Rastislav Káčer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 18:57, 28. september 2022, ktorú vytvoril Jetam2 (diskusia | príspevky) (už nie je veľvyslanec ak je minister)
Rastislav Káčer
slovenský diplomat
Rastislav Káčer v roku 2011
Rastislav Káčer v roku 2011
Súčasný minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Momentálne v úrade
od 13. september 2022
PremiérEduard Heger
Predchodca Ivan Korčok
Bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Českej republike
V úrade
20. október 2020 – 2022
PrezidentZuzana Čaputová
Predchodca Peter Weiss[1]
Bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarskej republike
V úrade
2013 – 2018
PrezidentAndrej Kiska
Ivan Gašparovič
Predchodca Peter Weiss[2] Pavol Hamžík[2] Nástupca
Bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Spojených štátoch
V úrade
2003 – 2008
PrezidentIvan Gašparovič
Rudolf Schuster
Predchodca Martin Bútora[3] Peter Burian[3] Nástupca
Biografické údaje
Narodenie9. júl 1965 (58 rokov)
Nová Baňa, ČSSR (dnes Slovensko)
Alma materCHTF SVŠT
Vierovyznaniekresťanstvo[4]
Rodina
Manželka
Otília, rod. Ďuricová
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRastislav Káčer
(multimediálne súbory)

Ing. Rastislav Káčer (* 9. júl 1965, Nová Baňa)[5] je slovenský diplomat, od 20. októbra 2020 veľvyslanec Slovenskej republiky (SR) v Česku a od 13. septembra 2022 minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ako nestraník vo vláde Eduarda Hegera. Predtým pôsobil ako veľvyslanec SR v Spojených štátoch (2003 – 2008) a v Maďarsku (2013 – 2018) a dlhodobo sa podieľal na úsilí o vstup SR do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Štúdium a chemická kariéra

Po vyštudovaní základnej školy v Žarnovici a Nitre (1971 – 1979) a Gymnázia Eugena Gudernu v Nitre (1979 – 1983; dnes Gymnázium, Golianova 68, Nitra) pracoval ako robotník v podniku Autobrzdy Vráble (1983 – 1984). Pôvodne plánoval štúdium medicíny, keďže aj jeho otec bol lekárom, no na lekársku fakultu sa podľa vlastných slov nedostal z ideologických dôvodov.[6] V rokoch 1984 – 1989 absolvoval štúdium organickej chémie na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (1984 – 1989; dnes Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave) a vzápätí pracoval ako vedecký pracovník v biochemickom výskume vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby Nitra (1989 – 1991).[6][7]

Diplomatická služba a súkromný sektor

Po Nežnej revolúcii ho zaujala možnosť štúdia medzinárodných vzťahov,[6] preto v rokoch 1991 – 1995 študoval na Ústave medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1992 takmer nepretržite pôsobí na Ministerstve zahraničných vecí SR – v roku 1994 sa stal vedúcim oddelenia analýz odboru analýz a plánovania, v rokoch 1994 – 1998 bol prvým tajomníkom Misie SR pri NATO v Bruseli, v roku 1998 získal funkciu riaditeľa odboru analýz a plánovania a v rokoch 1999 – 2001 bol generálnym riaditeľom sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky. Popri zamestnaní na rezorte zahraničia od 1. februára 2001[8] do roku 2003 vykonával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR,[7] kde sa podieľal na rokovaniach o vstupe Slovenska do NATO.[9]

V rokoch 2003 – 2008 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR vo Washingtone, D. C.. V rokoch 2008 – 2012 pôsobil v súkromnej konzultačnej spoločnosti FIPRA Slovakia, s.r.o. Okrem toho v tomto období zastával funkciu prezidenta a predsedu správnej rady Slovenskej atlantickej komisie (2008) a post viceprezidenta medzinárodnej mimovládnej Asociácie Atlantickej zmluvy v Bruseli (2007 – 2011). Spoluzaložil a predsedal (neskôr už len ako čestný predseda) občianskemu združeniu GLOBSEC[9][10] (2008 – 2020).[7]

V rokoch 2013 – 2018 opätovne pôsobil v slovenskej zahraničnej službe ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti.[7] Následne sa znovu začal angažovať v súkromnom sektore, keď 25. augusta 2018 založil spoločnosť RK Strategies s.r.o., ktorej bol konateľom (do 3. novembra 2020) a jediným spoločníkom (do 28. júna 2022).[11]

20. októbra 2020 ho prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Prahe,[12] pričom nasledujúci deň v Prahe odovzdal poverovacie listiny.[13] Podľa Denníka N o jeho vymenovaní rozhodla vláda SR v utajovanom režime začiatkom júla 2020.[14]

Ministerská činnosť

Vládna kríza spôsobená pretrvávajúcimi nezhodami medzi predsedom hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ministrom financií Igorom Matovičom a predsedom strany Sloboda a Solidarita (SaS), ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom sa skončila odchodom SaS z vlády. 13. septembra 2022 prezidentka SR Z. Čaputová prijala demisiu odchádzajúcich ministrov, nominantov SaS, a zároveň do funkcie vymenovala nových ministrov navrhnutých predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽaNO), okrem iných aj R. Káčera za ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.[15][16][17]

S ponukou stať sa ministrom zahraničia v menšinovej vláde ho v mene premiéra oslovil minister obrany Jaroslav Naď zhruba v polovici augusta 2022, čo Káčer hneď prijal. Podľa vlastných slov tak učinil kvôli zabezpečeniu kontinuity zahraničnej politiky v otázke podpory Ukrajiny, udržania jednoty Európskej únie a riešenia energetickej krízy.[4] Informáciu o tom, že Káčer dostal ponuku nahradiť odchádzajúceho ministra zahraničia Ivana Korčoka medializoval Denník N už 6. septembra 2022.[18]

Politické postoje

Podstatnú časť svojej kariéry venoval úsiliu o vstup Slovenska do NATO, preto je prirodzené, že euroatlantickú integráciu Slovenska pokladá za kľúčovú pre normálny vývoj štátu.[19][20] Zároveň opakovane a otvorene kritizoval politiku maďarského premiéra Viktora Orbána[21] a ruského prezidenta Vladimira Putina.[18][10] Odsudzujúc ruskú inváziu na Ukrajinu (2022),[20][22] kladne zhodnotil darovanie slovenských protilietadlových a protiraketových systémov S-300 Ukrajine[23] a ostro skritizoval bývalého predsedu vlády, predsedu opozičnej strany SMER – sociálna demokracia Roberta Fica za šírenie prokremeľských názorov.[24] Považuje za nutné udržať medzinárodné sankcie voči Rusku dokiaľ Rusko neopustí územie Ukrajiny vrátane Krymu.[4]

Z hľadiska vlastného politického presvedčenia sa pokladá za liberálneho konzervatívca (tzn. konzervatívca „typu klasických európskych ľudovcov z EPP [Európskej ľudovej strany], teda západoeurópskeho konzervatívneho typu“), prirovnávajúc sa k mainstreamovému krídlu Kresťanskodemokratickej únie Nemecka.[4]

V otázke ľudských práv pokladá za potrebné garantovanie rovnakých občianskych práv a služieb štátu pre LGBT osoby na Slovensku,[19] pričom do širšieho mediálneho povedomia sa dostal keď dal v roku 2016 na zábradlie balkóna veľvyslanectva v Budapešti vyvesiť dúhovú vlajku ako „gesto akceptácie inakosti“.[4][10] Pri problematike zákonnej úpravy interrupcií zastáva status quo.[4]

Referencie

  1. ↑ Bývalí veľvyslanci, Praha: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Prahe, 2022 (vyd. 2022-05-11), https://www.mzv.sk/web/praha/about-us/former-ambassadors, dost. 2022-09-14 02:21 SELČ 
  2. ↑ a b Bývalí veľvyslanci, Budapešť: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Budapešti, 2022 (vyd. 2022-05-12), https://www.mzv.sk/web/budapest/o-nas/byvali-velvyslanci, dost. 2022-09-14 
  3. ↑ a b Bývalí veľvyslanci, Washington, D. C.: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Washingtone, 2022 (vyd. 2022-05-11), https://www.mzv.sk/web/washington/o-nas/byvali-velvyslanci, dost. 2022-09-14 
  4. ↑ a b c d e f Kern, Miro (2022), „Rastislav Káčer: Putin je zločinec, prvý rozhovor budem mať s ukrajinským ministrom“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022-09-15, https://dennikn.sk/3011687/rastislav-kacer-putin-je-zlocinec-prvy-rozhovor-budem-mat-s-ukrajinskym-ministrom/, dost. 2022-09-14 
  5. ↑ Jansová, Šárka (2021), „Rastislav Káčer: Náš vzťah je karmický“, The Business Soirée (Praha: The Business Soirée), 2021-01-29, ISSN 2336-7296, https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/rastislav-kacer-nas-vztah-je-karmicky, dost. 2022-09-14 
  6. ↑ a b c Vojtényiová, Denisa (2003), „R. Káčer: Fascinujúce je ovplyvňovať chod štátu“, Hospodárske noviny (Bratislava: Ecopress), 2003-07-24, https://hnonline.sk/hnporadna/moja-kariera/64058-r-kacer-fascinujuce-je-ovplyvnovat-chod-statu, dost. 2022-09-14 
  7. ↑ a b c d Veľvyslanec, Praha: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Prahe, [s. a.] (vyd. [s. d.]), https://web.archive.org/web/20220914002104/https://www.mzv.sk/web/praha/about-us/ambassador, dost. 2022-09-14 02:21 SELČ . Archivovaná verzia webovej stránky prostredníctvom Internet Archive Wayback Machine.
  8. ↑ Interview with Rastislav Káčer “More Europe, but not less the U.S.!”, Bratislava: Americká obchodná komora v Slovenskej republike, [s. a.] (vyd. [s. d.]), http://www.amcham.sk/download.pl?hash=yhgrR5r4A9ffH7jQdYHe8nh9RjvNp1Pv&ID=903, dost. 2022-09-14 
  9. ↑ a b Rastislav Káčer, Bratislava: Globsec, c2021 (vyd. [s. d.]), https://www.globsec.org/people/rastislav-kacer/, dost. 2022-09-14 
  10. ↑ a b c Štrba, Pavol (2022), „Rešpektuje ho Korčok aj zahraničie, doma naštval Fica a Kotlebu. Kto je nový minister zahraničia Rastislav Káčer?“, Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer), 2022-09-13, https://www.aktuality.sk/clanok/hup6bxs/respektuje-ho-korcok-aj-zahranicie-doma-nastval-fica-a-kotlebu-kto-je-novy-minister-zahranicia-rastislav-kacer/, dost. 2022-09-14 
  11. ↑ Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 35009/S, obchodné meno RK Strategies s.r.o., Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2022 (vyd. 2022-09-14), https://orsr.sk/vypis.asp?ID=439992&SID=3&P=1, dost. 2022-09-14 
  12. ↑ Vymenovania a odvolania, Bratislava: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, 2022 (vyd. [2022-09-13]), https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/, dost. 2022-09-14, „[dátum] 20.10.2020 [udalosť] veľvyslanec - slovenský v zahraničí [meno a pozícia/inštitúcia] Rastislav Káčer, Česká republika“ 
  13. ↑ Diplomatic list, [Praha]: Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic, 2022 (vyd. 2022-08-05), str. [7], https://www.mzv.cz/file/442309/Diplomatic_List, dost. 2022-09-14 
  14. ↑ Kern, Miro (2020), „Weiss po siedmich rokoch skončí ako veľvyslanec v Prahe, nahradí ho Káčer“, Denník N (Bratislava: N Press), 2020-07-30, https://dennikn.sk/1986761/weiss-po-siedmich-rokoch-skonci-ako-velvyslanec-v-prahe-nahradi-ho-kacer/, dost. 2022-09-14 
  15. ↑ Prezidentka vymenovala nových členov vlády, Bratislava: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, 2022 (vyd. 2022-09-13), https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-novych-clenov-vlady/, dost. 2022-09-14 
  16. ↑ TASR (2022), „Prezidentka vymenovala nových ministrov Hirmana, Karasa, Káčera“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2022-09-13, https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-prijala-demisiu-ministra-r/660167-clanok.html, dost. 2022-09-14 
  17. ↑ TASR (2022), „R. Káčer: Post šéfa diplomacie nesie mnoho rizík“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2022-09-13, https://www.teraz.sk/najnovsie/r-kacer-post-sefa-diplomacie-nesie/660203-clanok.html, dost. 2022-09-14 
  18. ↑ a b Kern, Miro (2022), „Kandidátmi na ministrov sú veľvyslanec Káčer, sudca Bradáč aj Daniel Bútora“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022-09-06, https://dennikn.sk/2998356/kandidatmi-na-ministrov-su-velvyslanec-kacer-sudca-bradac-aj-daniel-butora/, dost. 2022-09-14 
  19. ↑ a b Čaplovič, Miroslav (2022), „Káčer chcel byť ešte šťastný muž v domácnosti. Bude šéf diplomacie“, Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-09-11, https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/639907-kacer-chcel-byt-este-stastny-muz-v-domacnosti-bude-sef-diplomacie/, dost. 2022-09-14 
  20. ↑ a b Tódová, Monika (2022), „Veľvyslanec Káčer: Toto určite nebol Putinov plán, sú len zlé a horšie scenáre (+ video)“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022-03-07, https://dennikn.sk/2756248/velvyslanec-kacer-toto-urcite-nebol-putinov-plan-su-len-zle-a-horsie-scenare-video/, dost. 2022-09-14 
  21. ↑ Kern, Miro (2018), „Budapešť sa začína podobať na Moskvu, hovorí odchádzajúci veľvyslanec v Maďarsku Káčer“, Denník N (Bratislava: N Press), 2018-07-15, https://dennikn.sk/1179387/budapest-sa-zacina-podobat-na-moskvu-hovori-odchadzajuci-velvyslanec-v-madarsku-kacer/, dost. 2022-09-14 
  22. ↑ Rybár, Tomáš; Rizman, Juraj (2022), „Veľvyslanec Káčer: Verím, že Ukrajina zvíťazí, ale Rusko bude aj tak náš dlhodobý strategický problém“, SME (Bratislava: Petit Press), 2022-05-23, https://video.sme.sk/c/22918470/velvyslanec-kacer-verim-ze-ukrajina-zvitazi-ale-rusko-bude-aj-tak-nas-dlhodoby-strategicky-problem.html, dost. 2022-09-14 
  23. ↑ Káčer, Rastislav (2022), „Rastislav Káčer: Videli sme deň vzopnutia“, .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2022-04-09, https://www.tyzden.sk/komentare/83658/rastislav-kacer-videli-sme-den-vzopnutia/, dost. 2022-09-14 
  24. ↑ „Veľvyslanec v Prahe Rastislav Káčer ostro kritizuje Roberta Fica“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022, 2022-04-09, https://dennikn.sk/minuta/2803917/, dost. 2022-09-14 

Iné projekty

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rastislav_Káčer&oldid=7443880“