Inozín sa však preferenčne páruje s cytozínom (C) a jeho prítomnosť v RNA, napríklad funkciou adenozínových deamináz pôsobiacich na RNA (známych ako ADAR), destabilizuje dvojzávitnicu RNA kvôli zmene AU párov na nesúladiace IU páry.[17]

Inozín sa stále využíva ako ingredienca v niektorých fitness doplnkoch,[1] napriek chýbajúcim klinickým dôkazom, že inozín podporuje tvorbu svalov.

Kŕmny stimulant

[upraviť | upraviť zdroj]

Inozín je dôležitý kŕmny stimulant pre niektoré druhy chovných rýb, či už osamote, alebo v kombinácii s niektorými aminokyselinami. Inozín a inozín-5-monofosfát (IMP) sú kŕmnym stimulantom pre Scophthalmus maximus[18] a Seriola quinqueradiata.[19] Hlavným problémom využívania inozínu a/alebo IMP je ich vysoká cena. Ich použitie by však mohlo byť ekonomicky opodstatnené v krmivách pre larvy morských rýb počas obdobia skorého odstavenia, keďže celkové množstvo spotrebovaného krmiva je relatvne malé.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IN, Log; OUT, Log; ACCOUNT, My. VitaNet®, LLC [online]. vitanetonline.com, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online.
  2. ISSN exercise & sports nutrition review update: research & recommendations. Journal of the International Society of Sports Nutrition, August 2018, s. 38. DOI10.1186/s12970-018-0242-y. PMID 30068354.
  3. Secondary degeneration reduced by inosine after spinal cord injury in rats. Spinal Cord, July 2006, s. 421–6. DOI10.1038/sj.sc.3101878. PMID 16317421.
  4. Inosine induces axonal rewiring and improves behavioral outcome after stroke. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, June 2002, s. 9031–6. DOI10.1073/pnas.132076299. PMID 12084941.
  5. Uric Acid In Multiple Sclerosis [online]. WebCite, 2018. Dostupné online. Archivované 2009-10-27 z originálu.
  6. Immune mediated injury, oxidative toxicity and excitotoxicity in multiple sclerosis. Possibilities for immune modulation and neuroprotection [online]. . Dostupné online. Archivované 2007-03-11 z originálu.
  7. Treatment of Multiple Sclerosis Using Over the Counter Inosine - Full Text View - ClinicalTrials.gov [online]. clinicaltrials.gov, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. The treatment of multiple sclerosis with inosine. Journal of Alternative and Complementary Medicine, June 2009, s. 619–25. DOI10.1089/acm.2008.0513. PMID 19425822.
  9. Safety of Urate Elevation in Parkinson's Disease [online]. Fox Trial Finder, 2018. Dostupné online.
  10. Safety of Urate Elevation in Parkinson's Disease - Full Text View - ClinicalTrials.gov [online]. clinicaltrials.gov, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. KUHL, Maggie McGuire. Inosine Trial Secures Phase III Funding to Study Effect on Slowing Parkinson's [online]. Michael J. Fox Foundation, September 1, 2015. Dostupné online.
  12. Boston Life Sciences Announces Issuance of Inosine Patent for Treatment of Spinal Cord Injury [online]. November 17, 2003. Dostupné online. Archivované 2005-09-03 z originálu.
  13. LOU, Kai-Jye. The inosine conundrum (Alseres Pharmaceuticals Inc.). Nature SciBX, 2009. Dostupné online.
  14. ATC/DDD Index [online]. World Health Organization Collaborating Centre. Dostupné online.
  15. Identification of inosine as an endogenous modulator for the benzodiazepine binding site of the GABAA receptors. Journal of Biomedical Science, July 1998, s. 274–80. DOI10.1007/bf02255859. PMID 9691220.
  16. Advantage of using inosine at the 3' termini of 16S rRNA gene universal primers for the study of microbial diversity. Applied and Environmental Microbiology, November 2006, s. 6902–6. DOI10.1128/AEM.00849-06. PMID 16950904.
  17. An unwinding activity that covalently modifies its double-stranded RNA substrate. Cell, December 1988, s. 1089–98. DOI10.1016/0092-8674(88)90253-x. PMID 3203381.
  18. Chemoreception in Fishes. Amsterdam : Elsevier Scientific Publishing Co., 1987. Identification of the gustatory feeding stimulants., s. 275–291.
  19. Identification of feeding stimulants for juvenile eel.. Bulletin of the Japanese Society of Scientific Fisheries, 1984, s. 645–651. DOI10.2331/suisan.50.645.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Inosine na anglickej Wikipédii.