Velické Granáty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 04:55, 5. september 2014, ktorú vytvoril Rotlink (diskusia | príspevky) (fixing dead links)
Velické Granáty
skupina veží
Zľava Granátový roh, Malá a Veľká Granátová veža, Vyšné Granátové sedlo a Granátová stena.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 420 m n. m.
Súradnice 49°9′56″S 20°9′30″V / 49,16556°S 20,15833°V / 49.16556; 20.15833
Najľahší výstup I, Granátová lávka a niektoré veže, len s horským vodcom.
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Velické Granáty
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Velické Granáty sú krajinársky mimoriadne pôsobivá skupina veží v rázsoche Bradavice. Okrem cimburia tvoriaceho vlastný hrebeň je tu ešte „dolné poschodie“ piatich nižších veží, ktoré do Velickej doliny spadajú horolezecky obľúbenými stenami, a „medziposchodím“ prebieha scenéricky hodnotná Granátová lávka - len s horským vodcom, v hmle ťažká orientácia, nerušiť stáda kamzíkov.

Rohatá veža.

Topografia

Hrebeň Velických Granátov oddeľuje Velickú dolinu od Slavkovskej doliny, ktorá je rezerváciou a je teda uzavretá pre turistov i horolezcov. V smere od Bradavice hrebeň tvorí: Rohatá veža (2420 m), Rohatá štrbina, Granátový Roh, Horná Granátová štrbina, Malá Granátová veža (2298 m), Prostredná G. štrbina, Veľká Granátová veža (2318 m), Dolná G. štrbina, Dvojitá veža severný (2312 m) a južný vrchol, Sedlo pod Dvojitou, Velická kopa (2227 m), Sedlo pod Velickou kopou a tri Velické hrby.

Dolné poschodie tvorí: Opálová stena (2285 m), Granátová stena (2245m), Granátová vežička, Velická stena (2230 m), Ľavá a Pravá Velická veža. Granátová lávka prechádza cez päť sedielok za týmito vežami.

Niekoľko horolezeckých výstupov

Z Granátovej lávky sú chodecky dostupné Opálová aj Velická stena a Velické vežičky sú takmer jej súčasťou.

  • 1907 Prvý prechod hrebeňa A. Martin a J. Franz, okrem Rohatej veže.
  • 1911 Prvovýstup na Veľkú Granátovú vežu priamo hrebeňom zo Sedla pod Dvojitou, Gy. Komarnicki, jedno miesto IV.
  • 1959 Prvý zimný prechod celého hrebeňa V. Korsák a S. Samuhel.

Galéria

Referencie

  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.

Iné projekty

Externé odkazy