Jastrabia veža
| Jastrabia veža | |
| vrch | |
 Vpravo Jastrabia veža s Karbunkulovým hrebeňom, celkom vľavo Lomnický štít.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 137,3 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′42″S 20°12′35″V / 49,21167°S 20,20972°V |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | M. Sieczka |
| - dátum | okolo r. 1880 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Wikimedia Commons: Jastrabia veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jastrabia veža sa kolmo vypína nad Dolinou Zeleného plesa. Je opradená povesťami a veľmi fotogenická. Z vrcholu sú výhľady do najmohutnejších tatranských stien. Koncom minulého storočia prišlo k pádu skalných blokov v juhovýchodnej stene, takže niektoré horolezecké cesty zanikli.
Topografia
Veža je koncovým pilierom rázsochy, vybiehajúcej z Belasej veže. Jastrabie sedlo ju delí od Karbunkulového hrebeňa. V rýchlo klesajúcom východnom hrebeni ju Jastrabia štrbina oddeľuje od Jastrabieho zuba.
Povesť
Na vrchole Jastrabej veže sa nachádzal oslepujúci drahokam karbunkul (rubín). Chudobný muž, ktorý sa uchádzal o richtárovu dcéru, v snahe zbohatnúť doliezol až k nemu. Musel sa odvrátiť pred jeho jasom, ale oči víly zo Zeleného plesa ho uhranuli, spadol a zabil sa, ako už iní pred ním aj po ňom.
Horolezectvo
Prvý výstup absolvoval v 80.-tych rokoch 19. storočia z Červenej doliny cez Jastrabie sedlo Poliak M. Sieczka, štít je odvtedy často navštevovaný. K jeho obľube prispieva blízka Chata pri Zelenom plese. Kolmou, miestami previsnutou juhovýchodnou aj južnou stenou vedie množstvo ciest vysokej obťažnosti, jednou z najťažších na slovenskej strane Tatier je „Amazónia Vertikál,“ klasifikácia 9.
Referencie
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel, Olympia 1977.
- A. Marec, Zlato pod Kriváňom, Mladé Letá 1991.